¹Počujte ma, ostrovy, a vy, národy, pozorujte ušima, z ďaleka! Hospodin ma povolal hneď zo života, ešte od života mojej matky spomínal moje meno.

¹Čujte me, otoci, slušajte pomno, narodi daleki! Jahve me pozvao od krila materina, od utrobe majke moje spomenuo se moga imena.

²A učinil moje ústa ostrými jako ostrý meč, ukryl ma v tôni svojej ruky a učinil ma ostrou strelou vyleštenou, schoval ma vo svojom túle.

²Od usta mojih britak mač je načinio, sakrio me u sjeni ruke svoje, od mene je oštru načinio strijelu, sakrio me u svome tobolcu.

³A riekol mi: Ty si môj služobník, Izraelu, v ktorom sa oslávim.

³Rekao mi: "Ti si Sluga moj, Izraele, u kom ću se proslaviti!"

⁴A ja som bol povedal: Nadarmo som sa namáhal, daromne a márne som trávil svoju silu. No, isteže je môj súd u Hospodina a moja práca u môjho Boha.

⁴A ja rekoh: "Zaludu sam se mučio, nizašto naprezao snagu." Ipak, kod Jahve je moje pravo, kod mog Boga nagrada je moja. A sad govori Jahve, koji me od utrobe Slugom svojim načini, da mu vratim natrag Jakova, da se sabere Izrael.

⁵Ale teraz povedal Hospodin, ktorý ma utvoril od života matky sebe za služobníka, aby som priviedol nazpät k nemu Jakoba, a aby mu bol Izrael shromaždený (a budem oslávený v očiach Hospodinových, a môj Bôh bude mojou silou),

⁵Proslavih se u očima Jahvinim, Bog moj bijaše mi snaga.

⁶a riekol: To je primálo, aby si mi bol služobníkom pozdvihnúť pokolenia Jakobove a navrátiť chránených z Izraela; ale som ťa dal za svetlo pohanom, aby si bol mojím spasením až po koniec zeme.

⁶I reče mi: "Premalo je da mi budeš Sluga, da podigneš plemena Jakovljeva i vratiš Ostatak Izraelov, nego ću te postaviti za svjetlost narodima, da spas moj do nakraj zemlje doneseš."

⁷Takto hovorí Hospodin, vykupiteľ Izraelov, jeho Svätý, tomu, ktorého dušou opovrhujú, ktorý sa oškliví národu, služobníkovi panujúcich tyranov: Kráľovia uvidia a povstanú, kniežatá, a budú sa klaňať pre Hospodina, ktorý je verný, pre Svätého Izraelovho, ktorý si ťa vyvolil.

⁷Ovako govori Jahve, otkupitelj Izraelov, Svetac njegov, onome kog preziru i odbacuju narodi, sluzi silničkome: "Kad vide, dići će se kraljevi, bacit će se ničice knezovi, zbog Jahve, koji je vjernost svoju pokazao, Sveca Izraelova, koji te izabrao."

⁸Takto hovorí Hospodin: Vyslyším ťa v čas milosti a pomôžem ti v deň spasenia a krome toho ťa budem ostríhať a dám ťa za smluvu ľudu, aby si postavil zem, aby si dal do dedičstva dedičstvá, ktoré boly spustošené,

⁸Ovako govori Jahve: "U vrijeme milosti ja ću te uslišiti, u dan spasa ja ću ti pomoći. Sazdao sam te i postavio za Savez narodu, da zemlju podignem, da nanovo razdijelim baštinu opustošenu,

⁹aby si povedal väzňom: Vyjdite! tým, ktorí sú vo tme: Zjavte sa! Budú sa pásť popri cestách, a na všetkých holiach bude ich paša.

⁹da kažeš zasužnjenima: 'Iziđite!' a onima koji su u tami: 'Dođite na svjetlo!' Oni će pasti uzduž svih putova, i paša će im biti po svim goletima.

¹⁰Nebudú lačnieť ani nebudú žízniť, ani nebude na nich biť horúčava preludu ani slnce, lebo ich zľutovník ich šetrne poženie a bude ich vodiť popri prameňoch vôd.

¹⁰Neće više gladovat' i žeđati, neće ih mučiti žega ni sunce, jer vodit će ih onaj koji im se smiluje, dovest će ih k izvorima vode.

¹¹A urobím všetky svoje vrchy cestou, a moje hradské budú vyvýšené.

¹¹Sve gore svoje obratit će u putove, i ceste će se moje povisiti."

¹²Hľa, títo prijdú z ďaleka a hľa, tamtí od severa a od západu a hen tí zo zeme Sínima.

¹²Gle, jedni dolaze izdaleka, drugi sa sjevera i sa zapada, a neki iz zemlje sinimske.

¹³Prespevujte, nebesia, a plesaj, zem, jasajte, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud a zľutoval sa nad svojimi strápenými.

¹³Kličite, nebesa, veseli se, zemljo, podvikujte, planine, od veselja; jer Jahve tješi narod svoj, on je milosrdan nevoljnima.

¹⁴Ale Sion povedal: Hospodin ma opustil, a Pán zabudol na mňa!

¹⁴Sion reče: "Jahve me ostavi, Gospod me zaboravi."

¹⁵Či azda zabudne žena svoje nemluvňa, aby sa nezľutovala nad plodom svojho života? Ale aj keby ony zabudly, ja ťa nezabudnem.

¹⁵"Može li žena zaboravit' svoje dojenče, ne imat' sućuti za čedo utrobe svoje? Pa kad bi koja i zaboravila, tebe ja zaboraviti neću.

¹⁶Hľa, na svojich dlaniach som ťa vyryl, tvoje múry sú vždycky predo mnou.

¹⁶Gle, u dlanove sam te svoje urezao, zidovi tvoji svagda su mi pred očima.

¹⁷Tvoji synovia sa budú ponáhľať; a tí, ktorí ťa borili a ktorí ťa pustošili, vyjdú z teba.

¹⁷Obnovitelji tvoji hitaju, rušioci tvoji i pustošitelji odlaze od tebe.

¹⁸Pozdvihni svoje oči naokolo a vidz! Tí všetci sa shromaždia a prijdú k tebe! Jako že ja žijem, hovorí Hospodin, že všetkými nimi sa odeješ ako ozdobou a opášeš sa nimi jako nevesta svojím opaskom.

¹⁸Obazri se oko sebe i pogledaj: sabiru se svi i dolaze k tebi. Života mi moga" - riječ je Jahvina - "svima ćeš se njima zaodjenuti k'o nakitom, i njima ćeš se k'o nevjesta ukrasiti!

¹⁹Lebo čo do tvojich rumov, tvojich spustošenín a tvojej rozborenej zeme, hovorím, že ti teraz bude tesno pre množstvo obyvateľov, a tí, ktorí ťa hltali, budú vzdialení,

¹⁹Jest, tvoje ruševine, tvoje razvaline i tvoja zemlja poharana pretijesna će biti žiteljima tvojim kad se udalje oni što te zatirahu.

²⁰takže ešte povedia do tvojich uší synovia tvojej siroby: Tesné mi je toto miesto; nože mi ustúp, aby som mal kde bývať.

²⁰Opet će na tvoje uši reći sinovi kojih si bila lišena: 'Pretijesno mi je mjesto ovo, makni se da se mogu smjestiti.'

²¹A povieš vo svojom srdci: Kto mi naplodil týchto? Lebo veď ja som bola osirelá a neplodná, zajatá a sem a ta blúdiaca? A týchto ktože vychoval? Lebo veď hľa, ja som bola zostala samotná. Kde boli títo?

²¹I ti ćeš se u srcu svom zapitati: 'Tko mi rodi sve ove? Bijah bez djece, neplodna, prognana i odbačena, pa tko ih podiže? Bijah, eto, sama ostala, a oni gdje su bili?'"

²²Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, zodvihnem svoju ruku oproti národom a oproti ľuďom vyzdvihnem svoj prápor, a donesú tvojich synov vo svojom lone, a tvoje dcéry sa ponesú na pleciach.

²²Ovako govori Gospod Jahve: "Evo, dajem rukom znak narodima i zastavu svoju dižem plemenima. Vratit će ti u naručju sinove, nosit će ti kćeri na plećima.

²³A kráľovia budú tvojimi pestúnmi, a ich kňahyne budú tvojimi chôvami; tvárou k zemi sa ti budú klaňať a budú lízať prach tvojich nôh, a poznáš, že ja som Hospodin, a že tí, ktorí očakávajú na mňa, sa nebudú hanbiť.

²³Kraljevi će biti tvoji skrbnici, a kneginje im tvoje dojkinje. Klanjat će ti se licem do zemlje i prah će lizat s tvojih nogu. I znat ćeš da sam ja Jahve: koji se u me uzdaju, neće se posramiti."

²⁴Ale povieš: Či azda voľakto vezme junákovi jeho plen? Alebo či sa vyprostia zajatí spravedlivého?

²⁴Može li se otet plijen junaku? Može li sužanj pobjeć pobjedniku?

²⁵Áno, takto hovorí Hospodin: I zajatí junákovi budú mu odňatí, jako i plen násilníkov bude vyprostený. A s tým, kto sa pravotí s tebou, ja sa budem pravotiť a tvojich synov ja zachránim.

²⁵Da, ovako govori Jahve: "Bit će oduzet sužanj junaku, pobjeći će plijen pobjedniku! S onima koji se s tobom spore ja ću se sporiti, tvoju djecu ja ću izbaviti;

²⁶A dám, aby tí, ktorí ťa utláčajú, jedli svoje vlastné telo a spijú sa svojou krvou jako novým vínom, a tak pozná každé telo, že ja Hospodin som tvojím spasiteľom a tvojím vykupiteľom Silný Jakobov.

²⁶tlačiteljima ću tvojim dati njihovo meso za jelo i svojom krvlju opit će se kao moštom. I znat će svako tijelo da sam ja Jahve, Spasitelj tvoj, i da je tvoj okupitelj Silni Jakovljev."