1Bremä Babylona, ktoré videl Izaiáš, syn Ámosov.
1Proroštvo o Babilonu koje vidje Izaija, sin Amosov.
2Vyzdvihnite prápor na lysom vrchu, povýšte hlas k nim, mávajte rukou, aby vošli do brán kniežat.
2Na goletnu brdu dignite zastavu, vičite im iz sveg grla. Mašite rukom neka dođu na vrata kneževska.
3Ja som prikázal svojim posväteným, aj som povolal svojich hrdinov pre svoj hnev, tých, ktorí sa veselia z môjho vyvýšenia.
3Zapovijed dadoh svetim svojim ratnicima, gnjevu svom pozvah svoje junake koji slave veličanstvo moje.
4Zvuk množstva počuť na vrchoch, podobný zvuku mnohého ľudu, zvuk hukot kráľovstiev shromaždených národov: Hospodin Zástupov prehliada vojsko do boja.
4Čuj! Žagor na gorama kao od silna naroda. Čuj! Buka kraljevstava, sakupljenih naroda. To Jahve nad Vojskama za boj vojsku pregleda.
5Prichádzajú z ďalekej zeme, od konca nebies. Hospodin je to a nádoby jeho zúrivého hnevu; ide aby zkazil celú zem.
5Iz daleka kraja, s granica neba dolaze oni - Jahve i oruđa gnjeva njegova - da svu zemlju poharaju.
6Kvíľte, lebo je blízko deň Hospodinov. Prijde jako záhuba od Všemohúceho.
6Kukajte, jer je blizu Jahvin dan, k'o pohara dolazi od Svemoćnog.
7Preto ochabnúc klesnú všetky ruky, a každé srdce človeka sa rozplynie.
7I sve ruke stog' malakšu ... Svako ljudsko srce klone,
8Predesia sa; kŕče a bolesti ich pochytia; budú sa svíjať ako žena, ktorá ide porodiť; každý bude s desením a v rozpakoch hľadieť na svojho blížneho; ich tváre budú horieť plameňom.
8strava ih je obrvala, trudovi boli već ih spopadaju i grče se k'o rodilja. U prepasti jedan drugog motre, lica su im poput plamena.
9Hľa, deň Hospodinov prichádza, ukrutný, prchlivosť a páľa hnevu, aby obrátil zem na púšť, a jej hriešnikov zahladí z nej.
9Dolazi nesmiljeni Jahvin dan - gnjev i jarost - da u pustoš zemlju prometne, da istrijebi iz nje grešnike.
10Lebo hviezdy nebies, ani ich najjasnejšie súhvezdia nedajú svietiť svojmu svetlu; slnce sa zatmie vtedy, keď bude vychádzať, a mesiac nedá svietiť svojmu svetlu.
10Jer nebeske zvijezde a ni Štapci neće više sjati svjetlošću, pomrčat će sunce ishodeći i mjesec neće više svijetliti.
11A navštívim zlosť na okruhu sveta a na bezbožných ich neprávosť. A spôsobím to, že prestane hrdosť pyšných, a vysokomyseľnosť tyranov ponížim.
11Kaznit ću svijet za zloću, bezbožnike za bezakonje, dokrajčit ću ponos oholih, poniziti nadutost silnika.
12A učiním to, že bude mizerný človek drahší nad čisté zlato a obecný človek nad klenoty zo zlata z Ofíra.
12Rjeđi će biti čovjek neg' žeženo zlato, rjeđi samrtnik od zlata ofirskog.
13Pre tú príčinu zatrasiem nebesami, a chvieť sa bude zem, takže sa pohne zo svojho miesta pre prchlivosť Hospodina Zástupov a pre deň pále jeho hnevu.
13Nebesa ću potresti, maknut će se zemlja s mjesta od srdžbe Jahve nad Vojskama u dan kad se izlije gnjev njegov.
14A bude jako zaplašená srna a jako stádo oviec, kde nie je toho, kto by shromaždil; každý sa obráti k svojmu ľudu, a každý bude utekať do svojej zeme.
14I tada, kao gazela preplašena, kao ovce koje nitko ne prikuplja, svatko će se vratit' svom narodu, svatko će u zemlju svoju pobjeći.
15Každý, kto bude najdený, bude prebodnutý, a každý, kto bude dochytený, padne od meča.
15Koga stignu, probost će ga: koga uhvate, mačem će sasjeći;
16Ich deti budú porozrážané pred ich očami, ich domy budú olúpené a ich ženy spŕznené.
16pred očima smrskat će im dojenčad, opljačkati kuće, silovati žene.
17Hľa, ja zobudím na nich Médov, ktorí nebudú dbať o striebro a nebudú mať záľuby v zlate.
17Gle, podižem na njih Medijce što ne cijene srebra i preziru zlato.
18Ich luky porozrážajú mládencov, a nezľutujú sa nad plodom života; ich oko nebude ľutovať synov.
18Svi će mladići biti pokošeni, sve djevojke zatrte. Na plod utrobe neće se smilovati, nad djecom im se oko neće sažaliti.
19A bude Babylon, krása kráľovstiev, ozdoba, pýcha Chaldejov, ako podvrátenie od Boha, jako čo podvrátil Sodomu i Gomoru.
19Babilon, ures kraljevstava, ures i ponos kaldejski, bit će k'o Sodoma i Gomora kad ih Bog zatrije.
20Nebude už viacej obydlený až na veky ani nebude obývaný do pokolenia a pokolenia, ani tam nepostaví stánu Arab, ani pastieri sa tam nepoložia so svojim stádom.
20Nikad se više neće naseliti, od koljena do koljena ostat će nenapučen. Arapin ondje neće dizati šatora, nit' će pastiri ondje počivati.
21Ale tam budú brložiť divé mačky, a ich domy budú plné sôv, budú tam bývať pštrosi, a skákať tam budú démonské príšery;
21Počivat će ondje zvijeri pustinjske, sove će im napuniti kuće, nojevi će ondje stanovati, jarci plesati.
22na jeho opustených hradoch ozývať sa budú sebe navzájom hyeny a šakaly na palácoch rozkoše. A je už blízko, aby prišiel jeho čas, a jeho dni sa nepretiahnu.
22Hijene će zavijati iz njegovih palača, a čaglji iz raskošnih dvorova... Vrijeme se njegovo bliži, dani mu se neće produžiti.