¹Tu sa Jozef nemohol ďalej zdržať ani vzhľadom na všetkých, ktorí stáli pri ňom, a zvolal: Vyveďte všetkých ľudí von odo mňa! A nestál nikto s ním, keď sa dal Jozef vo znanie svojim bratom.

¹Josip se više nije mogo svladavati pred onima koji su ga okruživali pa povika: "Neka svi odstupe!" Tako nitko nije ostao s Josipom kad se očitovao svojoj braći.

²A vypukol v hlasitý plač. A počuli to Egypťania, a počul dom faraonov.

²Briznuo je u glasan plač, da su ga i Egipćani mogli čuti. Doznalo se za to i na faraonovu dvoru.

³A Jozef riekol svojim bratom: Ja som Jozef! Či ešte žije môj otec? A jeho bratia mu nemohli odpovedať, lebo sa zdesili pred ním.

³"Ja sam Josip", reče Josip svojoj braći. "Otac mi je, dakle, još na životu!" Ali mu braća nisu mogla odgovoriti, toliko se zapanjiše pred njim.

⁴Ale Jozef riekol svojim bratom: Nože pristúpte ku mne! A pristúpili. A riekol: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta.

⁴Onda će opet Josip svojoj braći: "Primaknite se k meni!" Kad su se primakli, nastavi: "Ja sam Josip, vaš brat; onaj koga ste prodali u Egipat.

⁵Ale teraz sa netrápte nad tým, ani nech nie je vo vašich očiach hnevu, že ste ma sem predali, lebo pre zachovanie vášho i môjho života ma poslal Bôh pred vami.

⁵Ali se nemojte uznemirivati i prekoravati što ste me ovamo prodali; jer Bog je onaj koji me pred vama poslao da vas održi u životu.

⁶Lebo toto sú ešte len dva roky, odkedy je hlad v zemi, a ešte bude päť rokov, čo sa nebude ani orať ani žať.

⁶Dvije su već godine što je glad došla na zemlju, a još pet godina neće biti ni oranja ni žetve u zemlji.

⁷A Bôh ma poslal pred vami položiť vám stranou zbytok na zemi a zachovať vám ho pri živote. Bolo to na veľkú záchranu.

⁷Zato me Bog poslao pred vama da vam se sačuva ostatak na zemlji te da vam život spasi velikim izbavljenjem.

⁸A tak teraz nie vy ste ma sem poslali, ale Bôh, a učinil ma otcom faraonovi a pánom celému jeho domu a panovníkom v celej zemi Egyptskej.

⁸Tako niste vi mene poslali ovamo nego Bog; on me postavio faraonu za oca, gospodara nad svim njegovim domom i vladaocem nad svom zemljom egipatskom.

⁹Ponáhľajte sa a iďte hore k môjmu otcovi a poviete mu: Takto hovorí tvoj syn Jozef: Bôh ma učinil pánom celého Egypta. Poď dolu ku mne a nemeškaj!

⁹Žurite se k mome ocu te mu recite: 'Ovo ti poručuje tvoj sin Josip: Bog me postavio gospodarem nad svim Egiptom; siđi k meni bez oklijevanja.

¹⁰A budeš bývať v zemi Gózena a budeš blízko mňa, ty i tvoji synovia i synovia tvojich synov i tvoje drobné stádo i tvoj statok i všetko, čo máš.

¹⁰Nastanit ćeš se u kraju Gošenu. Tako ćeš biti blizu mene: ti, tvoja djeca, tvoja unučad, tvoje ovce i goveda i sve što je tvoje.

¹¹Tam ťa budem zaopatrovať potravou, lebo bude ešte päť rokov hladu, aby si neprišiel na mizinu ty i tvoj dom i všetko, čo je tvoje.

¹¹Ondje ću se za te brinuti, jer će glad potrajati još pet godina. Tako nećeš oskudijevati ni ti, ni tvoja obitelj, niti itko tvoj.'

¹²A hľa, vaše oči vidia aj oči môjho brata Benjamina, že vám to hovoria moje ústa.

¹²Ta svojim očima možete vidjeti, kao što vidi i moj brat Benjamin, da vam to moja usta govore.

¹³A povedzte môjmu otcovi o všetkej mojej sláve tu v Egypte a o všetkom, čo ste videli, a tedy ponáhľajte sa a dopravte môjho otca sem dolu.

¹³Pripovjedite ocu o mome visokom položaju u Egiptu i sve što ste vidjeli; i brzo mi ovamo oca dovedite!"

¹⁴A padol Benjaminovi, svojmu bratovi, okolo krku a plakal, i Benjamin plakal na jeho krku.

¹⁴Potom zagrli brata Benjamina te zaplaka; a plakao je i Benjamin obisnuvši mu oko vrata.

¹⁵A bozkal všetkých svojich bratov a plakal nad nimi. A potom už hovorili jeho bratia s ním.

¹⁵Izljubi zatim svu svoju braću, u naručju im se rasplaka. Poslije toga njegova braća zađu s njim u razgovor.

¹⁶Potom sa počula zvesť o tom v dome faraonovom, že vraj prišli bratia Jozefovi, a ľúbilo sa to faraonovi i jeho služobníkom.

¹⁶Glas se pročuje u faraonovu dvoru: "Stigla Josipova braća!" Bilo je to drago faraonu i njegovim dvoranima.

¹⁷A faraon riekol Jozefovi: Povedz svojim bratom: Urobte toto: Naložte na svoje hovädá, čo potrebujete, a iďte, vráťte sa do Kananejskej zeme

¹⁷Onda faraon reče Josipu: "Kaži svojoj braći neka učine ovo: 'Natovarite svoje živine i odmah se uputite u zemlju kanaansku.

¹⁸a vezmite svojho otca a svoje domácnosti a prijdite ku mne, a dám vám dobré Egyptskej zeme, a jedzte tuk zeme.

¹⁸Uzmite svoga oca i svoje obitelji i k meni dođite! Ja ću vam dati najbolju zemlju u Egiptu te ćete uživati od obilja ove zemlje.'

¹⁹A tebe sa prikazuje: Toto urobte: vezmite si z Egyptskej zeme vozy pre svoje drobné deti a pre svoje ženy a vezmete svojho otca a prijdete!

¹⁹A naredi i ovo: 'Ovako učinite: Iz zemlje egipatske potjerajte kola za svoju djecu i svoje žene, uzmite oca i dođite.

²⁰A nech vám je nie ľúto pri pohľade na váš nábytok, lebo dobré celej Egyptskej zeme je vaše.

²⁰Neka vam se oči ne rastužuju za vašim stvarima, jer sve što je u Egiptu najbolje bit će vaše.'"

²¹A synovia Izraelovi urobili tak. A Jozef im dal vozy podľa rozkazu faraonovho a dal im aj potravy na cestu.

²¹Sinovi Izraelovi tako učine. Po faraonovoj zapovijedi Josip im dade kola i popudbinu.

²²A každému z nich dal po dvoje šiat na premenu, ale Benjaminovi dal tristo striebra a pätoro slávnostných šiat na premenu.

²²Svakom od njih dade nove haljine, a Benjaminu dade tri stotine srebrnika i petore haljine.

²³A svojmu otcovi poslal podľa toho: desať oslov, ktorí niesli z dobrých vecí Egypta, a desať oslíc, ktoré niesly obilie a chlieb a pokrm jeho otcovi na cestu.

²³Isto tako pošalje svome ocu: deset magaraca natovarenih najboljim plodovima egipatskim i deset magarica natovarenih žitom, kruhom i namirnicama ocu za put.

²⁴A poslal svojich bratov a išli. A riekol im: Nevaďte sa na ceste!

²⁴Isprativši svoju braću na put, reče im: "Nemojte se putem svađati!"

²⁵A tak odišli z Egypta a prišli hore do Kananejskej zeme k Jakobovi, svojmu otcovi.

²⁵I tako oni odoše iz Egipta i stigoše u zemlju kanaansku, k svome ocu Jakovu.

²⁶A zvestovali mu a riekli: Jozef ešte žije a panuje v celej Egyptskej zemi! Ale jeho srdce zmeravelo, lebo im neveril.

²⁶Kad mu rekoše: "Josip je živ i čak vlada nad svom zemljom egipatskom!", njegovo se srce skameni jer im nije mogao vjerovati.

²⁷A rozprávali mu všetky slová Jozefove, ktoré im hovoril. No, keď potom videl vozy, ktoré poslal Jozef, aby ho odviezli, ožil duch Jakoba, ich otca.

²⁷Ali kad mu ispripovjediše sve što im je Josip rekao i kad vidje kola što ih je Josip poslao da ga prevezu, duh njihova oca Jakova oživje.

²⁸A Izrael povedal: To je dosť. Jozef, môj syn, ešte žije. Pojdem a uvidím ho, prv ako zomriem.

²⁸"Dosta", reče Izrael. "Sin moj Josip još je živ! Moram poći i vidjeti ga prije nego umrem."