1Lebo zákon majúc iba tôňu budúceho dobrého, nie sám obraz vecí, nemôže nikdy obeťami, tými istými každého roku, ktoré ustavične donášajú, zdokonaliť tých, ktorí prichádzajú.
1Budući da Zakon ima tek sjenu budućih dobara, a ne sam lik zbiljnosti, on uistinu žrtvama koje se - iz godine u godinu iste - neprestano prinose ne može nikada usavršiti one što pristupaju.
2Lebo či by ich už neboli prestali donášať preto, že by už tí, ktorí svätoslúžia, raz očistení, nemali nejakého svedomia hriechov?
2Ta ne bi li se prestale prinositi kad bogoslužnici, jednom očišćeni, ne bi više imali nikakve svijesti grijeha?
3Ale v nich leží upomienka na hriechy rok po roku.
3Ali po njima se iz godine u godinu podsjeća na grijehe.
4Lebo nie je možné, aby krv býkov a kozlov odňala hriechy.
4Jer krv bikova i jaraca nikako ne može odnijeti grijeha.
5Preto vchádzajúc do sveta hovorí: Obeti a posvätného daru si nechcel, ale si mi ustrojil telo.
5Zato On ulazeći u svijet veli: Žrtva i prinos ne mile ti se, nego si mi tijelo pripravio;
6V zápalných obetiach ani v obetiach za hriech si nemal záľuby.
6paljenice i okajnice ne sviđaju ti se.
7Vtedy som povedal: Hľa, idem - v záhlaví knihy je napísané o mne -, aby som činil, ó, Bože, tvoju vôľu.
7Tada rekoh: "Evo dolazim!" U svitku knjige piše za mene: "Vršiti, Bože, volju tvoju!"
8Keď tu vyššie hovorí: Obetí a posvätného daru a zápalných obetí ani obetí za hriech si nechcel ani si v nich nemal záľuby, v obetiach, ktoré sa donášajú podľa zákona,
8Pošto gore reče: Žrtve i prinosi, paljenice i okajnice - koje se po Zakonu prinose - ne mile ti se i ne sviđaju,
9potom riekol: Hľa, idem činiť, ó, Bože, tvoju vôľu. Ruší prvé, aby postavil druhé;
9veli zatim: Evo dolazim vršiti volju tvoju! Dokida prvo da uspostavi drugo.
10v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy.
10U toj smo volji posvećeni prinosom tijela Isusa Krista jednom zauvijek.
11A každý kňaz stojí svätoslúžiac deň ako deň a často donáša tie isté obeti, ktoré nemôžu nikdy sňať hriechy.
11I svaki je svećenik dan za danom u bogoslužju te učestalo prinosi iste žrtve, koje nikako ne mogu odnijeti grijeha.
12Ale on donesúc jednu bitnú obeť za hriechy navždy sa posadil po pravici Božej.
12A ovaj, pošto je prinio jednu jedincatu žrtvu za grijehe, zauvijek sjede zdesna Bogu
13A teraz už len očakáva, až budú jeho nepriatelia položení za podnož jeho nôh.
13čekajući otad dok se neprijatelji ne podlože za podnožje nogama njegovim.
14Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.
14Jednim uistinu prinosom zasvagda usavrši posvećene.
15A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo potom, keď prv povedal:
15A to nam svjedoči i Duh Sveti. Pošto je doista rekao:
16Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle
16"Ovo je Savez kojim ću se svezati s njima nakon ovih dana", Gospodin govori: "Zakone ću svoje staviti u njihova srca i upisati ih u dušu njihovu.
17a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.
17I grijeha se njihovih i bezakonja njihovih neću više spominjati."
18A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.
18A gdje su grijesi oprošteni, nema više prinosa za njih.
19Keď tedy máme, bratia, smelosť do vchodu do svätyne v krvi Ježišovej -
19Imamo dakle, braćo, slobodan ulaz u Svetinju po krvi Isusovoj -
20ktorý to vchod nám vysvätil ako cestu novú a živú cez oponu, to jest cez svoje telo -
20put nov i živ što nam ga On otvori kroz zavjesu, to jest svoje tijelo;
21a veľkého kňaza nad domom Božím,
21imamo i Velikog svećenika nad kućom Božjom.
22pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery majúc pokropené srdcia a tak očistené od zlého svedomia
22Pristupajmo stoga s istinitim srcem u punini vjere, srdaca škropljenjem očišćenih od zle savjesti i tijela oprana čistom vodom.
23a telo umyté čistou vodou držme vyznanie nádeje neochvejne, lebo je verný ten, ktorý zasľúbil.
23Čuvajmo nepokolebljivu vjeru nade jer je vjeran Onaj koji dade obećanje.
24A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom
24I pazimo jedni na druge da se potičemo na ljubav i dobra djela
25neopúšťajúc svojho shromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň.
25te ne propuštamo svojih sastanaka, kako je u nekih običaj, nego se hrabrimo, to više što više vidite da se bliži Dan.
26Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy,
26Jer ako svojevoljno griješimo pošto primismo spoznanje istine, nema više žrtve za grijehe,
27ale jakési strašné očakávanie súdu a prudká pálivosť ohňa, ktorý má žrať protivníkov.
27nego strašno isčekivanje suda i bijesa ognja što će proždrijeti protivnike.
28Keď niekto pohŕdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva zomrie na dvoch alebo na troch svedkov,
28Je li tko prekršio Zakon Mojsijev, bez milosrđa biva pogubljen na osnovi dvojice ili trojice svjedoka.
29a o koľko, domnievam sa, prísnejšieho trestu bude uznaný za hodného ten, kto zašliapal Syna Božieho a krv smluvy, ktorou bol posvätený, povážil za obecnú a Duchu milosti urobil potupu?!
29Zamislite koliko li će goru kaznu zavrijediti tko Sina Božjega pogazi, i nečistom smatra krv Saveza kojom je posvećen, i Duha milosti pogrdi?
30Lebo známe toho, ktorý povedal: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán. A zase: Pán bude súdiť svoj ľud.
30Ta poznajemo Onoga koji je rekao: Moja je odmazda, ja ću je vratiti; i još: Sudit će Gospodin svome puku.
31Strašné je upadnúť do rúk živého Boha.
31Strašno je upasti u ruke Boga živoga.
32Spomínajte si na predošlé dni, v ktorých súc osvietení, ztrpeli ste mnohý boj utrpení,
32A spomenite se onih prvih dana kada ste, tek prosvijetljeni, izdržali veliku patničku borbu:
33keď ste za jedno pohaneniami a súženiami bývali divadlom a za druhé účastníkmi tých, ktorí boli tiež tak zmietaní.
33ovamo javno izvrgnuti porugama i nevoljama, onamo postavši zajedničari onih s kojima se tako postupalo.
34Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé.
34I doista, sa sužnjevima ste suosjećali i s radošću prihvatili otimanje dobara znajući da imate bolji, trajan posjed.
35Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu.
35Ne gubite dakle pouzdanja! Pripada mu velika plaća!
36Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie.
36Postojanosti vam uistinu treba da biste vršeći volju Božju zadobili obećano.
37Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať.
37Jer još malo, sasvim malo, i Onaj koji dolazi doći će i neće zakasniti
38A spravedlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša.
38A pravednik će moj od vjere živjeti, ako li pak otpadne, ne mili se on duši mojoj.
39Ale my nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali, do zahynutia, ale ľudia viery dobyť dušu.
39A mi nismo od onih koji otpadaju, sebi na propast, nego od onih koji vjeruju na spas duše.