¹A tak teraz počuj, Jakobe, môj služobníku, a Izraelu, ktorého som si vyvolil!

¹Sad čuj, Jakove, slugo moj, Izraele, kog sam izabrao.

²Takto hovorí Hospodin, ktorý ťa učinil a ktorý ťa utvoril od života matky a pomáha ti: Neboj sa, môj služobníku, Jakobe a Ješurún, ktorého som si vyvolil,

²Ovako kaže Jahve, koji te stvorio, koji te od utrobe sazdao i pomaže ti: "Ne boj se, Jakove, slugo moja, Ješurune, kog sam izabrao.

³lebo vylejem vody na žíznivé a potoky na sušinu; vylejem svojho Ducha na tvoje semä a svoje požehnanie na tvojich potomkov,

³Jer na žednu ću zemlju vodu izliti i po tlu sušnome potoke. Izlit ću duh svoj na tvoje potomstvo i blagoslov na tvoja pokoljenja.

⁴a budú rásť na spôsob trávy, jako vrbina pri potokoch vody.

⁴Rast će kao trava pokraj izvora, kao vrbe uz vode tekućice.

⁵Tento povie: Ja som Hospodinov, a tamten bude vzývať meno Boha Jakobovho, a iný sa zapíše svojou rukou Hospodinovi a pridá si meno Izrael.

⁵Jedan će reći: 'Ja sam Jahvin', drugi će se zvati imenom Jakovljevim. Treći će sebi na ruci napisati: 'Jahvin' i nazvat će se imenom Izraelovim."

⁶Takto hovorí Hospodin, Kráľ Izraelov, a jeho vykupiteľ, Hospodin Zástupov: Ja som prvý a ja som i posledný, a krome mňa niet Boha

⁶Ovako govori kralj Izraelov i otkupitelj njegov, Jahve nad Vojskama: "Ja sam prvi i ja sam posljednji: osim mene Boga nema.

⁷A kto jako ja ohlasuje - a nech to oznámi a nech mi to predloží - od toho času, ako som položil ľud veku? Alebo to, čo ide, alebo to, čo prijde, nech im oznámia!

⁷Tko je kao ja? Nek' ustane i govori, nek' navijesti i nek' mi razloži! Tko je od vječnosti otkrio što se zbilo? Nek' nam navijesti što će još doći!

⁸Nestrachujte sa ani sa nechvejte! Či som ti neohlasoval od dávna a neoznámil? A vy ste mojimi svedkami. Či je azda nejaký Bôh krome mňa? Ani niet skaly; neviem o nijakej.

⁸Ne plašite se, ne bojte se: nisam li vam to odavna navijestio i otkrio? Vi ste mi svjedoci: ima li Boga osim mene? Ima li Stijene? Ja ne znam!"

⁹Tí, ktorí formujú rytiny, sú márnosťou všetci, koľko ich je; ich najmilejšie modly nič neprospejú, a oni sami sú si svedkami toho: nevidia ani nevedia ničoho, aby sa hanbili.

⁹Tko god pravi kipove, ništavan je, i dragocjenosti njegove ne koriste ničemu. Svjedoci njihovi ništa ne vide i ništa ne znaju, da im budu na sramotu.

¹⁰Kto tedy bude formovať boha alebo liať rytinu, aby nič neprospela?!

¹⁰Tko pravi boga i lijeva kip da od toga korist ne očekuje?

¹¹Hľa, všetci, ktorí sa družia k nemu, sa budú hanbiť a takí remeselníci nad iných ľudí. Nech sa shromaždia všetci, koľko ich je, nech sa postavia; nech sa strachujú, nech sa hanbia všetci dovedna!

¹¹Gle, svi će štovatelji likova biti osramoćeni, izrađivači njihovi više od bilo koga. Nek' se saberu svi i pojave: prepast će se i postidjeti odjednom.

¹²Kuje železo na sekeru a pracujúc pri uhlí formuje ju kladivami; robí ju ramenom svojej sily, pri čom je i hladný, až nieto sily; nepije vody a ustáva.

¹²Kovač ga izrađuje na živu ugljevlju, čekićem ga oblikuje, snažnom ga rukom obrađuje. Gladan je i iznemogao; ne pije vode, iscrpljuje se.

¹³Kreše kusy dreva; ťahá šnúru; označuje to tužkou; robí to rezákmi a značí to kružidlom; spraví to jako čo by podobu muža, jako ozdobu človeka, aby to sedelo doma.

¹³Drvodjelja uzima mjeru, pisaljkom lik ocrta, ostruže ga dlijetom, šestarom ga zaokruži i izdjelja ga po uzoru na lik ljudski, kao lijepo ljudsko obličje, da stoji u hramu.

¹⁴Ide si zoťať cedry; vezme hrab a dub a vyberie si pevné medzi stromami lesa; zasadí jasen, a dážď pôsobí vzrast.

¹⁴Bijaše sebi nasjekao cedre, uzeo čempres ili hrast koje je za se njegovao među šumskim drvećem; ili je posadio bor koji raste od kiše.

¹⁵A je človekovi na palivo, a vezmúc z toho zohreje sa, i prikladá a pečie chlieb i spraví si boha a klania sa, urobí z toho rytinu a kľaká pred ňou.

¹⁵Čovjeku su dobra za vatru; uzima ih da se ogrije; pali ih da ispeče kruh. Ali od njih djelja i boga pred kojim pada ničice, pravi kip i klanja mu se.

¹⁶Polovicu toho spáli na ohni, pri druhej polovici jie mäso, pečie pečeňu a nasýti sa, i zohreje sa a povie: Hej, zohrial som sa, cítim vatru!

¹⁶Polovinom od toga naloži, dakle, oganj, peče meso na žeravi, jede pečenku i siti se: grije se i govori: "Ah, grijem se i uživam uz vatru."

¹⁷A z jeho ostatku spraví boha, svoju rytinu, kľaká pred ňou a klania sa a modlí sa jej a hovorí: Vytrhni ma, lebo ty si môj boh!

¹⁷Ali od onoga što preostane pravi sebi boga, svog kumira, pada pred njim ničice i klanja mu se i moli: "Spasi me, jer si ti moj bog."

¹⁸Nevedia ani nechápu, lebo zaslepil ich oči, aby nevideli, ich srdcia, aby nerozumeli.

¹⁸Ne znaju oni i ne razumiju: zaslijepljene su im oči pa ne vide, i srce pa ne shvaćaju.

¹⁹A neuváži vo svojom srdci, a niet u neho známosti ani rozumu, aby povedal: Polovicu toho som spálil na ohni, ba aj som napiekol chleba pri jeho uhlí, upiekol som mäso a jedol som, či tedy mám spraviť z jeho zbytku ohavnosť, či mám kľakať a klaňať sa klátu dreva?!

¹⁹Takav ne razmišlja, nema u njega znanja ni razbora da sebi kaže: "Polovinom od ovoga naložio sam oganj, na žeravici ispekao kruh, ispržio meso koje sam pojeo, pa zar ću od ostatka načiniti gnusobu? Zar ću se komadu drveta klanjati?"

²⁰Pasie sa na popole; oklamané srdce ho odklonilo, a nevytrhne svojej duše ani nepovie: Či nie je to klam v mojej pravici?

²⁰On voli pepeo, zavodi ga prevareno srce. Neće spasti svog života i nikad neće reći: "Nije li varka ovo u mojoj desnici?"

²¹Pamätaj na to, Jakobe, a Izraelu, lebo ty si môj služobník! Utvoril som ťa; ty si môj služobník. Ó, Izraelu; nebudeš u mňa zabudnutý!

²¹Sjeti se toga, Jakove, i ti, Izraele, jer si sluga moj! Ja sam te stvorio i sluga si mi, Izraele, neću te zaboraviti!

²²Zahladím tvoje prestúpenia ako hustý oblak a jako mrákavu tvoje hriechy. Navráť sa ku mne, lebo som ťa vykúpil!

²²Kao maglu rastjerao sam tvoje opačine i grijehe tvoje poput oblaka. Meni se obrati jer ja sam te otkupio.

²³Plesajte, nebesia, lebo to učinil Hospodin! Pokrikujte radostne, spodiny zeme! Jasajte s plesotom, vrchy, hora i všetky stromy, ktoré sú v nej, lebo Hospodin vykúpil Jakoba a v Izraelovi sa nádherne oslávil!

²³Kličite, nebesa, jer je Jahve učinio! Orite se, dubine zemljine! Odjekujte radošću, planine, i vi, šume, sa svim svojim drvećem! Jer Jahve je otkupio Jakova, proslavio se u Izraelu!

²⁴Takto hovorí Hospodin, tvoj vykupiteľ, a ten, ktorý ťa utvoril od života matky: Ja Hospodin činím všetko: sám rozprestieram nebesia, rozťahujem zem zo svojej vlastnej moci;

²⁴Ovako govori Jahve, otkupitelj tvoj i tvorac tvoj od utrobe: "Ja sam Jahve koji sam sve stvorio, koji sam nebesa sam razapeo i učvrstio zemlju bez pomoći ičije.

²⁵marím znamenia márnotlachov a z veštcov robím bláznov; zavraciam múdrych zpät a ich vedu obraciam na bláznovstvo;

²⁵Ja osujećujem znamenja vrača, i čarobnjake u luđake promećem; silim mudrace da ustuknu i mudrost im obraćam u bezumlje,

²⁶staviam pevne slovo svojho služobníka, aby stálo, a radu svojich poslov vykonávam, ja, ktorý hovorím o Jeruzaleme: Bude obydlený! a o mestách Júdových: Budú vystavené! A jeho spustošeniny znova vybudujem;

²⁶ali potvrđujem riječ sluge svojega, ispunjam naum svojih glasnika. Ja govorim Jeruzalemu: 'Naseli se!' I gradovima judejskim: 'Sagradite se!' Iz razvalina ja ih podižem.

²⁷ktorý hovorím hlbine: Vyschni! A obe tvoje rieky vysuším,

²⁷Ja govorim moru: 'Presahni! Presušujem ti rijeke.'

²⁸ktorý hovorím o Cýrovi - Môj pastier. A vykoná všetko, čo sa mi bude ľúbiť, a povie o Jeruzaleme: Nech sa vystaví! a o chráme: Nech sa založí!

²⁸Ja govorim Kiru: 'Pastiru moj!' I on će sve želje moje ispuniti govoreći Jeruzalemu: 'Sagradi se!' i Hramu: 'Utemelji se!'"