1Zkadiaľ pochádzajú vojny a odkiaľ boje medzi vami? Či nie ztadiaľto: z vašich rozkoší, ktoré vojujú vo vašich údoch?
1Odakle ratovi, odakle borbe među vama? Zar ne odavde: od pohota što vojuju u udovima vašim?
2Žiadate a nemáte, vraždíte a závidíte a nemôžete dosiahnuť; boríte sa a vojujete, ale nemáte, pretože si neprosíte;
2Žudite, a nemate; ubijate i hlepite, a ne možete postići; borite se i ratujete. Nemate jer ne ištete.
3prosíte a neberiete, pretože si zle prosíte, aby ste to spotrebovali vo svojich rozkošiach.
3Ištete, a ne primate jer rđavo ištete: da u pohotama svojim potratite.
4Cudzoložníci a cudzoložnice, či vy neviete, že priateľstvo sveta je nepriateľstvom s Bohom? Tedy ktokoľvek by chcel byť priateľom sveta, stáva sa nepriateľom Božím.
4Preljubnici! Ne znate li da je prijateljstvo sa svijetom neprijateljstvo prema Bogu? Tko god dakle hoće da bude prijatelj svijeta, promeće se u neprijatelja Božjega.
5Alebo či sa nazdáte, že nadarmo hovorí Písmo: Až po závisť žiada ducha, ktorému spravil príbytok v nás?
5Ili mislite da Pismo uzalud veli: Ljubomorno čezne za duhom što ga nastani u nama?
6Ale dáva väčšiu milosť. Preto hovorí Písmo: Bôh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.
6A daje on i veću milost. Zato govori: Bog se oholima protivi, a poniznima daje milost.
7Poddajte sa tedy Bohu a sprotivte sa diablovi, a utečie od vás.
7Podložite se dakle Bogu! Oduprite se đavlu i pobjeći će od vas!
8Priblížte sa Bohu, a priblíži sa vám. Umyte ruky, hriešnici, a očistite srdcia, vy, ktorí ste dvojej mysle.
8Približite se Bogu i on će se približiti vama! Očistite ruke, grešnici! Očistite srca, dvoličnjaci!
9Bedárte, žiaľte a plačte! Váš smiech nech sa obráti v žalosť a radosť v zronenosť!
9Zakukajte, protužite, proplačite! Smijeh vaš nek se u plač obrati i radost u žalost!
10Ponížte sa pred tvárou Pánovou, a povýši vás.
10Ponizite se pred Gospodinom i on će vas uzvisiti!
11Nehovorte zlého druh na druha, bratia! Ten, kto hovorí zlé na brata alebo súdi svojho brata, hovorí proti zákonu a súdi zákon. A jestli súdiš zákon, nie si činiteľom zákona, ale jeho sudcom.
11Ne ogovarajte, braćo, jedni druge! Tko ogovara ili sudi brata svoga, ogovara i sudi Zakon. A sudiš li Zakon, nisi vršitelj nego sudac Zakona.
12Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý môže spasiť i zatratiť. Ale ktože si ty, ktorý súdiš iného, blížneho?
12Jedan je Zakonodavac i Sudac: Onaj koji može spasiti i pogubiti. A tko si ti da sudiš bližnjega?
13Nože teraz vy, ktorí hovoríte: Dnes alebo zajtra pojdeme do toho a toho mesta a pobudneme tam rok a budeme kupčiť a získame,
13De sada, vi što govorite: "Danas ili sutra otići ćemo u taj i taj grad, provesti ondje godinu, trgovati i zaraditi",
14vy, ktorí neviete, čo bude zajtra. Lebo veď aký je váš život? Lebo ste parou, ktorá sa na málo ukáže a potom mizne.
14a ne znate što će sutra biti. Ta što je vaš život? Dašak ste što se načas pojavi i zatim nestane!
15Namiesto toho, čo by ste mali hovoriť: Keď bude Pán chcieť, a budeme žiť, aj učiníme toto alebo tamto.
15Umjesto da govorite: "Htjedne li Gospodin, živjet ćemo i učiniti ovo ili ono",
16Ale teraz sa chválite vo svojej chlubnej pýche. Každá taká chvála je zlá.
16vi se razmećete svojim hvastanjima! Svako je takvo hvastanje opako.
17Kto tedy vie dobre činiť a nečiní, má hriech.
17Znati dakle dobro činiti, a ne činiti - grijeh je.