1A keď počul Pašchúr, syn Immerov, kňaz, ktorý bol vojvodom, majúcim dozor v dome Hospodinovom, Jeremiáša prorokovať tieto slová,
1A svećenik Pašhur, sin Imerov, vrhovni nadzornik Doma Jahvina, ču kako Jeremija prorokuje te riječi.
2vtedy zbil Pašchúr proroka Jeremiáša a dal ho do klady, ktorá bola v hornej bráne Benjaminovej, ktorá to brána bola v dome Hospodinovom.
2I Pašhur dade Jeremiju batinati i baci ga u klade što se nalaze kod gornjih vrata Benjaminovih, a u Domu su Jahvinu.
3A stalo sa nasledujúceho rána, keď vyviedol Pašchúr Jeremiáša z klady, že mu povedal Jeremiáš: Nenazval Hospodin tvojho mena Pašchúr, ale Mágor-missábib.
3A kad sutradan Pašhur pusti Jeremiju iz klada, reče mu Jeremija: "Jahve te više ne zove Pašhur već 'Užas odasvud'.
4Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, dám ťa za postrach tebe i všetkým tvojim priateľom, a padnú od meča svojich nepriateľov, a tvoje oči budú hľadieť na to. A vydám i celého Júdu do ruky babylonského kráľa, ktorý ich zajme a prestehuje do Babylona a pobije ich mečom.
4Jer ovako govori Jahve: 'Evo, predajem te užasu, tebe i sve prijatelje tvoje, i poginut će od mača neprijatelja svojih, svojim ćeš očima vidjeti. I svu Judeju dat ću u ruke kralju babilonskom. On će ih odvesti u izgnanstvo u Babilon i mačem pobiti.
5Vydám i všetku hojnosť tohoto mesta i všetku jeho úsilnú prácu i všetky jeho drahocennosti, i všetky poklady kráľov Júdových vydám do ruky ich nepriateľov, a rozchvátajú ich, poberú ich a dopravia ich do Babylona.
5I sve bogatstvo ovoga grada, sav njegov trudom stečeni imetak i sve dragocjenosti te sve blago kraljeva judejskih predat ću u ruke neprijateljima. Oni će sve opljačkati, ugrabiti i u Babilon odnijeti.'
6A ty, Pašchúre, i všetci obyvatelia tvojho domu, pojdete do zajatia, a prijdeš do Babylona a tam zomrieš a tam budeš pochovaný, ty i všetci tvoji priatelia, ktorým si lživo prorokoval.
6A ti ćeš se, Pašhure, sa svim svojim ukućanima seliti u Babilon. Da, u Babilon ćeš doći i ondje umrijeti i biti pokopan, ti i svi tvoji prijatelji kojima si laži prorokovao."
7Nahováral si ma, Hospodine, a dal som sa nahovoriť; bol si mocnejší ako ja a premohol si. Som za posmech každého dňa, každý z nich sa mi posmieva.
7Ti me zavede, o Jahve, i dadoh se zavesti, nadjačao si me i svladao me. A sada sam svima na podsmijeh iz dana u dan, svatko me ismijava.
8Lebo kedykoľvek hovorím, kričím. Násilie a zhuba! volám. Lebo mi je slovo Hospodinovo na potupu a na útržku každého dňa.
8Jer kad god progovorim, moram vikati, naviještati moram: "Nasilje! Propast!" Doista, riječ mi Jahvina postade na ruglo i podsmijeh povazdan.
9A povedal som: Nebudem ho spomínať ani nebudem viacej hovoriť v jeho mene. Ale je to v mojom srdci jako horiaci oheň, zavrený v mojich kostiach, a ustal som zdŕžať ani nevládzem.
9I rekoh u sebi: neću više na nj misliti niti ću govoriti u njegovo ime. Al' tad mi u srcu bi kao rasplamtjeli oganj, zapretan u kostima mojim: uzalud se trudih da izdržim, ne mogoh više.
10Lebo som počul vravu mnohých; strach všade naokolo. Oznámte, a oznámime ho! - Všetci ľudia, s ktorými som žil v priateľstve a v pokoji, striehnu teraz na môj pád a hovoria: Možno, že sa dá zviesť, a zmôžeme ho a pomstíme sa na ňom.
10Čuh klevete mnogih: "Užas odasvud! Prijavite! Mi ćemo ga prijaviti." Svi koji mi bijahu prijatelji čekahu moj pad. "Možda ga zavedemo, pa ćemo njim ovladati i njemu se osvetiti!"
11Ale Hospodin je so mnou jako hrozný hrdina, a preto klesnú tí, ktorí ma prenasledujú, a nezmôžu; hanbiť sa budú veľmi, pretože nerobili rozumne; stydieť sa budú večným studom, ktorý nebude zabudnutý.
11Sa mnom je Jahve kao snažan junak! Zato će progonitelji moji posrnuti i neće nadvladati, postidjet će se veoma zbog poraza, zbog nezaboravne vječne sramote.
12A, Hospodine Zástupov, ktorý zkúšaš spravedlivého, ktorý vidíš ľadviny i srdce, nech vidím tvoju pomstu na nich, lebo tebe som zjavil svoju pravotu.
12O Jahve nad Vojskama, koji proničeš pravednika i vidiš mu bubrege i srce, daj da vidim kako im se osvećuješ, jer tebi povjerih parnicu svoju.
13Spievajte Hospodinovi, chváľte Hospodina, lebo vytrhol dušu biedneho z ruky zlostníkov! -
13Pjevajte Jahvi, hvalite Jahvu, jer on izbavi dušu sirote iz ruku zlikovaca.
14Nech je zlorečený deň, ktorého som bol splodený; deň, ktorého ma porodila moja matka, nech nie je požehnaný!
14Proklet bio dan kad se rodih, dan kad me rodi majka moja ne bio blagoslovljen!
15Zlorečený muž, ktorý zvestoval môjmu otcovi radosť povediac: Narodil sa ti syn, chlapec, pôsobiac mu veľkú radosť.
15Proklet bio čovjek koji ocu mom dojavi: "Rodio ti se sin, muškić!" i time mi oca obradova.
16Nech je ten muž podobný mestám, ktoré podvrátil Hospodin a neželel, a nech počuje krik ráno a vojenný povyk v čas poludnia,
16Tom čovjeku bilo kao gradovima što ih Jahve nemilice razvali; već u cik zore čuo zapomaganje i poklike bojne u podne,
17preto, že ma neusmrtil hneď od života matky, a moja matka by mi bola bývala mojím hrobom, a jej život by bol býval tehotný na veky.
17jer me ne pogubi u majčinoj utrobi da bi majka bila moj grob, da bi joj utroba dovijeka ostala trudna!
18Prečo som len vyšiel zo života matky, aby som videl trápenie a zármutok, a moje dni aby boli strávené v hanbe?!
18O, zašto izađoh iz majčina krila? Da vidim jad i nevolju i u sramoti da dokončam dane!