Slovakian

Croatian

Isaiah

47

1Sostúp a sadni do prachu, panno, dcéro Babylona! Seď na zemi! Nebude už pre teba trónu, dcéro Chaldejov! Lebo ťa už nebudú viacej volať nežnou a rozkošnou.
1Spusti se, sjedni u prašinu, djevice, kćeri babilonska! Sjedni na zemlju, bez prijestolja, kćeri kaldejska! Jer, neće te više zvati nježnom i tankoćutnom.
2Len sa chyť žernova a meľ múku; odhrň svoj závoj, zodvihni vlečku, odkry svoje lýtka, broď sa cez rieky!
2Uzmi mlin i melji brašno! Skini prijevjes, podigni skut, razgali bedra, prijeđi preko rijeke!
3Tvoja nahota bude odkrytá, aj sa bude vidieť tvoja mrzkosť. Pomstím sa a nestretnem človeka, ktorý by ťa chcel brániť.
3Nek' se golotinja tvoja otkrije, nek' se sramota tvoja pokaže! Ja ću se osvetiti, odvraćat' me nitko neće.
4Hovorí náš vykupiteľ, ktorého meno je Hospodin Zástupov, Svätý Izraelov.
4Otkupitelj naš, ime mu je Jahve nad Vojskama, Svetac Izraelov, kaže:
5Seď mlčky a vojdi do tmy, dcéro Chaldejov, lebo ťa už nebudú viacej volať paňou kráľovstiev!
5"Sjedi šutke, u mrak se povuci, kćeri kaldejska. Jer, neće te više zvati vladaricom kraljevstava.
6Bol som sa rozhneval na svoj ľud, poškvrnil som svoje dedičstvo a vydal som ich do tvojej ruky; nepreukázala si im milosrdenstva. Učinila si to, aby ťažko doľahlo tvoje jarmo na starca, veľmi.
6Razgnjevih se na svoj narod, oskvrnuh svoju baštinu. Tebi ih u ruke izručih, a ti im ne iskaza milosti. Na starce si stavljala jaram svoj preteški.
7A riekla si: Budem na veky paňou, takže si nesložila týchto vecí vo svojom srdci; nepamätala si na to, jaký to bude mať koniec.
7Govorila si: 'Dovijeka gospodaricom ću ostati.' Nikad nisi to k srcu uzela ni pomislila kako će se završiti.
8A tak teraz počuj toto, ty rozkošnico, ktorá sedíš bezpečne, ktorá hovoríš vo svojom srdci: Ja som, a niet viacej krome mňa; nebudem sedieť vdova ani nepoznám siroby.
8A sad poslušaj, razvratnice, koja sjediš bezbrižno i u srcu svom govoriš: 'Ja, i nitko drugi! Nikad neću obudovjeti, neću djece izgubiti!'
9Ale prijde na teba to oboje náhle, jedného dňa, siroba i vdovstvo, v plnej miere prijde na teba, oboje a to aj pri množstve tvojich čarov, pri veľkej sile tvojich bosoráctiev,
9Stići će te oboje, za tren, u isti dan! Izgubit ćeš djecu, obudovjet ćeš! Punom će te mjerom snaći oboje, pokraj svega tvojeg vračanja i množine tvojih zaklinjanja!
10lebo sa nadeješ na svoju zlosť a hovoríš: Nikto ma nevidí. Práve tvoja múdrosť a tvoja vedomosť ťa prevrátila. A preto si riekla vo svojom srdci: Ja som, a niet viacej krome mňa.
10U zloću si se svoju uzdala, govorila si: 'Nitko me ne vidi!' Mudrost tvoja i znanje zavedoše te. U svom si srcu govorila: 'Ja i nitko drugi!'
11A tak prijde na teba zlé, ktoré nebudeš vedieť zažehnať čarami, a pripadne na teba zkaza, ktorú nebudeš môcť smieriť, a prijde razom na teba búrka, tak čo nezvieš.
11Zlo će te snaći - nećeš ga presresti; oborit će se na te nesreća - nećeš je odvratiti; doći će na te propast iznenada - nećeš je predvidjeti.
12Nože sa postav so svojimi bosoráctvami a s množstvom svojich čarov, ktorými si sa namáhala od svojej mladosti! Ak by si azda mohla prospieť, ak by si zastrašila!
12Ustraj, dakle, u svojim zaklinjanjima i u tolikim svojim čaranjima, oko kojih si se trudila od mladosti. Možda će ti biti od koristi? Možda ćeš s njima strah utjerati?
13Ustala si od množstva svojich rád. Nože nech sa postavia a nech ťa zachránia tí, ktorí rozrezávajú nebesia, ktorí hľadia na hviezdy, ktorí oznamujú na každý mesiac, čo bude, nech ťa zachránia od toho, čo prijde na teba!
13Izmoriše te mnogi tvoji savjetnici! Nek' ustanu samo da te spase oni koji premjeravaju nebesa, koji promatraju zvijezde i koji svakog mjeseca proriču ono što će te snaći.
14Hľa, budú jako strnisko, ktoré spáli oheň! Nevytrhnú svojej duše z moci plameňa; nezostane ani uhlia zohriať sa ani vatry posedieť pri nej.
14Gle, oni će biti poput pljeve, oganj će ih sažeći. Ni sami sebe neće izbaviti iz zagrljaja plamenoga. Neće ostat' ni žerave da se tko ogrije, ni ognjišta da uza nj posjedne!
15Takí ti budú aj tvoji kupci, s ktorými si sa namáhala od svojej mladosti; každý bude blúdiť v svoju stranu: nebude toho, kto by ťa zachránil.
15Takvi će ti biti vrači tvoji, oko kojih si se trudila od mladosti! Poći će svaki svojim putem, i nikog neće biti da te spasi."