¹A dokonané boly nebesia i zem i všetko ich vojsko.

¹Tako bude dovršeno nebo i zemlja sa svom svojom vojskom.

²A Bôh dokonal siedmeho dňa svoje dielo, ktoré činil, a odpočíval siedmeho dňa od všetkého svojho diela, ktoré učinil.

²I sedmoga dana Bog dovrši svoje djelo koje učini. I počinu u sedmi dan od svega djela koje učini.

³A Bôh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého svojho diela, ktoré stvoril Bôh činiac.

³I blagoslovi Bog sedmi dan i posveti, jer u taj dan počinu od svega djela svoga koje učini.

⁴To sú rody nebies a zeme, keď boly stvorené, v deň, v ktorom činil Hospodin Bôh zem i nebesia.

⁴To je postanak neba i zemlje, tako su stvarani. Kad je Jahve, Bog, sazdao nebo i zemlju,

⁵A ešte nebolo nijakého chrastia poľného na zemi, ani ešte nebola narástla nijaká poľná bylina, lebo Hospodin Bôh ešte nebol dal, aby pršalo na zem, ani nebolo človeka, aby bol obrábal zem.

⁵još nije bilo nikakva poljskoga grmlja po zemlji, još ne bijaše niklo nikakvo poljsko bilje, jer Jahve, Bog, još ne pusti dažda na zemlju i nije bilo čovjeka da zemlju obrađuje.

⁶Ale para vystupovala zo zeme a zvlažovala celú tvár zeme.

⁶Ipak, voda je izvirala iz zemlje i natapala svu površinu zemaljsku.

⁷A Hospodin Bôh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.

⁷Jahve, Bog, napravi čovjeka od praha zemaljskog i u nosnice mu udahne dah života. Tako postane čovjek živa duša.

⁸A Hospodin Bôh vysadil zahradu čiže raj v Édene, od východu, a tam postavil človeka, ktorého utvoril.

⁸I Jahve, Bog, zasadi vrt na istoku, u Edenu, i u nj smjesti čovjeka koga je napravio.

⁹A Hospodin Bôh dal, aby vyrástol zo zeme všelijaký strom žiadúcny na pohľad a ovocím dobrý na jedenie, a strom života prostred raja ako aj strom vedenia dobrého i zlého.

⁹Tada Jahve, Bog, učini te iz zemlje nikoše svakovrsna stabla - pogledu zamamljiva a dobra za hranu - i stablo života, nasred vrta, i stablo spoznaje dobra i zla.

¹⁰A rieka vychádzala z Édena, aby zvlažovala zahradu, raj, a odtiaľ sa delila a bola vo štyri hlavné rieky.

¹⁰Rijeka je izvirala iz Edena da bi natapala vrt; odatle se granala u četiri kraka.

¹¹Meno jednej je Píšon; tá obchádza celú zem Chavila, kde je zlato.

¹¹Prvom je ime Pišon, a optječe svom zemljom havilskom, u kojoj ima zlata.

¹²A zlato tej zeme je výborné; tam sa nachodí bdelium i kameň onyx.

¹²Zlato je te zemlje dobro, a ima ondje i bdelija i oniksa.

¹³A meno druhej rieky je Gichon; tá obchádza celú zem Kúšovu.

¹³Drugoj je rijeci ime Gihon, a optječe svu zemlju Kuš.

¹⁴A meno tretej rieky je Hidekel; tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Eufrates.

¹⁴Treća je rijeka Tigris, a teče na istok od Ašura; četvrta je Eufrat.

¹⁵A Hospodin Bôh vzal človeka a umiestnil ho v zahrade Édena, aby ju obrábal a mal na ňu pozor.

¹⁵Jahve, Bog, uzme čovjeka i postavi ga u edenski vrt da ga obrađuje i čuva.

¹⁶A Hospodin Bôh prikázal človekovi a riekol: Z ktoréhokoľvek stromu rajského budeš slobodne jesť,

¹⁶Jahve, Bog, zapovjedi čovjeku: "Sa svakoga stabla u vrtu slobodno jedi,

¹⁷ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo toho dňa, ktorého by si jedol z neho, istotne zomrieš.

¹⁷ali sa stabla spoznaje dobra i zla da nisi jeo! U onaj dan u koji s njega okusiš, zacijelo ćeš umrijeti!"

¹⁸A Hospodin Bôh riekol: Nie je dobre byť človekovi samotnému; učiním mu pomoc, ktorá by bola jemu roveň.

¹⁸I reče Jahve, Bog: "Nije dobro da čovjek bude sam: načinit ću mu pomoć kao što je on."

¹⁹A Hospodin Bôh utvoril bol zo zeme všelijaké zviera poľné a všelijakého vtáka nebeského a doviedol ich k človekovi, aby videl ako ktoré pomenuje. A každé jako ktoré pomenoval človek, každú dušu živú, tak sa menovalo.

¹⁹Tada Jahve, Bog, načini od zemlje sve životinje u polju i sve ptice u zraku i predvede ih čovjeku da vidi kako će koju nazvati, pa kako koje stvorenje čovjek prozove, da mu tako bude ime.

²⁰A Adam, človek, dal všetkým mená, každému hovädu a nebeskému vtákovi a každému zvieraťu poľnému, ale Adamovi sa nenašla pomoc, ktorá by bola bývala jemu roveň.

²⁰Čovjek nadjene imena svoj stoci, svim pticama u zraku i životinjama u polju. No čovjeku se ne nađe pomoć kao što je on.

²¹A Hospodin Bôh dal, aby padol na Adama tvrdý spánok a usnul. A vzal jedno z jeho rebier a jeho miesto zavrel mäsom.

²¹Tada Jahve, Bog, pusti tvrd san na čovjeka te on zaspa, pa mu izvadi jedno rebro, a mjesto zatvori mesom.

²²A Hospodin Bôh vybudoval rebro, ktoré vzal z Adama, v ženu, a doviedol ju k Adamovi.

²²Od rebra što ga je uzeo čovjeku napravi Jahve, Bog, ženu pa je dovede čovjeku.

²³Vtedy povedal Adam: Toto už teraz je kosť z mojich kostí a telo z môjho tela; táto sa bude volať muženou, lebo táto je vzatá z muža.

²³Nato čovjek reče: "Gle, evo kosti od mojih kostiju, mesa od mesa mojega! Ženom neka se zove, od čovjeka kad je uzeta!"

²⁴Preto opustí muž svojho otca a svoju mať a bude ľnúť ku svojej žene, a budú jedno telo.

²⁴Stoga će čovjek ostaviti oca i majku da prione uza svoju ženu i bit će njih dvoje jedno tijelo.

²⁵A boli obidvaja nahí, Adam i jeho žena a nehanbili sa.

²⁵A bijahu oboje goli - čovjek i njegova žena - ali ne osjećahu stida.