¹A keď sa to vykonalo, pristúpili ku mne kniežatá a riekli: Neoddelil sa izraelský ľud ani kňazi ani Levitovia od národov zemí, ale robia podľa ich ohavností, podľa ohavností Kananejov, Hetejov, Ferezejov, Jebuzejov, Ammoncov, Moábov, Egypťanov a Amorejov;

¹Pošto je sve to uređeno, dođoše mi glavari govoreći: "Izraelski narod, svećenici i leviti nisu se odvojili od naroda zemlje, okorjelih u njihovim gnusobama: nisu se odijelili od Kanaanaca, Hetita, Perižana, Jebusejaca, Amonaca, Moabaca, Egipćana i Amorejaca,

²lebo si pobrali, sebe aj svojim synom, z ich dcér za ženy a smiešali sa, sväté semeno, s národami zemí, a ruka kniežat a vrchnostenských osôb bola prvá v tom prestúpení.

²nego su za sebe i za sinove svoje uzimali za žene njihove kćeri: sveti rod pomiješao se s narodima zemlje; glavari i savjetnici prvi su počinili tu nevjernost."

³Keď som počul tú vec, roztrhnul som svoje rúcho i svoj plášť a trhal som si vlasy z hlavy i z brady a sedel som zdesený.

³Na tu vijest razderah svoju odjeću i svoj ogrtač, čupao sam kosu i bradu svoju i sjedoh utučen.

⁴A shromaždili sa ku mne všetci, ktorí sa triasli pred slovami Boha Izraelovho pre také prestúpenie prestehovaných, a ja som tak sedel zdesený až do večernej obeti.

⁴Svi koji su strahovali od riječi Božje sakupili se oko mene zbog nevjernosti onih povratnika. A ja sam sveudilj sjedio utučen, sve do večernje žrtve.

⁵A v čas večernej obeti som vstal od ponižovania sa majúc roztrhnuté svoje rúcho i svoj plášť a kľakol som na svoje kolená a rozprestrúc svoje ruky k Hospodinovi, svojmu Bohu,

⁵A o večernjoj žrtvi trgnuh se iz svoga jada i, razderane odjeće i ogrtača, padoh na koljena, raširih ruke prema Jahvi, Bogu svome,

⁶riekol som: Môj Bože, hanbím sa a stydím pozdvihnúť, môj Bože, svoju tvár k tebe, lebo naše neprávosti sa rozmnožily tak, že sahajú až nad našu hlavu, a naše previnenie narástlo, že sahá až do neba.

⁶i rekoh: "Bože moj! Stid me i bojim se podići svoje lice k tebi, Bože moj! Jer su se umnožila zlodjela naša preko glave i grijesi su se naši nagomilali do neba.

⁷Odo dní svojich otcov sme vo veľkej vine až do tohoto dňa, a pre svoje neprávosti boli sme vydaní my, naši kráľovia i naši kňazi do ruky kráľov zemí, pod meč, do zajatia, na lúpež a v hanbu tvári, jako je tomu i dnes.

⁷Od vremena otaca svojih pa do danas u krivnji smo velikoj i zbog zlodjela svojih bijasmo predani u ruke zemaljskih kraljeva: mi, kraljevi naši i svećenici naši - pod mač, u sužanjstvo, u plijen i na sramotu, kao što je to i danas.

⁸A teraz na malú chvíľku stala sa nám milosť od Hospodina, nášho Boha, aby nám zanechal nejaký zbytok, ktorý unikol záhube, a aby nám dal kolík na mieste svojej svätosti, aby náš Bôh osvietil naše oči a aby nám dal trochu ožiť v našej porobe.

⁸Ali sada, za kratko vrijeme, učinio nam je Jahve, Bog naš, milost i ostavi nam Ostatak i dade nam utočište u svome svetom mjestu: tako nam je Bog naš prosvijetlio oči i dao nam malo života u robovanju našem.

⁹Lebo sme boli sluhami, a náš Bôh nás neopustil v našej poddanskej službe, ale naklonil k nám milosť pred perzskými kráľmi, aby nám dal ožiť, aby sme vyzdvihli dom svojho Boha a aby sme postavili jeho pustiny, a aby nám dal plot v Judsku a v Jeruzaleme.

⁹Jer mi smo robovi, ali nas u ropstvu našem nije nikada ostavio Bog naš: nego nam dade te nađosmo milost u perzijskih kraljeva, dade nam snage da podignemo Dom Boga našega i da obnovimo njegove ruševine i pribavi nam utočište u Judeji i Jeruzalemu.

¹⁰A teraz čo máme povedať, po tom po všetkom, náš Bože? Lebo sme opustili tvoje prikázania,

¹⁰Ali sada, što možemo reći, Bože moj, kad smo poslije svega toga odnemarili zapovijedi tvoje

¹¹ktoré si prikázal skrze svojich služobníkov prorokov povediac: Zem, do ktorej idete, aby ste ju zaujali dedične, je nečistá zem pre nečistotu národov tých zemí, pre ich ohavnosti, ktorými ju naplnili od jedného konca po druhý vo svojej nečistote.

¹¹koje si zapovjedio preko svojih slugu proroka ovim riječima: 'Zemlja u koju ulazite da je zaposjednete nečista je zemlja od nečistoće naroda zemlje, od gnusoba njihovih kojima su se napunili od jednoga kraja do drugoga.

¹²Preto teraz nedávajte svojich dcér ich synom ani neberte ich dcér svojim synom za ženy a nehľadajte ich pokoja ani ich dobrého a tak až na veky, aby ste sa zmocnili a jedli dobré veci zeme a zanechali ju za dedičstvo svojim synom až na veky.

¹²Stoga ne dajite kćeri svojih za njihove sinove i ne uzimajte njihovih kćeri za svoje sinove, ne želite nikakav njihov mir i sreću njihovu, da biste postali snažni i jeli najbolje plodove zemlje i ostavili je zauvijek u nasljedstvo sinovima svojim.'

¹³A či teraz, po tom po všetkom, čo prišlo na nás pre naše zlé skutky a pre naše veľké previnenie, lebo ty, náš Bože, si zdŕžal svoj prút a netrestal si nás tak, ako by boly zaslúžily naše neprávosti, a dal si nám takto aspoň vo zbytku uniknúť záhube;

¹³I poslije svega što nas je stiglo zbog zlih djela naših i zbog naše velike krivice, dobro je, o Bože naš, što si naša zlodjela smatrao manjima nego što je zloća njihova i što si nam ostavio ovaj Ostatak!

¹⁴nuž, či by sme tedy mali zase zrušiť tvoje prikázania a spriazniť sa s týmito ohavnými národami? Či by si sa potom nemal rozhnevať na nás tak, až by si nás docela zahladil, tak, že by nezostal nikto ani neuniknul?

¹⁴Zar možemo i dalje kršiti naredbe tvoje i vezivati se s ovim gnusnim narodima? Ne bi li se ti razgnjevio i satro nas da ni Ostatka ni ikoga spašena više ne bi bilo?

¹⁵Hospodine, Bože Izraelov, ty si spravedlivý, lebo sme pozostali iba uniklý zbytok, ako to dnes vidieť. Hľa, sme pred tebou vo svojom previnení, lebo nemožno preto obstáť pred tebou.

¹⁵Jahve, Bože Izraelov, po pravednosti tvojoj mi ostadosmo Ostatak, kao što smo danas: evo nas pred tobom s grijehom svojim! Zaista ne bismo zbog njega smjeli stajati pred tobom!"