¹Beda Samárii, korune pýchy opilcov Efraima, a vädnúcemu kvetu, kráse, ktorou sa zdobí, korune, ktorá je na hlave žírneho údolia porazených od vína!

¹Teško gizdavu vijencu pijanica Efrajimovih, uvelu cvijetu blistava mu nakita - onima što uvrh plodnog dola leže vinom opijeni!

²Hľa, Pán má mocného a silného, ktorý prijde jako príval kamenca, jako zhubný víchor nákazlivý, jako príval mohutných vôd zaplavujúcich, složí ju rukou na zem.

²Evo, od Gospoda jaki i moćni, kao pljusak s tučom, kao vihor razorni, prolom oblaka i povodanj, i svom ih snagom na zemlju baca.

³Nohami bude zašliapaná, koruna pýchy opilcov Efraimových.

³Bit će izgažen nogama gizdav vijenac pijanica Efrajimovih

⁴A tak bude vädnúci kvet, krása, ktorou sa zdobí, koruna, ktorá je na hlave žírneho údolia ako jeho ranné ovocie, ktoré dozreje, prv ako je leto, a ktoré, keď ho niekto uvidí, hlce, kým ho je čo len kúsok v jeho ruke.

⁴i uveo cvijet blistava mu nakita uvrh plodnih dolina; bit će kao rana smokva prije ljeta: čim je tko spazi, odmah je ubere.

⁵Toho dňa bude Hospodin Zástupov krásnou korunou, zdobným vencom ostatku svojho ľudu,

⁵U onaj dan Jahve nad Vojskama postat će kruna slave i sjajan vijenac Ostatku svoga naroda -

⁶a duchom súdu tomu, kto sedí na súde, a hrdinskou silou tým, ktorí zapudzujú boj zpät do brány.

⁶duh pravde onome koji sjedi na stolici sudačkoj i srčanost onome koji odbija napad na vrata.

⁷Ale aj títo, synovia Júdovi, blúdia od vína a potácajú sa od opojného nápoja; kňaz i prorok blúdia od opojného nápoja; pohlcovaní sú od vína, potácajú sa od opojného nápoja, blúdia vo videnom, klátia sa čo do súdu.

⁷Oni posrću od vina, teturaju od žestoka pića: svećenici i proroci od žestoka pića posrću; omami ih vino; teturaju od žestoka pića, posrću u viđenjima, ljuljaju se sudeći.

⁸Lebo všetky stoly sú plné vývratku a lajna, takže už nie je čistého miesta.

⁸Svi su stolovi puni gnusnih bljuvotina, nigdje čista mjesta nema!

⁹Kohože bude vyučovať známosti a koho má osvietiť, aby rozumel zvesti? Či azda odlúčených od mlieka, odtrhnutých od pŕs?

⁹"Koga on to uči mudrosti, koga on upućuje u objavu? Zar djecu odviknutu od mlijeka odbijenu od prsiju?

¹⁰Lebo vraj príkaz na príkaz, príkaz na príkaz; úprava na úpravu, úprava na úpravu; trochu tam a trochu tam.

¹⁰Sav la-sav, sav la-sav, kav la-kav, kav la-kav, zeer šam, zeer šam."

¹¹Istotne bude hovoriť blabolajúcou, nesrozumiteľnou rečou a iným jazykom tomuto ľudu,

¹¹Da, mucavim usnama i na stranom jeziku govorit će se ovom narodu.

¹²im, ktorým povedal: Toto je odpočinutie; dajte odpočinúť ustalému, a toto utíšenie! Avšak nechceli počuť.

¹²On im reče: "Evo počinka, dajte umornom da otpočine! Evo odmora!" Ali ne htjedoše poslušati.

¹³Ale im je slovo Hospodinovo príkaz na príkaz, príkaz na príkaz; úprava na úpravu, úprava na úpravu; trochu tam a trochu tam, aby ta išli a klesli nazad a boli skrúšení a aby sa zaplietli do slučky a boli lapení.

¹³Zato će im Jahve ovako govoriti: "Sav la-sav, sav la-sav, kav la-kav, kav la-kav, zeer šam, zeer šam", da hodeći padnu nauznak, da se razbiju, zapletu i uhvate.

¹⁴Preto počujte slovo Hospodinovo, posmievační mužovia, ktorí panujete nad týmto ľudom, ktorý je v Jeruzaleme!

¹⁴Stoga čujte riječ Jahvinu, vi podsmjevači, vi što vladate narodom ovim koji je u Jeruzalemu.

¹⁵Pretože hovoríte: Učinili sme smluvu so smrťou a s peklom sme spravili dohovor; i keď pojde bič, ktorý sa bude valiť ako záplava, neprijde po nás, lebo sme položili lož za svoje útočište a skryli sme sa do falše,

¹⁵Vi velite: "Sklopismo savez sa smrću i s Podzemljem učinismo sporazum. Kad prođe bič razorni, ne, neće nas dohvatiti, jer od laži načinismo sebi sklonište i od obmane skrovište."

¹⁶preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, zakladám na Sione kameň, zkúsený kameň, uholný, drahý, základ, pevne založený; kto verí voň, nebude náhliť.

¹⁶Stog ovako govori Jahve Gospod: "Evo, postavljam na Sion kamen odabrani, dragocjen kamen ugaoni, temeljac. Onaj koji u nj vjeruje neće propasti.

¹⁷A učiním súd pravidlom a spravedlivosť váhou, a kamenec odprace útočište lži, a skrýš zaplavia vody,

¹⁷I uzet ću pravo za mjeru, a pravdu za tezulju." I tuča će vam zastrti sklonište od laži, a voda otplaviti skrovište;

¹⁸a vaša smluva so smrťou bude zrušená, ani váš dohovor s peklom neostojí, a keď pojde bič, ktorý sa bude valiť ako záplava, ten vás zašliape;

¹⁸propast će savez vaš sa smrću, vaš sporazum s Podzemljem održat' se neće. Kada bič razorni prođe, satrt će vas;

¹⁹kedykoľvek sa povalí, vše vás poberie, lebo sa bude valiť každého rána, vodne i v noci, a bude, že iba sám strach naučí rozumieť počutej zvesti,

¹⁹kad god prođe, dohvatit će vas; prolazit će svako jutro, danju i noću. Samo će vas strah uputit u objavu.

²⁰lebo loža bude prikrátka nato, aby sa mohol človek vystrieť, a prikrývka bude priúzka, než aby sa mohol do nej zakrútiť.

²⁰Prekratka će bit' postelja da se čovjek pruži, preuzak pokrivač da se umota.

²¹Lebo Hospodin povstane jako na vrchu Peracím, bude zúriť ako v údolí v Gibeone, aby učinil svoje dielo, svoje podivné dielo; aby vykonal svoju robotu, svoju čudnú robotu.

²¹Da, kao na gori Perasimu, Jahve će ustati, kao u Dolini gibeonskoj, on će se razjariti, da izvrši djelo svoje, djelo čudnovato, da ispuni naum svoj, naum tajnoviti.

²²Preto teraz neposmievajte sa, aby sa nezatiahli na pevno vaše putá, lebo záhuba, a to pevne usúdená, tak som počul, prijde od Pána Hospodina Zástupov na celú zem.

²²Podsmijevanja se okanite, da vas jače okovi ne stegnu; jer čuh da je od Gospoda, Jahve nad Vojskama, zemlji ovoj dosuđeno uništenje.

²³Pozorujte ušima a počujte môj hlas; nakloňte ucho a počujte moju reč!

²³Poslušajte i čujte glas moj, prisluhnite pomno moju besjedu.

²⁴Či azda každého dňa orie oráč, aby sial, brázdi a bráni svoju zem?

²⁴Ore li orač svakog dana, brazdi, brana njivu svoju?

²⁵Či, keď urovná jej tvár, nerozseje viky a nerozhodí kmínu a nenasadí pšenice do radu a jačmeňa na vyznačené pole alebo žita na svoj chotár?

²⁵A kad joj poravna površinu, ne sije li grahor, ne sipa li kumin? Pšenicu gdje treba, proso i ječam, i napokon raž po rubovima?

²⁶A učí ho pravému súdu: jeho Bôh ho vyučuje.

²⁶Bog ga njegov upućuje, on ga uči djelu pravom.

²⁷Lebo veď vika sa nemláti okovaným smykom ostrým, ani sa nechodí kolesom voza vôkol po kmíne; lež vika sa vybíja palicou a kmín prútom.

²⁷Ne mlati se grahor cijepom, nećeš točkom po kuminu, već se grahor štapom mlati, a kumin se prutom lupa.

²⁸A zbožie na chlieb či sa drví na prach? Lebo ani toho nemláti naveky a hoci poháňa kolo svojho voza a svoje kone, nerozdrví ho.

²⁸A da li se žito tare? Ne, nećeš ga dovijeka mlatiti: po njem ćeš pognat kolski točak i konje, ali ga zdrobiti nećeš.

²⁹I toto vyšlo od Hospodina Zástupov, ktorý je prepodivný v rade a veleslávny v skutku.

²⁹I to dolazi od Jahve nad Vojskama, savjetom divnog, mudrošću velikog.