1Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na apoštola a veľkňaza nášho vyznania, na Krista Ježiša,
1Stoga, braćo sveta, sudionici nebeskoga poziva, promotrite Apostola i Velikoga svećenika naše vjere - Isusa:
2ktorý bol verný tomu, ktorý ho tým učinil, ako aj Mojžiš, v celom jeho dome.
2on je ovjerovljen kod Onoga koji ga postavi kao ono i Mojsije u svoj kući njegovoj.
3Lebo on je uznaný za hodného natoľko väčšej slávy nad Mojžiša, nakoľko väčšiu česť ako dom má ten, kto ho vystavil a zariadil.
3Dostojan je doista toliko veće slave od Mojsija koliko veću čast od kuće ima onaj tko ju je sagradio.
4Lebo každý dom býva vystavený od niekoho, a ten, kto všetko vystavil a zariadil, je Bôh.
4Jer svaku kuću tkogod gradi, a sve je sagradio Bog.
5A Mojžiš pravda bol verný v celom jeho dome, jako služobník, na svedoctvo toho, čo malo byť hovorené:
5Da, i Mojsije bijaše ovjerovljen u svoj kući njegovoj kao služnik da posvjedoči za ono što je imalo biti rečeno,
6ale Kristus ako Syn nad jeho domom, ktorého domom sme my, ak smelú dôveru a chválu nádeje až do konca pevnú dodržíme.
6ali Krist - kao Sin, nad kućom njegovom. Njegova smo kuća mi ako sačuvamo smjelost i ponos nade.
7Preto, jako hovorí Svätý Duch: Dnes, keby ste počuli jeho hlas,
7Zato, kao što veli Duh Sveti: Danas ako glas mu čujete,
8nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení, v deň pokúšania na púšti,
8ne budite srca tvrda kao u Pobuni, kao u dan iskušenja u pustinji
9kde ma pokúšali vaši otcovia, zkúsili ma a videli moje skutky štyridsať rokov;
9gdje me kušnjom iskušavahu očevi vaši premda gledahu djela moja
10preto som zanevrel na to pokolenie a riekol som: Vždycky blúdia srdcom. A oni nepoznali mojich ciest,
10četrdeset godina. Zato mi dodija naraštaj onaj pa rekoh: Uvijek su nestalna srca i ne proniču moje putove.
11takže som prisahal vo svojom hneve: Nevojdú do môjho odpočinku!
11Tako se zakleh u svom gnjevu: Nikad neće ući u moj počinak!
12Hľaďte, bratia, aby snáď nebolo v niekom z vás zlé a neverné srdce, ktoré by odstupovalo od živého Boha.
12Pazite, braćo, da ne bi u koga od vas srce bilo opako, nevjerno, odmetnulo se od Boga živoga.
13Ale sa napomínajte každý deň, dokiaľ sa volá: dnes, aby nebol niekto z vás zatvrdený zvodom hriechu;
13Pače hrabrite jedni druge dan za danom dok još odjekuje ono Danas da ne otvrdne tko od vas zaveden grijehom.
14lebo sme sa stali účastníkmi Krista, akže počiatok podstaty dodržíme pevný až do konca.
14Doista, sudionici smo Kristovi postali ako, dakako, ono prvo imanje stalnim sačuvamo
15Teda keď je povedané: Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení Boha!
15kad je rečeno: Danas ako glas mu čujete, ne budite srca tvrda kao u Pobuni!
16Lebo niektorí počuli a rozhorčili. Ale nie všetci, ktorí vyšli z Egypta skrze Mojžiša.
16Jer, koji su to čuli pa se pobunili? Zar ne svi koji su pod Mojsijem izašli iz Egipta?
17A na ktorýchže zanevrúc hneval sa štyridsať rokov? Či nie na tých, ktorí hrešili, a ktorých telá popadaly na púšti?
17Koji li mu dodijavahu četrdeset godina? Zar ne oni koji sagriješiše, kojih mrtva tijela popadaše u pustinji?
18A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, ktorí neposlúchali?
18Kojima se zakle da neće ući u njegov počinak, ako li ne nepokornima?
19A vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.
19I vidimo da ne mogoše ući zbog nevjere.