¹Počujte ma, vy, ktorí sa ženiete za spravedlivosťou, ktorí hľadáte Hospodina, hľaďte na skalu, z ktorej ste vyťatí, a do dutiny jamy, z ktorej ste vykopaní!

¹Čujte me, vi koji za pravdom težite, koji Jahvu tražite; pogledajte stijenu iz koje ste isječeni i jamu duboku iz koje ste izvađeni.

²Hľaďte na Abraháma, svojho otca, a na Sáru, ktorá vás porodila, že som ho povolal jedného a požehnal som ho a rozmnožil som ho.

²Pogledajte oca svoga Abrahama i Saru koja vas porodi! Jest, sam bijaše kad sam ga pozvao, al' sam ga blagoslovio i umnožio."

³Lebo Hospodin poteší Sion, poteší všetky jeho rumy a učiní jeho pustinu jako Éden a jeho púšť ako zahradu Hospodinovu; veselosť a radosť sa bude nachádzať v ňom, chvála a hlas spevu.

³Jest, Jahvi se sažalio Sion, sažalile mu se njegove razvaline. Pustaru će njegovu učiniti poput Edena, a stepu poput Vrta Jahvina. Klicanje i radost njim će odjekivat', i zahvalnice i glas hvalospjeva.

⁴Pozorujte na mňa, môj ľude, a vy, môj národe, pozorujte na mňa ušima, lebo vyučujúci zákon vyjde odo mňa, a svoj súd vystavím za svetlo národom.

⁴"Pomno me slušaj, puče moj, počujte me, narodi! Jer od mene Zakon dolazi i moje pravo za svjetlo narodima.

⁵Moja spravedlivosť je blízko, moje spasenie vyjde, a moje ramená budú súdiť národy; na mňa čakajú ostrovy a nadejú sa na moje rameno.

⁵Brzo će stići pravda moja, moje će spasenje doći kao svjetlost. Moja će mišica suditi narodima. Mene očekuju otoci i u moju se mišicu uzdaju.

⁶Pozdvihnite svoje oči k nebesiam a hľaďte na zem dole! Lebo nebesia rozplynú sa jako dym, a zem zvetšeje ako rúcho, a jej obyvatelia tak podobne pomrú; ale moje spasenie bude trvať na veky, a moja spravedlivosť nebude zlomená.

⁶K nebu oči podignite, na zemlju dolje pogledajte. K'o dim će se rasplinut' nebesa, zemlja će se k'o haljina istrošit', kao komarci nestat će joj žitelji. Ali će spasenje moje trajati dovijeka, i pravdi mojoj neće biti kraja.

⁷Počujte ma, vy, ktorí znáte spravedlivosť, ľude, v ktorého srdci je môj zákon! Nebojte sa potupy smrteľného človeka ani sa neľakajte ich urážek,

⁷Poslušajte me, vi koji poznajete pravo, narode kojima je moj Zakon u srcu. Ne bojte se poruge ljudske, ne plašite se uvreda!

⁸lebo ich zožerie moľ ako rúcho, a jako vlnu ich zožerie červ, ale moja spravedlivosť bude trvať na veky a moje spasenie na pokolenie pokolení.

⁸Jer moljac će ih razjesti kao haljinu, crv će ih rastočiti kao vunu. Ali će pravda moja trajati dovijeka i spas moj od koljena do koljena."

⁹Prebuď sa, prebuď, odej sa silou, rameno Hospodinovo! Prebuď sa jako za dávnych dní, za pokolení dávnych vekov! Či nie si to ty, ktoré si rozdrtilo pyšný Egypt, smrteľne ranilo draka?

⁹Probudi se! Probudi se! Opaši se snagom, mišice Jahvina! Probudi se, kao u dane davne, za drevnih naraštaja. Nisi li ti rasjekla Rahaba i probola Zmaja?

¹⁰Či nie si to ty, ktoré si vysušilo more, vody veľkej priepasti, ktoré si obrátilo hlbiny mora na cestu, aby prešli vykúpení?

¹⁰Nisi li ti isušila more, vodu velikog bezdana, i od dubine morske put načinila da njime prolaze otkupljeni?

¹¹A tak sa navrátia vyprostení Hospodinovi a prijdú na Sion s prespevovaním, a večná radosť bude na ich hlave, dosiahnu veselosť a radosť, zármutok a úpenie utečú.

¹¹Vratit će se oni što ih je oslobodio Jahve i s radosnim kricima doći će na Sion. Vječna će sreća biti nad glavama, pratit će ih klicanje i radost, nestat će tuge i jecaja.

¹²Ja, ja som ten, ktorý vás teším! Ktože si ty, že sa bojíš mizerného človeka, ktorý zomrie, a syna človeka, ktorý bude ta daný, aby bol ako tráva?

¹²Ja, ja sam tješitelj vaš. Tko si ti da se bojiš smrtna čovjeka i sina čovječjeg, koji je kao trava?

¹³A zabúdaš na Hospodina, ktorý ťa učinil, ktorý roztiahol nebesia a založil zem, a vždycky sa strachuješ, každý deň, prchlivosti toho, ktorý sužuje, hneď ako sa pripráva hubiť? Ale kdeže je prchlivosť toho, ktorý sužuje?

¹³Zaboravio si Jahvu, svoga Stvoritelja, koji razastrije nebesa i koji zemlju utemelji; sveudilj strepiš, svaki dan, od tlačiteljeve jarosti. Kao da je pregnuo da te uništi. Ali gdje je sad jarost tlačiteljeva?

¹⁴Zohnutý zajatý bude rýchle rozpútaný a nezomrie súc hodený do jamy ani nebude mať nedostatku svojho chleba.

¹⁴Doskora će biti slobodan sužanj, neće umrijeti u jami, niti će mu kruha nedostajati.

¹⁵Lebo veď ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý búrim more, takže hučia jeho vlny. Hospodin Zástupov jeho meno!

¹⁵Jer, ja sam Jahve, Bog tvoj, koji burkam more da mu valovi buče, ime mi je Jahve nad Vojskama.

¹⁶A vložil som svoje slová do tvojich úst a prikryl som ťa tôňou svojej ruky, aby som zasadil nebesia a založil zem a povedal Sionu: Ty si môj ľud!

¹⁶Svoje sam ti riječi stavio u usta, u sjenu svoje ruke sakrio sam te kad sam razastro nebesa, utemeljio zemlju i rekao Sionu: "Ti si narod moj!"

¹⁷Prebuď sa, prebuď, povstaň, dcéro Jeruzalema, ktorá si pila z ruky Hospodinovej pohár jeho prchlivosti; vypila si kalich, pohár závratu, aj vychlípala.

¹⁷Probudi se, probudi se, ustani, Jeruzaleme! Ti koji si pio iz ruke Jahvine čašu gnjeva njegova. Ispio si pehar opojni, do dna ga iskapio.

¹⁸Nebolo, kto by ju bol viedol zo všetkých synov, ktorých porodila, ani nebolo toho, kto by ju bol pojal za ruku, zo všetkých synov, ktorých vychovala.

¹⁸Od svih sinova koje je rodio ne bješe nikog da ga vodi; od svih sinova koje je podigao ne bješe nikog da ga pridrži.

¹⁹Toto dvoje ťa stihlo, kto ťa poľutoval? Spustošenie a skrúšenie, hlad a meč, kto ťa potešil?

¹⁹Ovo te dvoje pogodilo - tko da te požali? - pohara i rasap, glad i mač - tko da te utješi?

²⁰Tvoji synovia zomdlení súc až do bezvedomia ležali na rohu všetkých ulíc jako srnec v sluke, plní prchlivosti Hospodinovej, hromženia tvojho Boha.

²⁰Sinovi ti leže obamrli po uglovima svih ulica, kao antilopa u mreži, puni gnjeva Jahvina, prijetnje Boga tvojega.

²¹Preto nože počuj toto, ty utrápená a opilá, ale nie od vína!

²¹Zato čuj ovo, bijedniče, pijan, ali ne od vina.

²²Takto hovorí tvoj Pán, Hospodin, a tvoj Bôh, ktorý sa pravotí za svoj ľud: Hľa beriem z tvojej ruky pohár závratu, kalich, pohár svojej prchlivosti; nebudeš ho viacej piť.

²²Ovako govori Jahve, Gospod tvoj, tvoj Bog, branitelj tvoga naroda: "Iz ruke ti, evo, uzimam čašu opojnu, pehar gnjeva svojega: nećeš ga više piti.

²³A dám ho do ruky tých, ktorí ťa trápili, ktorí hovorili tvojej duši: Zohni sa, aby sme prešli po tebe! A podkladala si svoj chrbát ako zem a jako ulicu tým, ktorí prechádzajú.

²³Stavit ću je u ruke tvojim tlačiteljima, onima koji su ti govorili: 'Prigni se da prijeđemo!' I ti si im leđa kao tlo podmetao, kao put za prolaznike.