1Bremä, ktoré videl prorok Habakuk!
1Proroštvo koje vidje prorok Habakuk.
2Až dokedy budem, Hospodine, pokorne volať o pomoc, a nevyslyšíš? Kričím k tebe pre ukrutnosť, a nezachraňuješ.
2Dokle ću, Jahve, zapomagati, a da ti ne čuješ? Vikati k tebi "Nasilje!" a da ti ne spasiš?
3Prečo mi dávaš vidieť neprávosť, a prečo sa dívaš na trápenie? Zkaza a ukrutnosť je predo mnou, a vzniká spor, dvíha sa svár.
3Zašto mi nepravdu iznosiš pred oči, zašto gledaš ugnjetavanje? Pljačka je i nasilje preda mnom. Raspra je, razmirica bjesni!
4Preto zmeravel zákon, a súd nevychádza nikdy, lebo bezbožný obkľučuje spravedlivého; preto aj vychádza súd prevrátený.
4Zakon je izgubio snagu, a pravda se ni načas ne pomalja. Da, zlikovac progoni pravednika, pravo je stoga izopačeno.
5Pozrite na národy, hľaďte a zhrozte sa bezradní, lebo vykonám dielo vo vašich dňoch, že mu neuveríte, keď sa budete rozprávať.
5Obazrite se na narode, pogledajte, čudite se, zapanjite! Jer u vaše dane činim djelo u koje ne biste vjerovali da vam ga tko ispriča.
6Lebo hľa, vzbudím Chaldejov, národ ľúty a rýchly, ktorý chodí na šíriny zeme, aby zaujal dedične príbytky, nie svoje.
6Da! Evo dižem Kaldejce, narod divlji i naprasit što nadire širom zemlje da obitavališta otme tuđa.
7Hrozný je a strašný; od neho vyjde jeho súd a jeho vznešenosť.
7On je strašan i jezovit, od njega samog izlazi njegovo pravo i njegov ponos.
8Jeho kone budú rýchlejšie ako pardovia, a budú ľútejší ako vlci večera; jeho jazdcov bude veľké množstvo, a jeho jazdci prijdú zďaleka; poletia ako orol, ktorý sa ponáhľa zožať.
8Konji su mu brži od leoparda, hitriji od vukova uvečer; jahači mu poskakuju, stižu izdaleka, ustremljeni k'o orlovi da plijen proždru.
9Každý prijde na ukrutnosť; smer ich tvárí bude napred, a nasbiera zajatých ako piesku.
9Svi će doći rad' grabeža, lica im žegu k'o istočni vjetar, grabe roblje kao pijesak!
10Ten sa vysmeje kráľom, a kniežatá mu budú za posmech; on sa vysmeje každej pevnosti, lebo nasype prachu a zaujme ju.
10Taj se narod kraljevima ruga, podsmjehuje knezovima, poigrava se svim utvrdama, nasipa zemlju i zauzima ih.
11Vtedy prejde jako vietor, prekročí a previní sa; tá jeho sila bude jeho bohom.
11Tad se k'o vjetar okrenu i ode, zlikovac komu je snaga bog postala.
12Či nie si ty od pradávna Hospodine, môj Bože, môj Svätý? Nezomrieme! Hospodine, postavil si ho na súd, a, Skalo, založil si ho trestať.
12Nisi li od davnih vremena, Jahve, Bože moj, Sveče moj? Ti koji ne umireš! Ti si, Jahve podigao ovaj narod radi pravde, postavio ga, Stijeno, da kažnjava.
13Si pričistých očí, než aby si hľadel na zlé, a nemôžeš sa dívať na trápenie. Prečo sa dívaš na vierolomných? mlčíš, keď pohlcuje bezbožný toho, kto je spravedlivejší od neho?
13Prečiste su tvoje oči da bi zloću gledale. Ti ne možeš motriti tlačenja. Zašto gledaš vjerolomce, šutiš kad zlikovac ništi pravednijeg od sebe?
14A učinil si ľudí jako ryby mora, jako plaz, ktorý nemá panovníka.
14Postupaš s ljudima k'o s morskim ribama, k'o s gmazovima što nemaju gospodara!
15Všetko to vyťahuje na udici, tiahne to vo svojej sieti a sberá to do svojho vleku, preto sa raduje a plesá.
15On ih sve lovi na udicu, izvlači ih mrežom, pređom ih skuplja i tako se raduje i likuje.
16Preto obetuje svojej sieti a kadí svojmu vleku, lebo od nich je mastný jeho podiel a tučný jeho pokrm.
16Stog žrtvuje mreži svojoj, pali tamjan svojoj pređi jer mu pribavljaju zalogaj slastan, hranu pretilu.
17Či azda pre to bude vyprázdňovať svoju sieť a bude ustavične vraždiť národy a nezľutuje sa?
17Valja li, dakle, da neprestano poteže mač i kolje narod nemilice?