¹Potom prišiel Jozef a oznámil faraonovi a riekol: Môj otec i moji bratia prišli so svojím drobným stádom a so svojím hovädzím dobytkom i so všetkým, čo majú, z Kananejskej zeme, a hľa, sú v zemi Gózena.

¹Ode, dakle, Josip te obavijesti faraona: "Moj otac i moja braća stigoše sa svojim ovcama i govedima i sa svime što imaju iz zemlje kanaanske, i eno ih u gošenskom kraju."

²A pojal niekoľkých svojich bratov, piatich mužov, a postavil ich pred faraonom.

²I uzevši petoricu između svoje braće, uvede ih faraonu.

³A faraon povedal jeho bratom: Čo je vaše zamestnanie? A oni riekli faraonovi: Tvoji služobníci sú pastieri stáda; to sme my a to boli aj naši otcovia.

³Onda faraon zapita njegovu braću: "Čime se bavite?" Odgovore faraonu: "Tvoje su sluge stočari, baš kao što su bili naši preci.

⁴A ešte riekli faraonovi: Prišli sme pohostíniť tu v zemi, lebo niet paše pre stádo, ktoré majú tvoji služobníci, lebo je veľký hlad v Kananejskej zemi, a tak teraz nech bývajú, prosíme, tvoji služobníci v zemi Gózena.

⁴Došli smo da potražimo kratak boravak u ovoj zemlji", rekoše faraonu, "jer je nestalo paše za stada tvojih slugu, strašna glad pritište kanaansku zemlju. Dopusti da se tvoje sluge nastane u gošenskom kraju."

⁵A faraon povedal Jozefovi a riekol: Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe.

⁵[5a] Faraon reče Josipu: [6b] "Neka se, dakle, nastane u gošenskom kraju. A ako znaš da među njima ima prikladnih, postavi ih za nadglednike moga osobnog blaga." [5b] Tako, kad Jakov i njegovi sinovi stigoše u Egipat i kad faraon, kralj egipatski, to ču, reče Josipu: "Budući da su tvoj otac i tvoja braća došli k tebi,

⁶Egyptská zem je pred tebou. Osaď svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji zeme. Nech bývajú v zemi Gózena. A jestli znáš, že sú medzi nimi súci mužovia chrabrí, ustanovíš ich za správcov nad dobytkom, ktorý mám ja.

⁶[6a] egipatska ti je zemlja na raspolaganju: smjesti svoga oca i svoju braću u najboljem kraju."

⁷Potom voviedol Jozef Jakoba, svojho otca, a postavil ho pred faraonom. A Jakob požehnal faraona.

⁷Josip onda dovede svoga oca Jakova faraonu. Jakov blagoslovi faraona.

⁸A faraon povedal Jakobovi: Koľko je dní rokov tvojho života?

⁸A faraon upita Jakova: "Koliko ti je godina?"

⁹A Jakob odpovedal faraonovi: Dní rokov môjho putovania je sto tridsať rokov. Málo ich bolo, a zlé boly dni rokov môjho života a nedosiahly počtu dní rokov života mojich otcov za dní ich putovania.

⁹Jakov odgovori faraonu: "Godina moga lutalačkog življenja ima stotina i trideset. Malo ih je i nesretne su bile godine moga života; ne dostižu brojem godine življenja na zemlji mojih otaca."

¹⁰A Jakob požehnal faraona a vyšiel zpred tvári faraonovej.

¹⁰Poslije toga Jakov se oprosti s faraonom i ode od njega.

¹¹A Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im vlastníctvo v Egyptskej zemi, v najlepšom kraji zeme, v zemi Ramsesa, jako to rozkázal faraon.

¹¹Tako Josip nastani svoga oca i svoju braću davši im u vlasništvo najljepši kraj egipatske zemlje, u kraju Ramsesovu, kako je faraon naredio.

¹²A Jozef zaopatroval svojho otca a svojich bratov a celý dom svojho otca chlebom podľa počtu drobných detí.

¹²A Josip opskrbi hranom svoga oca, svoju braću i svu očevu obitelj sve do najmanjega.

¹³A nebolo chleba v celej zemi, pretože bol hlad veľmi veliký. A Egyptská zem i Kananejská zem bola celá vypráhla od hladu.

¹³Nigdje nije bilo hrane jer je pritisla strašna glad: izmuči ona i zemlju egipatsku i zemlju kanaansku.

¹⁴A Jozef sobral všetky peniaze, ktoré sa našly v Egyptskej zemi a v Kananejskej zemi, za obilie, ktoré kupovali, a Jozef vniesol peniaze do domu faraonovho.

¹⁴Josip pobra sav novac što se nalazio u zemlji egipatskoj i zemlji kanaanskoj u zamjenu za žito koje se prodavalo i odnese novac u faraonov dvor.

¹⁵A keď už nebolo viacej peňazí v Egyptskej zemi ani v Kananejskej zemi, prichádzali všetci Egypťania k Jozefovi a vraveli: Daj nám chleba; lebo prečo máme zomrieť pred tebou, keď už nieto peňazí?

¹⁵Kad je nestalo novca u zemlji egipatskoj i zemlji kanaanskoj, svi Egipćani dođu k Josipu te mu reknu: "Daj nam kruha! Zašto da pomremo pred tvojim očima? Novca više nema."

¹⁶A Jozef riekol: Dajte svoj dobytok, a dám vám za váš dobytok, ak už nieto peňazí.

¹⁶Josip odgovori: "Predajte svoju stoku pa ću vam dati žita u zamjenu za stoku kad je novca nestalo."

¹⁷Vtedy doviedli svoj dobytok k Jozefovi. A Jozef im dal chleba za kone, za drobné stádo, za hovädzí statok a za oslov. A zaopatroval ich ten rok chlebom za všetok ich dobytok.

¹⁷Tako su oni dovodili svoju stoku Josipu, a Josip im davaše kruh u zamjenu za konje, za sitnu i krupnu stoku i za magarad. Tako ih je one godine opskrbljivao kruhom u zamjenu za sve njihovo blago.

¹⁸A keď sa pominul ten rok, prišli k nemu druhého roku a povedali mu: Nebudeme tajiť pred svojím pánom, že sa minuly všetky peniaze, a hovädzí dobytok je u nášho pána. Nezostalo nám pred naším pánom ničoho krome nášho tela a našej zeme.

¹⁸Kad je ona godina prošla, dođu k njemu i druge godine te mu reknu: "Ne možemo sakriti od svoga gospodara: novca je nestalo, blaga su već ustupljena gospodaru; drugo ništa ne preostaje da gospodaru ustupimo nego sebe i svoje oranice.

¹⁹Prečo máme pomrieť pred tvojimi očima i my i naša zem? Kúp nás i našu zem za chlieb, a budeme i my i naša zem služobníkmi faraonovi, a daj nám semä, aby sme žili a nepomreli, a nespustne zem.

¹⁹Zašto da uništimo na tvoje oči i sebe i svoje zemlje? Uzmi i nas i naše zemlje u zakup za kruh, i tako ćemo zajedno sa svojom zemljom postati faraonovi kmetovi; daj sjemena da preživimo: da ne izginemo i da nam oranice ne postanu pustoš!"

²⁰A tak kúpil Jozef všetku zem egyptskú faraonovi. Lebo Egypťania predali každý svoje pole, pretože silne doliehal na nich hlad, a zem sa dostala faraonovi.

²⁰Tako Josip steče faraonu u posjed sve egipatske oranice, jer je svaki Egipćanin, kako ih pritisnu glad, prodao svoje njive. Tako je zemlja postala faraonovo vlasništvo,

²¹A čo do ľudu, previedol ho do miest od jedného konca hranice Egypta po druhý.

²¹a narod od jednog kraja Egipta do drugoga njegovim robljem.

²²Len zeme kňazov nekúpil, lebo kňazi mali ustanovenú čiastku od faraona a jedli svoju ustanovenú čiastku, ktorú im dával faraon; preto nepredali svojej zeme.

²²Jedino nije preuzeo svećeničkih imanja, jer je faraon davao svećenicima određeni dio, i tako su živjeli od prihoda što im ga je faraon davao. Stoga nisu prodali svojih imanja.

²³A Jozef riekol ľudu: Hľa, kúpil som vás dnes i vašu zem faraonovi. Tu máte semeno a budete osievať zem.

²³Onda Josip reče svijetu: "Budući da sam danas za faraona prekupio i vas i vašu zemlju, evo vam sjeme pa zasijte zemlju.

²⁴A keď bude bývať úroda, dáte pätinu faraonovi, štyri čiastky budú vám na osievanie poľa a na pokrm vám i tomu, čo bude vo vašich domoch, a na pokrm vašim deťom.

²⁴A kad bude pobiranje ljetine, faraonu ćete davati jednu petinu, dok će četiri petine ostajati vama: za zasijavanje polja, za hranu vama i onima koji su u vašim domovima i za hranu vašoj djeci."

²⁵A povedali: Zachoval si nás pri živote. Nech najdeme milosť v očiach svojho pána a budeme služobníkmi faraonovi.

²⁵Oni odgovore: "Život si nam spasio! Mi smo zahvalni svome gospodaru što možemo biti faraonovi robovi."

²⁶A Jozef to učinil zákonom až do dnešného dňa na Egyptskej zemi, aby sa dával faraonovi piaty diel; iba zem samých kňazov nestala sa faraonovou.

²⁶Tako Josip napravi za Egipat zemljišni zakon koji i danas vrijedi: petina pripada faraonu; jedino svećenička imanja nisu prešla faraonu.

²⁷A tak býval Izrael v Egyptskej zemi, v zemi Gózena, a vlastnili v nej a plodili sa a množili sa veľmi.

²⁷Izraelci se nastaniše u zemlji egipatskoj, u kraju gošenskom; u njem stekoše vlasništvo; bijahu rodni i broj im se veoma umnoži.

²⁸A Jakob žil v Egyptskej zemi sedemnásť rokov. A Jakobových dní, rokov jeho života, bolo sto štyridsať sedem rokov.

²⁸U zemlji egipatskoj poživje Jakov sedamnaest godina. Tako je duljina Jakovljeva života iznosila sto četrdeset i sedam godina.

²⁹A priblížily sa dni Izraelove, aby zomrel. Vtedy zavolal svojho syna Jozefa a riekol mu: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, polož, prosím, svoju ruku pod moje bedro a učiníš pri mne milosrdenstvo a pravdu. Nepochovaj ma, prosím, v Egypte.

²⁹A kad se približi vrijeme Izraelu da umre, pozva svoga sina Josipa te mu reče: "Ako mi želiš ugoditi, stavi svoju ruku pod moje stegno kao jamstvo svoje odanosti meni: nemoj me sahraniti u Egiptu!

³⁰Ale budem ležať so svojimi otcami, a vynesieš ma z Egypta a pochováš ma v ich pohrabišti. A riekol: Ja učiním podľa tvojho slova.

³⁰Kad legnem dolje sa svojim ocima, prenesi me iz Egipta gore i sahrani me u njihovu grobnicu!" "Učinit ću kako si rekao", odgovori.

³¹Vtedy povedal: Prisahaj mi! A prisahal mu. A Izrael sa poklonil na hlavu svojej palice.

³¹"Zakuni mi se!" - reče. I on mu se zakle. Tada se Izrael duboko prignu na uzglavlju.