¹A Abrahám bol starý, pošlý vekom. A Hospodin požehnal Abraháma vo všetkom.

¹Abraham bijaše već ostario, zašao u godine, Jahve je Abrahama blagoslovio u svemu.

²A Abrahám povedal svojmu služobníkovi, staršiemu vo svojom dome, ktorý vládol nad všetkým, čo bolo jeho: Nože polož svoju ruku pod moje bedro.

²Abraham prozbori svome najstarijem sluzi u kući, pod čijom je upravom bilo sve njegovo: "Stavi svoju ruku pod moje stegno

³Zaviažem ťa prísahou na Hospodina, Boha nebies a Boha zeme, že nevezmeš môjmu synovi ženy zo dcér Kananeja, v ktorého strede bývam.

³da te zakunem Jahvom, Bogom neba i Bogom zemlje, da mome sinu nećeš nabaviti za ženu ni jednu od kćeri Kanaanaca, među kojima boravim,

⁴Ale pojdeš do mojej zeme a k mojej rodine a odtiaľ vezmeš môjmu synovi Izákovi ženu.

⁴nego ćeš otići u moj rodni kraj i dobaviti ženu mom sinu Izaku."

⁵A služobník mu povedal: A keby nechcela žena ísť so mnou do tejto zeme, či mám zaviesť nazpät tvojho syna do zeme, z ktorej si vyšiel?

⁵A sluga mu reče: "A što ako žena ne htjedne za mnom ići u ovu zemlju? Hoću li ja onda odvesti tvoga sina u zemlju iz koje si ti došao?"

⁶A Abrahám mu povedal: Chráň sa, aby si ta zpät nezaviedol môjho syna!

⁶Abraham mu odgovori: "Dobro pripazi da onamo ne vodiš moga sina!

⁷Hospodin, Bôh nebies, ktorý ma vzal z domu môjho otca a z mojej rodnej zeme a ktorý mi hovoril a ktorý mi prisahal a riekol: Tvojmu semenu dám túto zem, ten pošle svojho anjela pred tebou, a vezmeš odtiaľ môjmu synovi ženu.

⁷Jahve, Bog nebesa, koji me odveo iz kuće moga oca i rodnog kraja i koji mi je pod zakletvom obećao: 'Tvome ću potomstvu dati ovu zemlju', pred tobom će poslati svog anđela, i odande ćeš ti dovesti ženu mome sinu.

⁸A keby nechcela žena ísť s tebou, budeš čistý od tejto mojej prísahy, len môjho syna nezaveď nazpät ta.

⁸A ako žena ne bude htjela za tobom poći, ti ćeš biti oslobođen od ove moje zakletve; ali moga sina onamo ne vodi!"

⁹Vtedy položil služobník svoju ruku pod bedro Abraháma, svojho pána, a prisahal mu dotyčne tejto veci.

⁹Tako sluga stavi svoju ruku pod stegno Abrahamu, svom gospodaru, te mu se zakune.

¹⁰A služobník vzal desať veľblúdov z veľblúdov svojho pána a išiel, a všetko dobré jeho pána bolo v jeho ruke. A tak vstal a išiel do Aramnaharaima, do mesta Náchorovho.

¹⁰Sluga opremi deset gospodarevih deva, ponese sa sobom svakog blaga svoga gospodara pa se zaputi u Aram Naharajim, u Nahorov grad.

¹¹A keď ta došiel, dal veľblúdom pokľakať vonku pred mestom pri studni vody v čas večera, o takom čase, keď vychodia ženy brať vodu.

¹¹Pusti deve da poliježu izvan grada, pokraj studenca. Bijaše večer, kad žene izlaze da crpu vodu.

¹²A riekol: Hospodine, Bože môjho pána Abraháma, prosím, daj, žeby sa mi dnes pošťastilo, a učiň milosť s mojím pánom Abrahámom.

¹²Onda reče: "Oh, Jahve, Bože moga gospodara Abrahama, molim te, iziđi mi danas u susret i mome gospodaru Abrahamu milost iskaži!

¹³Hľa, stojím tu pri studni vody, a dcéry mužov mesta vyjdú sem von brať vodu.

¹³Evo me kraj studenca, a kćeri onih iz grada dolaze crpsti vodu;

¹⁴Nech stane sa tak, aby deva, ktorej poviem: Nachýľ, prosím, svoje vedro, aby som sa napil! A povie: Napi sa, a napojím aj tvojich veľblúdov, aby to bola tá, prosím, ktorú si prisúdil svojmu služobníkovi Izákovi, a potom poznám, že si učinil milosť s mojím pánom.

¹⁴pa neka djevojka kojoj ja rečem: 'Molim te, spusti svoj vrč da se napijem', a ona odgovori: 'Pij! I deve ću ti napojiti', bude ona koju si odredio za svoga slugu Izaka. Tako ću saznati da si iskazao milost mome gospodaru."

¹⁵A stalo sa, kým on ešte nebol dohovoril, že hľa, vychádzala von Rebeka, ktorá sa narodila Betuelovi, synovi Milky, ženy Náchora, brata Abrahámovho, so svojím vedrom na svojom pleci.

¹⁵Tek što on izreče svoje, gle, dođe Rebeka, kći Betuelova; taj Betuel bijaše sin Milke, žene Abrahamova brata Nahora. Dođe ona s krčagom na ramenu.

¹⁶A deva bola veľmi krásneho vzozrenia, panna, ktorej ešte nebol poznal muž, a sišla ku pramennej studni a naplnila svoje vedro a vyšla.

¹⁶Djevojka je bila krasna, djevica koju muškarac nije dirnuo. Siđe ona k vrelu, napuni krčag i eto je opet gore.

¹⁷A služobník jej bežal oproti a riekol: Daj sa mi, prosím, napiť trochu vody zo svojho vedra!

¹⁷Sluga joj potrča u susret i reče: "Daj mi malo vode iz svog vrča!"

¹⁸A ona povedala: Napi sa, môj pane! A rýchle sňala svoje vedro na svoju ruku a dala mu piť.

¹⁸"Pij, gospodine!" - odgovori ona. Brzo spusti krčag na ruku i dade mu piti.

¹⁹A keď sa mu už bola dala napiť, povedala: Naberiem i tvojim veľblúdom, dokiaľ len budú piť.

¹⁹Kad je njega napojila, reče: "Nalit ću i tvojim devama da se napoje."

²⁰A rýchle vyliala svoje vedro do válova a zase bežala k studni nabrať vody a nabrala všetkým jeho veľblúdom.

²⁰Izlivši brzo krčag u korito, otrča natrag zdencu da ponovo zahvaća, i tako nali svim njegovim devama.

²¹A muž ju mlčky obdivoval a pozoroval, aby zvedel, či dal Hospodin jeho ceste zdaru a či nie.

²¹Čovjek ju je šutke motrio ne bi li saznao je li Jahve njegov put uspješno priveo kraju ili nije.

²²A stalo sa, keď už boli prestali veľblúdi piť, že muž vyňal zlatú obrúčku na nos, pol šekla váhy, a dva náramenníky, ktoré vážily desať šeklov zlata, a dal ich na jej ruky.

²²Kad su deve prestale piti, čovjek izvadi viticu od zlata, tešku pol šekela, i stavi je na njezine nosnice, a na ruke joj stavi dvije zlatne narukvice, teške deset šekela.

²³A riekol: Čia si ty dcéra? Povedz mi, prosím. Či je v dome tvojho otca miesta pre nás, kde by sme prenocovali?

²³Zatim reče: "Kaži mi čija si kći. Ima li u kući tvoga oca mjesta za nas da prenoćimo?"

²⁴A ona mu povedala: Ja som dcéra Betuela, syna Milky, ktorého porodila Náchorovi.

²⁴Ona mu odgovori: "Ja sam kći Betuela, koga je Milka rodila Nahoru."

²⁵A ešte mu povedala: I slamy i krmu je hojne u nás i miesto prenocovať.

²⁵Još mu doda: "Ima slame i p§iće kod nas u obilju, a i mjesta za prenoćište."

²⁶A človek sklonil hlavu a poklonil sa Hospodinovi.

²⁶Čovjek se onda duboko nakloni te iskaže poštovanje Jahvi

²⁷A riekol: Požehnaný Hospodin, Bôh môjho pána Abraháma, ktorý nezanechal svojej milosti a svojej pravdy, aby ju bol odňal od môjho pána. I mňa viedol Hospodin na ceste do domu bratov môjho pána.

²⁷i progovori: "Neka je blagoslovljen Jahve, Bog moga gospodara Abrahama, što nije uskratio svoju ljubav i svoju vjernost mome gospodaru. Mene je Jahve vodio pravim putem, u kuću brata moga gospodara."

²⁸A deva bežala a oznámila domu svojej matky všetko tak, ako sa to stalo.

²⁸Djevojka otrča i sve ovo ispripovjedi u kući svoje majke.

²⁹A Rebeka mala brata, ktorému bolo meno Lában. A Lában bežal k mužovi von ku studni.

²⁹A Rebeka imala brata komu bijaše ime Laban. Laban se požuri van, k čovjeku kod studenca.

³⁰Lebo stalo sa, keď videl obrúčku a náramenníky na rukách svojej sestry, a keď počul slová Rebeky, svojej sestry, ktorá vravela, že tak a tak mi hovoril muž, že prišiel k mužovi, ktorý hľa, práve stal pri ležiacich veľblúdoch pri studni.

³⁰Čim je vidio nosnu viticu i narukvice na rukama svoje sestre te čuo kako je njegova sestra Rebeka rekla: "Ovako mi je čovjek govorio", on pođe onome koji je još stajao kod deva na studencu.

³¹A povedal: Vojdi, požehnaný Hospodinov! Prečo by si stál vonku, keď som ja už pripravil dom a miesto pre veľblúdov.

³¹Reče on: "Hajde unutra, blagoslovljeni od Jahve! Što stojiš vani kad sam ja spremio kuću i mjesto za deve."

³²A muž vošiel do domu, a Lában odsedlal veľblúdov a dal veľblúdom slamy a krmu a vody umyť jeho nohy i nohy mužov, ktorí boli s ním.

³²Tako čovjek uđe u kuću. Rastovare deve i dadu im slame i p§iće, a njemu i ljudima koji su ga pratili donesu vode da operu noge.

³³A potom predložil pred neho jesť. Ale muž riekol: Nebudem jesť dokiaľ nepoviem, čo mám povedať. A Lában povedal: Hovor!

³³Ali kad su preda nj stavili hranu, reče: "Neću jesti dok ne kažem što imam kazati." A Laban mu reče: "Onda kazuj!"

³⁴Vtedy riekol: Ja som služobník Abrahámov.

³⁴"Ja sam sluga Abrahamov", poče on.

³⁵Hospodin veľmi požehnal môjho pána, takže sa stal veľkým. A dal mu drobného stáda, oviec a kôz, a hoviad, striebra a zlata, sluhov a dievok, veľblúdov a oslov.

³⁵"Jahve je uvelike blagoslovio moga gospodara te je postao bogat. Nadavao mu je ovaca i goveda, srebra i zlata, sluga i sluškinja, deva i magaradi.

³⁶A Sára, žena môjho pána, porodila môjmu pánovi syna, keď už bola zostarela, a dal mu všetko, čo má.

³⁶Sara, žena moga gospodara, rodi mu sina pošto je ostarjela, i on mu ustupi sve svoje.

³⁷A môj pán ma zaviazal prísahou a riekol: Nevezmeš môjmu synovi ženy z dcér Kananeja, v ktorého zemi ja bývam.

³⁷Potom mene moj gospodar zakune rekavši: 'Nemoj uzeti za ženu mome sinu djevojku Kanaanku, u zemlji u kojoj boravim kao stranac,

³⁸Ale istotne pojdeš do domu môjho otca a k mojej rodine a odtiaľ vezmeš môjmu synovi ženu.

³⁸nego otiđi k obitelji moga oca, k mojoj rodbini, da nađeš ženu mome sinu.'

³⁹A ja som povedal svojmu pánovi: Možno, že nepôjde žena so mnou -.

³⁹A ja rekoh svome gospodaru: 'A što ako žena za mnom ne pođe?'

⁴⁰A riekol mi: Hospodin, pred ktorého tvárou chodím, pošle svojho anjela s tebou a učiní tvoju cestu zdarnú, a vezmeš môjmu synovi ženu z mojej rodiny a z domu môjho otca.

⁴⁰On mi odgovori: 'Jahve, pred čijim sam licem hodio, poslat će s tobom svog anđela i tvoje će putovanje dovesti k cilju, a ti ćeš naći ženu mome sinu od moje rodbine, od obitelji moga oca.

⁴¹Vtedy budeš oprostený mojej prísahy, keď prijdeš k mojej rodine, a jestli ti nedajú, nuž budeš prostý svojej prísahy.

⁴¹Jedino ćeš ovako biti oslobođen moje zakletve: ako dođeš k mojoj rodbini, i oni te odbiju, od moje si zakletve oslobođen.'

⁴²A tak som prišiel dnes ku studni a povedal som: Hospodine, Bože môjho pána Abraháma, ak daríš šťastím moju cestu, po ktorej idem,

⁴²Danas dođoh na studenac i rekoh: 'Jahve, Bože moga gospodara Abrahama, ako si voljan da uspješno završim putovanje što sam ga poduzeo,

⁴³hľa, stojím pri studni vody a prosím, žeby panna, ktorá vyjde brať vodu, a ktorá, keď jej poviem: Daj sa mi, prosím, napiť trochu vody zo svojho vedra,

⁴³ja, evo, stojim kraj studenca, a djevojka koja dođe vodu crpsti i ja joj rečem: Daj mi da se napijem malo vode iz tvog vrča! -

⁴⁴mi odpovie: I ty sa napi, a naberiem i tvojim veľblúdom, bola tou ženou, ktorú prisúdil Hospodin synovi môjho pána.

⁴⁴i koja mi kaže: Pij ti, a i tvojim ću devama zahvatiti! - ona neka bude žena koju je Jahve odredio sinu moga gospodara.'

⁴⁵A prv ako som ja prestal hovoriť vo svojom srdci, tu hľa, vyšla Rebeka nesúc svoje vedro na svojom pleci a sišla k studni a nabrala vody. A povedal som jej: Daj sa mi, prosím, napiť!

⁴⁵Tek što sam ja završio govor u sebi, kad se, evo, pojavi Rebeka s vrčem na ramenu; siđe k izvoru i zahvati. Ja joj rekoh: 'Daj mi da se napijem!'

⁴⁶A ona rýchle složila svoje vedro so seba a riekla: Napi sa, a napojím aj tvojich veľblúdov. A napil som sa, a napojila aj veľblúdov.

⁴⁶Ona brzo spusti vrč i odvrati: 'Pij! A napojit ću i tvoje deve.' Tako sam se ja napio, a ona napoji i moje deve.

⁴⁷Vtedy som sa jej pýtal a povedal som: Čia si ty dcéra? A riekla: Dcéra Betuela, syna Náchorovho, ktorého mu porodila Milka. Tu som jej zavesil obrúčku na jej nos a dal som náramenníky na jej ruky.

⁴⁷Pitao sam je: 'Čija si kći?' Odgovorila je: 'Kći sam Betuela, koga je Nahoru rodila Milka.' Tada joj stavim viticu na nos a narukvice na ruke.

⁴⁸Potom som sklonil hlavu a poklonil som sa Hospodinovi a dobrorečil som Hospodinovi, Bohu svojho pána Abraháma, ktorý ma viedol pravou cestou, aby som vzal jeho synovi dcéru brata svojho pána.

⁴⁸Duboko se naklonim i štovanje Jahvi iskažem te blagoslovim Jahvu, Boga gospodara moga, koji me vodio pravim putem da uzmem kćer brata moga gospodara njegovu sinu.

⁴⁹A tak teraz, ak činíte milosrdenstvo a pravdu s mojím pánom, oznámte mi to, a jestli nie, i tak mi oznámte, a obrátim sa napravo alebo naľavo.

⁴⁹A sad, ako kanite iskazati ljubav i vjernost mome gospodaru, recite mi; ako li ne, to mi kažite, tako da mogu krenuti bilo desno bilo lijevo."

⁵⁰Vtedy odpovedal Lában a Betuel, a riekli: Od Hospodina vyšla vec; nemôžeme hovoriť s tebou ani dobré ani zlé.

⁵⁰Tada odgovore Laban i Betuel: "Od Jahve to dolazi; mi tu ne možemo reći ni da ni ne.

⁵¹Hľa, Rebeka je pred tebou, vezmi a iď, a nech je ženou syna tvojho pána, tak ako hovoril Hospodin.

⁵¹Rebeka je, eto, pred tobom: uzmi je pa idi, neka bude ženom sinu tvoga gospodara, kako je Jahve rekao."

⁵²A stalo sa, keď počul služobník Abrahámov ich slová, poklonil sa Hospodinovi až k zemi.

⁵²Kad Abrahamov sluga ču njihov pristanak, do zemlje se nakloni Jahvi.

⁵³Potom vyňal služobník strieborné klenoty a zlaté klenoty a rúcha a dal Rebeke a drahocenné veci dal i jej bratovi i jej matke.

⁵³Sluga zatim izvadi srebrnih i zlatnih predmeta te haljina i dade ih Rebeki, a dade darova i njezinu bratu i majci.

⁵⁴Potom jedli a pili, on i mužovia, ktorí boli s ním, a prenocovali. A keď vstali ráno, riekol: Prepustite ma, nech idem k svojmu pánovi!

⁵⁴Tada jedoše i piše on i ljudi koji su bili s njim i provedoše noć. Kad su ujutro ustali, on reče: "Pustite me da se vratim svome gospodaru!"

⁵⁵Ale jej brat povedal i jej matka: Nech zostane dievča s nami niekoľko, asi desať dní, a potom pojdeš.

⁵⁵A njezin brat i majka odgovore: "Neka djevojka ostane s nama još desetak dana, pa poslije toga pođi!"

⁵⁶A riekol im: Nezdržujte ma, keď učinil Hospodin moju cestu šťastnú. Prepustite ma, nech idem k svojmu pánovi.

⁵⁶On im reče: "Ne zadržavajte me kad je Jahve moje putovanje uspješno kraju priveo. Pustite me da se vratim svome gospodaru!"

⁵⁷Vtedy povedali: Zavolajme dievča a opýtajme sa, čo ona povie?

⁵⁷Oni odgovore: "Pozovimo djevojku i upitajmo što ona misli!"

⁵⁸A tak zavolali Rebeku a riekli jej: Či pojdeš s týmto mužom? A povedala: Pojdem.

⁵⁸Dozovu Rebeku pa je upitaju: "Hoćeš li poći s ovim čovjekom?" Ona odgovori: "Hoću."

⁵⁹Vtedy prepustili Rebeku, svoju sestru, i jej chôvu i služobníka Abrahámovho i jeho mužov.

⁵⁹I tako otpreme svoju sestru Rebeku i njezinu dojilju s Abrahamovim slugom i njegovim ljudima.

⁶⁰A požehnali Rebeku a riekli jej: Naša sestro, ty buď v tisíce desať tisícov, a tvoje semä nech trvale zdedí bránu tých, ktorí by ho nenávideli.

⁶⁰Blagoslove Rebeku i reknu joj: "Sejo naša, budi mati nebrojenim tisućama, a dušmana svojih vrata potomci ti zaposjeli!"

⁶¹Potom vstala Rebeka a jej dievčatá, sadly na veľblúdov a išly za mužom. A tak vzal služobník Rebeku a išiel.

⁶¹Onda se diže Rebeka i njezine dvorkinje, zajahaše deve te pođoše za čovjekom. Tako sluga preuze Rebeku i ode.

⁶²A Izák bol prišiel z cesty od studne Živého, ktorý ma vidí, lebo býval v zemi na juhu.

⁶²Izak se vratio iz blizine Beer Lahaj Roja; živio je, naime, u kraju Negeba.

⁶³A Izák bol vyšiel premýšľať na poli, keď sa chýlilo k večeru. A keď pozdvihol svoje oči, videl a hľa, veľblúdi prichádzali.

⁶³U predvečerje iziđe Izak da se poljem prošeta; diže oči i ugleda deve gdje dolaze.

⁶⁴A Rebeka tiež pozdvihla svoje oči a videla Izáka a sosadla rýchle s veľblúda.

⁶⁴Kad Rebeka, podigavši svoje oči, opazi Izaka, sjaha s deve

⁶⁵A povedala služobníkovi: Kto je to tamten muž, ktorý nám ide po poli oproti. A služobník riekol: To je môj pán. Vtedy vzala závoj a zakryla sa.

⁶⁵pa zapita slugu: "Tko je onaj čovjek što poljem ide nama u susret?" A sluga odgovori: "Ono je moj gospodar." Nato ona uze koprenu te se pokri.

⁶⁶A služobník rozprával Izákovi všetko, čo vykonal.

⁶⁶Sluga ispriča Izaku sve što je učinio.

⁶⁷A Izák ju voviedol do stánu Sáry, svojej matky, a tak si vzal Rebeku a bola mu ženou, a miloval ju a potešil sa Izák po smrti svojej matky.

⁶⁷Tada Izak uvede Rebeku u svoj šator i uze je sebi za ženu. U ljubavi prema njoj Izak je nalazio utjehu nakon smrti svoje majke.