¹Vtedy padol Jozef na tvár svojho otca a plakal nad ním a bozkával ho.

¹Josip se baci na oca, suzama mu oblije lice, izljubi ga.

²A Jozef rozkázal svojim sluhom lekárom, aby nabalzamovali jeho otca, a lekári nabalzamovali Izraela.

²Poslije toga Josip naredi liječnicima koji su se nalazili u njegovoj službi da mu oca balzamiraju, i oni balzamiraše Izraela.

³A tak sa mu vyplnilo štyridsať dní, lebo tak sa vyplňujú dni balzamovaných. A Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní.

³Trebalo je četrdeset dana: toliko, naime, traje balzamiranje. Sedamdeset su ga dana Egipćani oplakivali.

⁴A keď sa pominuly dni jeho plaču, hovoril Jozef domu faraonovmu a riekol: Ak som našiel milosť vo vašich očiach, hovorte, prosím, faraonovi a povedzte,

⁴A kad je prošlo vrijeme oplakivanja, Josip reče onima u dvoru faraonovu: "Učinite mi milost i prenesite faraonu ovo:

⁵že môj otec ma zaviazal prísahou povediac: Hľa, ja už zomriem. Do môjho hrobu, ktorý som si vykopal v Kananejskej zemi, tam ma pochovaj! Nech tedy teraz, prosím, odídem ta hore a pochovám svojho otca a zase sa navrátim.

⁵Moj me otac zakleo govoreći: 'Kad umrem, sahrani me u grob koji sam sebi pripravio u zemlji kanaanskoj!' Dopusti mi da odem gore i sahranim oca, a onda ću se vratiti."

⁶A faraon povedal: Iď hore a pochovaj svojho otca tak, ako ťa zaviazal prísahou.

⁶Faraon odgovori: "Otiđi gore i sahrani svoga oca kako si mu se zakleo."

⁷A tak odišiel Jozef hore, aby pochoval svojho otca, a išli s ním aj všetci služobníci faraonovi, starší jeho domu a všetci starší Egyptskej zeme

⁷Tako Josip ode da sahrani oca. S njim su pošli i svi faraonovi službenici - odličnici njegova dvora i svi dostojanstvenici egipatske zemlje;

⁸i celý dom Jozefov i jeho bratia i dom jeho otca, len ich drobné deti a ich drobné stádo a ich hovädzí statok zanechali v zemi Gózena.

⁸sva Josipova obitelj, njegova braća i očeva porodica. Jedino su u gošenskom kraju ostala njihova djeca, njihove ovce i goveda.

⁹A išly s ním aj vozy i jazdcovia, takže to bol tábor veľmi veliký.

⁹S njim su išla i kola i konjanici: bila je to vrlo duga povorka.

¹⁰A prišli až k humnu Atád, ktoré je za Jordánom, a nariekali tam veľkým nárekom a veľmi žalostným, a učinil svojmu otcovi smútok, ktorý trval sedem dní.

¹⁰Stigavši u Goren Haatad, s onu stranu Jordana, održaše ondje veliko i svečano naricanje. Josip održa sedmodnevnu žalost za ocem.

¹¹A keď videli obyvatelia zeme, Kananeji, smútok na humne Atáde, riekli: Toto majú Egypťania ťažký smútok. Preto nazvali jeho meno Ábel-micraim, ktorý je za Jordánom.

¹¹Kad su stanovnici te zemlje, Kanaanci, vidjeli tugovanje u Goren Haatadu, rekoše: "To ti je svečano naricanje Egipćana!" Zato nazovu to mjesto Abel-Misrajim. Nalazi se s onu stranu Jordana.

¹²A jeho synovia mu vykonali tak, ako im prikázal,

¹²Jakovljevi sinovi učine kako im je naredio otac:

¹³totiž jeho synovia ho zaniesli do Kananejskej zeme a pochovali ho v jaskyni na poli Machpela, ktorú kúpil Abrahám i s tým poľom za vlastníctvo na pohrabište od Efrona Hetejského, naproti Mamremu.

¹³odnesu ga u zemlju kanaansku te ga sahrane u spilji na polju Makpeli kod Mamre, polju što ga je Abraham kupio od Hetita Efrona za sahranjivanje.

¹⁴Potom sa navrátil Jozef do Egypta, on i jeho bratia i všetci, ktorí boli odišli s ním ta hore pochovať jeho otca, keď už tedy bol pochoval svojho otca.

¹⁴Pošto je sahranio svoga oca, Josip se vrati u Egipat - on, njegova braća i svi koji su s njim išli da mu oca pokopaju.

¹⁵A keď videli bratia Jozefovi, že ich otec zomrel, povedali: Čo ak bude teraz Jozef útočiť na nás? A dozaista nám odplatí všetko to zlé, ktoré sme mu vykonali.

¹⁵Kad su Josipova braća vidjela da im je otac umro, rekoše: "Što ako je Josip na nas ljut i pokuša uzvratiti nam za sve zlo koje smo mi njemu nanijeli?"

¹⁶Preto prikázali povedať Jozefovi: Tvoj otec prikázal pred svojou smrťou a povedal:

¹⁶Stoga poruče Josipu ovako: "Pred svoju smrt tvoj je otac naredio:

¹⁷Takto poviete Jozefovi: Odpusti, prosím, prestúpenie svojim bratom a ich hriech, lebo ti učinili zlé. A tak teraz odpusti, prosím, prestúpenie služobníkov Boha tvojho otca. Vtedy sa rozplakal Jozef, keď mu tak hovorili.

¹⁷'Ovako recite Josipu: Oprosti braći svojoj zlo i grijeh što su onako okrutno prema tebi postupili.' Oprosti, dakle, uvredu slugama Boga svoga oca!" Na te riječi Josip brizne u plač.

¹⁸A prišli aj jeho bratia a padli pred ním a vraveli: Hľa, sme tvojimi služobníkmi.

¹⁸Tada sama njegova braća dođu k njemu, bace se preda nj te mu reknu: "Evo nas k tebi da budemo tvoji robovi!"

¹⁹Ale Jozef im povedal: Nebojte sa, lebo veď či som ja na mieste Boha?

¹⁹Josip im odvrati: "Ne bojte se! TÓa zar sam ja namjesto Boga!

²⁰Vy ste zamýšľali proti mne zlé, ale Bôh to zamýšľal obrátiť na dobré, aby učinil tak, ako je to dnes, aby zachoval mnohý ľud pri živote.

²⁰Osim toga, iako ste vi namjeravali da meni naudite, Bog je bio ono okrenuo na dobro: da učini što se danas zbiva - da spasi život velikom narodu.

²¹A tak teraz nebojte sa. Ja vás budem zaopatrovať potravou i vaše drobné deti. A tešil ich a hovoril k ich srdcu.

²¹Zato se ne bojte! Ja ću se brinuti za vas i za vašu djecu." Tako ih je smirio ljubeznim riječima.

²²A tak býval Jozef v Egypte, on i dom jeho otca. A Jozef žil sto desať rokov.

²²Josip ostane u Egiptu zajedno s rodom svojim i očevim. Poživje Josip stotinu i deset godina.

²³A Jozef videl Efraimových synov až tretie pokolenie. I synovia Machíra, syna Manassesovho, zrodili sa na kolená Jozefove.

²³Tako je Josip gledao Efrajimovu djecu do trećeg koljena; a rađala se djeca i Makiru, Manašeovu sinu, na Josipovim koljenima.

²⁴A Jozef riekol svojim bratom: Ja už zomriem, ale Bôh vás istotne navštívi a vyvedie vás z tejto zeme hore do zeme, ktorú prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi.

²⁴Napokon reče Josip svojoj braći: "Ja ću, evo, naskoro umrijeti. Ali će se Bog, zacijelo, sjetiti vas i odvesti vas iz ove zemlje u zemlju što ju je pod zakletvom obećao Abrahamu, Izaku i Jakovu."

²⁵A Jozef zaviazal synov Izraelových prísahou a riekol: Bôh vás istotne navštívi, a vtedy vynesiete moje kosti odtiaľto.

²⁵Tada Josip zakune Izraelove sinove: "Bog će se vas doista sjetiti, i tada ponesite moje kosti odavde!"

²⁶A Jozef zomrel, keď mu bolo sto desať rokov, a nabalzamovali ho, a bol vložený do rakvi v Egypte.

²⁶Josip umrije kad mu bijaše sto i deset godina; balzamiraše ga i u Egiptu položiše u lijes.