1Bremä púšte mora, Babylona. Jako prechádzavajú víchrice na juhu, tak prijde od púšte, zo strašnej zeme.
1Proroštvo primorskoj pustinji. Kao što vihori, hujeći nad Negebom, dolaze iz pustinje, kraja strahotna
2Tvrdé videnie mi je oznámené: Neverný robí neverne, a zhubca hubí. Poď hore, Élame! Médsko, sovri! Učiním koniec všetkým jeho vzdychom, ktoré vynútil.
2- otkri mi se u strašnom viđenju - tako pljačkaš pljačka, pustošnik pustoši. "Navali, Elame, opsjedni, Medijo! Dokrajčit ću sve jauke."
3Pre tú príčinu sú moje bedrá plné bolesti; kŕče ma pochytily jako kŕče ženy, ktorá ide porodiť; svíjam sa od bolesti tak, že už ani nečujem; desím sa tak, že už ani nevidím.
3Zato bedra moja probadaju grčevi; bolovi me spopadaju k'o trudovi porodilju; od smućenosti ogluših, od straha obnevidjeh.
4Moje srdce prestáva biť; hrôza ma predesila; súmrak, po ktorom ináče túžim, obrátil mi v trasenie.
4Srce mi dršće, groza me obuze, sumrak za kojim čeznuh postade mi užas.
5Pripraviť stôl, strážiť stráž, jesť a piť! Vstaňte, kniežatá, pomažte štít!
5Postavljaju stol, prostiru stolnjak, jede se i pije ... Ustajte, knezovi, mažite štit!
6Lebo takto mi povedal Pán: Idi, postav pozorujúceho strážneho, a čo uvidí, nech oznámi!
6Jer Gospod mi ovako reče: "Idi, postavi stražara! Što vidi, nek' javi.
7A videl jazdu, jazdcov na koňoch po dvoch v rade, jazdu na osloch a jazdu na veľblúdoch a načúval pozorne, veľmi pozorne.
7Vidi li konjanike, jahače udvojene, jahače na magarcima, jahače na devama, neka dobro pazi s pažnjom napetom!"
8A volal ako lev: Na pozorovateľni, Pane, stojím ustavične vodne a na svojej stráži stojím celé noci!
8A stražar viknu: "Povazdan, Gospodaru, stojim na stražarnici, čitavu noć na straži prostojim."
9A tu hľa, prišla jazda mužov, jazdcovia na koňoch po dvoch v rade. A odpovedajúc riekol: Padol, padol Babylon, a roztrieskali všetky rytiny jeho bohov a pometali ich na zem.
9I gle, dolaze konjanici, jahači udvojeni. Oni mi viknuše, oni rekoše: "Pade, pade Babilon! Svi kipovi njegovih bogova o zemlju se razbiše."
10Ty, moje mlativo, dieťa môjho humna, čo som počul od Hospodina Zástupov, Boha Izraelovho, oznámil som vám.
10Omlaćeno žito, čedo gumna moga, što čuh od Jahve nad Vojskama, Boga Izraelova, objavih vam!
11Bremä Dúmy. Volajú na mňa zo Seira: Strážca, koľko je ešte noci? Strážca, koľko je ešte noci?
11Proroštvo o Edomu. Viču mi iz Seira: "Stražaru, koje je doba noći? Stražaru, koje je doba noći?"
12Strážca povedal: Ide ráno, ale prijde zase aj noc. Jestli sa chcete pýtať, pýtajte sa; navráťte sa, prijdite!
12Stražar odgovori: "Dolazi jutro, a zatim opet noć. Hoćete li pitati, pitajte, vratite se, dođite!"
13Bremä na Arábii. Po lesoch v Arábii budete nocúvať, vy, karavány Dedáncov.
13Proroštvo o Arapima. U šikarama pustinjskim počivate, dedanske karavane.
14Obyvatelia zeme Téma vústrety donesú smädnému vody; vyjdú oproti utekajúcemu so svojím chlebom.
14Vodu iznesite pred žedne, stanovnici zemlje temske, iziđite s kruhom pred bjegunca.
15Lebo budú utekať pred mečami, pred vytaseným mečom, pred natiahnutým lučišťom, pred tiažou boja.
15Pred mačevima bježe oni, pred mačem trgnutim, pred lukom zapetim, pred bojem žestokim.
16Lebo takto mi povedal Pán: Ešte za rok, aké sú roky nájomníka, a bude koniec všetkej sláve Kédara.
16Da, ovako mi reče Gospod: "Još jedna godina, godina nadničarska, i nestat će sve slave Kedrove.
17Tých, ktorí pozostanú z počtu strelcov z lučíšť, z udatných mužov synov Kédara, bude málo, lebo Hospodin, Bôh Izraelov, to hovoril.
17A od mnogobrojnih strijelaca među hrabrim sinovima Kedrovim malo će ih ostati." Tako je govorio Jahve, Bog Izraelov.