¹A Mojžiš pásol stádo Jetra, svojeho svokra, kňaza-kniežaťa Madianska. A zahnal pozvoľna stádo až za púšť a prišiel k vrchu Božiemu, k Horebu.

¹Mojsije pasao ovce svoga tasta Jitra, midjanskoga svećenika. Goneći tako stado po pustari, dođe do Horeba, brda Božjega.

²A ukázal sa mu anjel Hospodinov v plameni ohňa z prostredku kra. A videl, že hľa, ker horí ohňom, a ker nie je ztrávený od ohňa.

²Anđeo mu se Jahvin ukaže u rasplamtjeloj vatri iz jednog grma. On se zagleda: grm sav u plamenu, a ipak ne izgara.

³A Mojžiš povedal: Nože nech idem ta a vidím toto veľké videnie, prečo nezhorí ker.

³"Hajde da priđem, " reče Mojsije, "i promotrim ovaj čudni prizor: zašto grm ne sagorijeva."

⁴A Hospodin videl, že odbočil, aby videl, a Bôh zavolal na neho z prostredku kra a riekol: Mojžišu, Mojžišu! A on odpovedal: Tu som.

⁴Kad je Jahve vidio kako prilazi da razmotri, iz grma ga Bog zovne: "Mojsije! Mojsije!" "Evo me!" - javi se.

⁵A riekol: Nepribližuj sa sem! Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem.

⁵"Ne prilazi ovamo!" - reče. "Izuj obuću s nogu! Jer mjesto na kojem stojiš sveto je tlo.

⁶A riekol: Ja som Bôh tvojho otca, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. A Mojžiš zakryl svoju tvár, lebo sa bál, aby nehľadel na Boha.

⁶Ja sam", nastavi, "Bog tvoga oca; Bog Abrahamov, Bog Izakov, Bog Jakovljev." Mojsije zakloni lice: bojao se u Boga gledati.

⁷A Hospodin riekol: Istotne som videl trápenie svojho ľudu, ktorý je v Egypte, a počul som ich krik pre tých, ktorí ho honia, lebo znám jeho bolesti

⁷"Vidio sam jade svoga naroda u Egiptu", nastavi Jahve, "i čuo mu tužbu na tlačitelje njegove. Znane su mi muke njegove.

⁸a sostúpil som, aby som ho vytrhol z ruky Egypťanov a aby som ho vyviedol z tej zeme hore do zeme, dobrej a priestrannej, do zeme, oplývajúcej mliekom a medom, na miesto Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja.

⁸Zato sam sišao da ga izbavim iz šaka egipatskih i odvedem ga iz te zemlje u dobru i prostranu zemlju - u zemlju kojom teče med i mlijeko: u postojbinu Kanaanaca, Hetita, Amorejaca, Perižana, Hivijaca i Jebusejaca.

⁹A teraz hľa, krik synov Izraelových prišiel ku mne a videl som aj útisk, ktorým ich utiskujú Egypťania.

⁹Vapaji sinova Izraelovih dopriješe do mene. I sam vidjeh kako ih Egipćani tlače.

¹⁰Tak teraz poď a pošlem ťa k faraonovi, a vyveď môj ľud, synov Izraelových, z Egypta.

¹⁰Zato, hajde! Ja te šaljem faraonu da izbaviš narod moj, Izraelce, iz Egipta."

¹¹Ale Mojžiš povedal Bohu: Kto som ja, aby som išiel k faraonovi a aby som vyviedol synov Izraelových z Egypta?!

¹¹"Tko sam ja da se uputim faraonu", odgovori Mojsije Bogu, "i izvedem Izraelce iz Egipta!"

¹²A riekol: Však budem s tebou. A toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete slúžiť Bohu na tomto vrchu.

¹²"Ja ću biti s tobom", nastavi. "I ovo će ti biti znak da sam te ja poslao: kad izvedeš narod iz Egipta, Bogu ćete iskazati štovanje na ovome brdu."

¹³A Mojžiš povedal Bohu: Hľa, ja prijdem k synom Izraelovým a poviem im: Bôh vašich otcov ma poslal k vám. A keď mi povedia: Aké je jeho meno? Čo im poviem?

¹³Nato Mojsije reče Bogu: "Ako dođem k Izraelcima pa im kažem: 'Bog otaca vaših poslao me k vama', i oni me zapitaju: 'Kako mu je ime?' - što ću im odgovoriti?"

¹⁴A Bôh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým: SOM ma poslal k vám.

¹⁴"Ja sam koji jesam", reče Bog Mojsiju. Onda nastavi: "Ovako kaži Izraelcima: 'Ja jesam' posla me k vama."

¹⁵A ešte riekol Bôh Mojžišovi: Takto povieš synom Izraelovým: Hospodin, Bôh vašich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov, ma poslal k vám. Toto je moje meno na veky, a to je moja pamiatka z pokolenia na pokolenie.

¹⁵Dalje je Bog Mojsiju rekao: "Kaži Izraelcima ovako: 'Jahve, Bog vaših otaca, Bog Abrahamov, Bog Izakov i Bog Jakovljev, poslao me k vama.' To mi je ime dovijeka, tako će me zvati od koljena do koljena."

¹⁶Iď a shromaždíš starších Izraelových a povieš im: Hospodin, Bôh vašich otcov, sa mi ukázal, Bôh Abrahámov, Izákov a Jakobov, a riekol: Istotne vás navštívim i to, čo sa vám vykonalo v Egypte.

¹⁶"Idi, skupi starješine Izraelaca pa im kaži: 'Jahve, Bog otaca - Bog Abrahamov, Izakov i Jakovljev - objavio mi se i rekao mi: Pohodio sam vas i razabrao što vam se čini u Egiptu.

¹⁷A riekol som: Vyvediem vás z egyptského trápenia hore do zeme Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja, do zeme, ktorá oplýva mliekom a medom.

¹⁷Odlučio sam vas izvesti iz egipatske bijede u zemlju Kanaanaca, Hetita, Amorejaca, Perižana, Hivijaca i Jebusejaca - u zemlju kojom teče med i mlijeko!'

¹⁸A poslúchnu na tvoj hlas. A vojdeš ty i starší Izraelovi k egyptskému kráľovi a poviete mu: Hospodin, Bôh Hebrejov, sa stretol s nami, a tak teraz nech ideme, prosíme, cesty troch dní na púšť, aby sme obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu.

¹⁸Oni će te poslušati. Onda pođi sa starješinama Izraelaca k egipatskom kralju i reci mu: 'Objavio nam se Jahve, Bog Hebreja. Pusti nas da odemo tri dana hoda u pustinju, da ondje prinesemo žrtvu Jahvi, Bogu svojemu.'

¹⁹No, ja viem, že egyptský kráľ vám nedá, aby ste išli, ale keď nie, istotne potom, prinútený silnou rukou.

¹⁹Znam ja da vas egipatski kralj neće pustiti ako ne bude natjeran teškom šakom.

²⁰A preto vystriem svoju ruku a budem biť Egypt všelijakými svojimi divy, ktoré učiním prostred neho. A potom vás prepustí.

²⁰Zato ću ja pružiti svoju šaku i pritisnuti Egipat svakovrsnim čudesima što ću ih u njemu izvesti. Poslije će vas pustiti.

²¹A dám tomuto ľudu milosť v očiach Egypťanov, a bude, keď pojdete, nepojdete prázdni.

²¹Dobro ću raspoložiti Egipćane prema ovome narodu, pa kad pođete, nećete poći praznih ruku.

²²Ale žena vyžiada od svojej súsedy aj od tej, ktorá pohostíni v jej dome, strieborné klenoty a zlaté klenoty i rúcha, a pokladiete to na svojich synov a na svoje dcéry a olúpite Egypťanov.

²²Svaka će žena zatražiti od svoje susjede i stanarke u svojoj kući nakita srebrnog i zlatnog i odjeće. To stavite na svoje sinove i kćeri. Tako ćete oplijeniti Egipćane."