1Pristúpte, národy, aby ste počuly, a ľudia, pozorujte ušami! Nech počuje zem i jej náplň, okruh sveta i všetky jeho plody!
1Pristupite, puci, da čujete, pomno slušajte, narodi; čuj, zemljo, i sve što te ispunja, kruže zemaljski i sve što raste po tebi!
2Lebo Hospodin je rozhnevaný na všetky národy a rozľútený na všetko ich vojsko, vyriekne nad nimi kliatbu úplnej záhuby a zkazí ich, vydá ich na pobitie.
2Jer razgnjevi se Jahve na sve narode, razjari se na svu vojsku njihovu. Izruči ih uništenju, pokolju ih predade.
3Ich pobití budú ta povrhnutí, a z ich mŕtvych tiel bude vystupovať smrad, a vrchy sa rozplynú od ich krvi,
3Leže njihovi pobijeni, smrad se diže od trupla mnogih, krv gorama proteče,
4a roztaví sa všetko vojsko nebies, a nebesia budú svinuté jako kniha, a všetko ich vojsko zvädne, jako zvädne a opadne lístie s viniča a jako uvädlé nedozrelky s fíka.
4raspade se sva vojska nebeska. Nebesa se sviše kao knjiga i pada sva njihova vojska k'o što lozov list otpada, k'o što se trusi lišće smokovo.
5Lebo môj meč je napojený na nebesiach; hľa, sostúpi na Edoma a na ľud, nad ktorým som vyriekol kliatbu úplnej záhuby, aby bol súdený.
5Jer na nebu je opijeni mač moj: gle, na Edom on se obara da kazni narod što ga prokleh.
6Meč Hospodinov je plný krvi, zamastený je od tuku, od krvi barancov a kozlov, od tuku ľadvín baranov, lebo Hospodin má bitnú obeť v Bocre a veľkú zabíjačku v zemi Edomovej.
6Mač Jahvin krvlju je opijen, omašćen pretilinom, krvlju janjećom i jarećom, pretilinom bubrega ovnujskih. Jer Jahvi se u Bosri žrtva prinosi, veliko klanje u zemlji edomskoj.
7A sostúpia s nimi aj byvoly a junci s býkami, ich zem bude napojená krvou, a ich prach bude zamastený od tuku.
7S njima će biti poklani bivoli i junad s bikovima. Zemlja će se njihovom napojiti krvlju, i prašina njihova omastit' pretilinom,
8Lebo to bude deň pomsty Hospodinovej, rok odplaty, riešenia pravoty Siona.
8jer Jahvi je ovo dan odmazde, godina naplate da Sion osveti.
9A tak budú obrátené jej potoky na smolu a jej prach na síru, a jeho, Edomova zem sa obráti na horiacu smolu.
9Potoci se njegovi obrću u smolu, prašina njegova u sumpor, i zemlja će mu postat smola goreća.
10Nevyhasne ani vodne ani v noci; jej dym bude vystupovať na veky; bude púšťou z pokolenia na pokolenie, na večné veky; nebude toho, kto by išiel cez ňu.
10Ni noću ni danju ugasit' se neće, dim će joj se dizati dovijeka, iz koljena u koljeno pusta će ostati, za vjekove vjekova nitko neće prolaziti njome.
11A zaujmú ju pelikán a jež; budú v nej bývať kuvik a havran, a roztiahne po nej mernú šnúru tóhu, a použije závažie bóhu.
11Zaposjest će je jež i čaplja, sova i gavran prebivat će u njoj. Rastegnut će nad njom uže pustoši i visak praznine.
12Nebude tam už jej šľachticov, ktorí by vyhlásili kráľovstvo, a bude koniec všetkým jej kniežatám.
12Ondje će se nastaniti jarci, neće biti više plemića njezinih, ondje se više neće proglašavat' kraljevi, svi će joj knezovi biti uništeni.
13Na jej palácoch vyrastie tŕnie, prhľava a bodliak na jej hradoch, a bude bydliskom šakalov, ohradeným miestom pre mladých pštrosov;
13Nići će trnje u njenim dvorcima, u tvrđavama kopriva i stričak, ona će biti jazbina čagljima, ležaj nojevima.
14stretať sa tam budú divé mačky s hyenami, a jedna démonská príšera bude povolávať na druhú; len tam bude pokojne bývať nočná obluda a najde si odpočinok;
14Ondje će se sretat divlje mačke s hijenama, jarci će dozivati jedan drugoga; ondje će se odmarati Lilit našav počivalište.
15tam bude hniezdiť šípový had a snesie, a keď vyliahne, shromaždí do svojej tône; tam tiež sa budú shromažďovať jastrabi jeden s druhým.
15Ondje će se gnijezditi guja, odlagati jaja, ležat' na njima, u sjeni ih tvojoj izleći; onamo će slijetati jastrebovi jedan za drugim.
16Hľadajte v knihe Hospodinovej a čítajte! Ani jedno zo všetkého toho nevystane; niktoré nebude postrádať druhého, lebo moje ústa, hovorí Hospodin, to rozkázaly; a jeho Duch ich zhromaždí,
16Istražujte u knjizi Jahvinoj i čitajte, nijedno od tog ne izosta, jer usta njegova tako narediše i duh njegov njih sakupi.
17a on im hodí los, a jeho ruka im ju rozdelí mernou šnúrou, až na veky ju zaujmú do dedičstva budú v nej bývať na pokolenie a pokolenie.
17Jer on im je ždrijeb bacio i ruka im njegova užetom zemlju odmjeri: dovijeka će je oni posjedovati, od koljena do koljena nju će obitavati.