1A stalo sa za dní Achaza, syna Jotáma, syna Uziášovho, judského kráľa, že prišiel Recín, sýrsky kráľ, a Pekach, syn Remaliášov, izraelský kráľ, hore k Jeruzalemu do boja proti nemu, ale nemohol bojovať proti nemu.
1U dane judejskoga kralja Ahaza, sina Jotamova, sina Uzijina, aramski kralj Rason i izraelski kralj Pekah, sin Remalijin, zavojštiše na Jeruzalem, ali ga ne mogoše zauzeti.
2A bolo oznámené domu Dávidovmu, že vraj Sýrovia sa spolčili s Efraimom. Vtedy sa zaklátilo jeho srdce i srdce jeho ľudu, jako sa klátia stromy lesa od vetra.
2Tada dojaviše domu Davidovu: "Aramci se utaborili u Efrajimu." Na tu vijest uzdrhta srce kraljevo i srce svega naroda, kao što u šumi drveće ustrepti od vjetra.
3Ale Hospodin riekol Izaiášovi: Nože vyjdi oproti Achazovi ty i Šeár Jašub, tvoj syn, ku koncu vodovodu horného rybníka, na hradskú cestu poľa valchárovho,
3I Jahve reče Izaiji: "Iziđi pred Ahaza, ti i sin tvoj Šear Jašub, do nakraj vodovoda gornjeg ribnjaka na putu u Valjarevo polje.
4a povieš mu: Maj na seba pozor a buď ticho! Neboj sa, a tvoje srdce nech nezomdlieva pre tie dva chvosty dymiacich hlavní, pre rozpálený hnev Recína a Sýrov alebo syna Remaliášovho!
4Reci mu: 'Pazi, smiri se, ne boj se, i nek' ti ne premire srce od ovih dvaju ugaraka zadimljenih, od raspaljenog bijesa Rasona aramskog i sina Remalijina,
5Pretože Sýrovia uradili proti tebe zlé, Efraim a syn Remaliášov povediac:
5jer Aram, Efrajim i sin Remalijin smisliše tvoju propast.'
6Poďme hore proti Judsku a nažeňme mu strachu a vniknúc do neho strhnime ho na seba a učiňme v jeho strede kráľom syna Tabealovho,
6Pođimo, rekoše, na Judeju, uplašimo je i osvojimo da u njoj zakraljimo sina Tabelova.
7takto hovorí Pán Hospodin: Nebude stáť, čo hovoria, ani sa nestane.
7Ovako govori Jahve Gospod: 'To se neće zbiti: toga biti neće!
8Lebo hlavou Sýrie je Damašek, a hlavou Damašku je Recín, a ešte šesťdesiatpäť rokov, a Efraim bude rozdrtený, takže prestane byť ľudom.
8[8a] Damask je glava Aramcima, a Damasku je glava Rason;
9A hlavou Efraima je Samária, a hlavou Samárie syn Remaliášov. Ak neuveríte, istotne neobstojíte.
9Samarija je glava Efrajimcima, a Samariji glava je Remalija. [8b]Još šezdeset i pet godina, i Efrajim, razoren, neće više biti narod. [9b] Ako se na me ne oslonite, održat' se nećete!"
10A ešte hovoril Hospodin Achazovi a riekol:
10Jahve opet progovori Ahazu i reče mu:
11Žiadaj si znamenie od Hospodina, svojho Boha, žiadaj, už či bude z hlboka dole a či z vysoka hore.
11"Zaišti od Jahve, Boga svoga, jedan znak za sebe iz dubine Podzemlja ili gore iz visina."
12Ale Achaz povedal: Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Hospodina.
12Ali Ahaz odgovori: "Ne, neću iskati i neću iskušavati Jahvu."
13Vtedy riekol prorok: Nože počujte, dome Dávidov: Či vám je to málo unavovať ľudí, že unavujete ešte i môjho Boha?
13Tada reče Izaija: "Čujte, dome Davidov. Zar vam je malo dodijavati ljudima, pa i Bogu mom dodijavate!
14Preto vám dá sám Pán znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Immanuel.
14Zato, sam će vam Gospodin dati znak: Evo, začet će djevica i roditi sina i nadjenut će mu ime Emanuel!
15Maslo a med bude jesť, dokiaľ nebude vedieť zavrhnúť zlé a vyvoliť dobré.
15Vrhnjem i medom on će se hraniti dok ne nauči odbacivat' zlo i birati dobro.
16Lebo prv ako bude vedieť chlapča zavrhnúť zlé a vyvoliť dobré, bude opustená zem, ktorá sa ti bridí pre jej dvoch kráľov.
16Jer prije nego dječak nauči odbacivat' zlo i birati dobro, opustjet će zemlja, zbog koje strepiš, od dvaju kraljeva.
17Hospodin privedie na teba, na tvoj ľud a na dom tvojho otca dni, jaké neprišly odo dňa, ktorého odstúpil Efraim od Júdu, privedie kráľa Assýrie.
17Protiv tebe i protiv tvog naroda i protiv kuće oca tvojega dovest će Jahve dane kakvih ne bijaše otkad se Efrajim odvoji od Jude - kralja asirskoga.
18A stane sa toho dňa, že Hospodin zapískne na muchy, ktoré sú na konci riek Egypta, a na včely, ktoré sú v assýrskej zemi,
18U dan onaj zazviždat će Jahve muhama na ušću egipatskih rijeka i pčelama u zemlji asirskoj
19a prijdú a všetky sa usadia v pustých odľahlých údoliach a v skalných trhlinách, na všetkých chrastinách i na všetkých lúkach.
19da dođu i popadaju po strmim dolovima, po rasjelinama stijena, po svim trnjacima i svim pojilištima.
20Toho dňa oholí Pán tou najatou britvou, tými zpoza rieky, kráľom Assýrie, hlavu i vlasy nôh, áno, i bradu oholí ona docela.
20U dan onaj Gospod će obrijati britvom najmljenom s onu stranu Eufrata - kraljem asirskim - kosu s glave, dlake s nogu i bradu s obraza.
21A stane sa toho dňa, že človek bude chovať kravičku a dvoje drobného dobytka.
21U dan onaj svatko će hraniti po kravu i dvije ovce
22Ale stane sa, že pre množstvo mlieka, ktoré nadojí, bude jesť maslo, lebo maslo a med bude jesť každý, kto pozostane v zemi.
22i od obilja mlijeka koje će mu dati hranit će se vrhnjem; vrhnjem i medom hranit će se koji god u zemlji preostanu.
23A taktiež bude toho dňa, že každé miesto, na ktorom bývalo tisíc kmeňov viniča za tisíc strieborných, bude pre tŕnie a bodľač.
23U dan onaj gdje god bijaše tisuću čokota, vrijednih tisuću srebrnika, izrast će drač i trnje.
24So strelami a s lučišťom ta prijde človek, lebo tŕním a bodľačou bude porastená celá zem.
24Onamo će polaziti sa strijelom i lukom, jer sva će zemlja u drač i trnje zarasti.
25A čo do všetkých vrchov, ktoré sa prekopávajú motykou, neprijdeš na ne, lebo sa budeš báť tŕnia a bodľače, a bude to na to, aby sa ta vyhnal vôl, a aby to šliapal drobný dobytok.
25A po svim gorama gdje se motikom kopalo nitko više neće ići, strašeći se trnja i drača: onuda će goveda pasti i gaziti ovce."