¹Takto hovorí Hospodin: Sídi do domu judského kráľa a tam budeš hovoriť toto slovo

¹Ovako govori Jahve: "Siđi u palaču kralja judejskoga i objavi ondje ovu riječ.

²a povieš: Počuj slovo Hospodinovo, judský kráľu, ktorý sedíš na tróne Dávidovom, ty i tvoji služobníci i tvoj ľud, vy, ktorí vchádzavate týmito bránami:

²Reci: Slušaj riječ Jahvinu, kralju judejski, koji sjediš na prijestolju Davidovu, ti i tvoje sluge i tvoj narod koji ulaze na ova vrata.

³Takto hovorí Hospodin: Konajte súd a spravedlivosť a vytrhnite olupovaného z ruky utlačovateľa a nečiňte krivdy, nečiňte násilia pohostínovi, sirote a vdove a nevylievajte nevinnej krvi na tomto mieste!

³Ovako govori Jahve: 'Činite pravo i pravicu, izbavite potlačene iz ruku tlačitelja! Ne činite krivo strancu, siroti, udovici, ne tlačite ih i ne prolijevajte krvi nedužne na ovome mjestu.

⁴Lebo ak naozaj budete činiť túto vec, vtedy budú vchádzať bránami tohoto domu kráľovia, ktorí budú sedieť Dávidovi na jeho tróne voziac sa na vozoch a jazdiac na koňoch, on, kráľ i jeho služobníci i jeho ľud.

⁴Jer budete li se istinski vladali po riječi ovoj, na vrata ovog dvora ulazit će kraljevi što sjede na prijestolju Davidovu, voze se na kolima i jašu na konjima - oni, njihove sluge i njihov narod.

⁵Ale ak nebudete poslúchať tieto slová, prisahám sám na seba, hovorí Hospodin, že bude púšťou tento dom.

⁵Ako pak ne poslušate ovih riječi, zaklinjem se sobom - riječ je Jahvina - da ću taj dvor pretvoriti u ruševinu!'"

⁶Lebo takto hovorí Hospodin o dome judského kráľa: Si mi jako Gileád, ako vrchol Libanona, ale istotne ťa obrátim na pustinu, na neobydlené mestá.

⁶Jer ovako govori Jahve o dvoru kralja judejskoga: "Ti si za me Gilead, vrh libanonski. Ali, uistinu, pretvorit ću te u pustinju, u grad nenastanjen.

⁷A vysvätím a tak pristrojím na teba zhubcov, každého s jeho zbraňou, ktorí pozotínajú tvoje najvýbornejšie cedry a pohádžu na oheň.

⁷Spremit ću protiv tebe zatirače, svakoga s oružjem njegovim, nek' posijeku izabrane ti cedrove i u vatru ih pobacaju."

⁸A prejdú mnohé národy popri tomto meste a povedia druh druhovi: Prečo tak učinil Hospodin tomuto veľkému mestu?

⁸Mnoštvo će naroda prolaziti mimo taj grad i pitat će jedan drugoga: "Zašto je Jahve tako postupio s ovim velikim gradom?"

⁹A rieknu: Pretože opustili smluvu Hospodina, svojho Boha, a klaňali sa iným bohom a slúžili im.

⁹Odgovorit će im: "Jer su ostavili Savez Jahve, Boga svoga, klanjali se drugim bogovima i služili im."

¹⁰Neplačte nad mŕtvym ani ho neľutujte, lež áno, plačte za tým, ktorý ta ide, lebo sa viac nenavráti ani už neuvidí svojej rodnej zeme.

¹⁰Ne oplakujte mrtvoga, ne jadikujte za njim. Radije plačite za onim koji odlazi, jer se nikad više neće vratiti ni rodne grude vidjeti.

¹¹Lebo takto hovorí Hospodin o Šallúmovi, synovi Joziáša, judského kráľa, ktorý kraľuje miesto Joziáša, svojeho otca, ktorý vyjde z tohoto miesta: Nenavráti sa sem viacej.

¹¹Jer ovako govori Jahve o Šalumu, sinu Jošijinu, kralju judejskomu, koji kraljevaše mjesto oca svoga i morade otići iz ovoga mjesta: "Nikad se više neće vratiti,

¹²Ale na mieste, kam ho prestehujú, tam zomrie a neuvidí už viac tejto zeme.

¹²nego će umrijeti u mjestu kamo ga izagnaše, a ovu zemlju nikad više neće vidjeti."

¹³Beda tomu, kto stavia svoj dom nespravedlivosťou a svoje horné dvorany na postreší nepravým súdom, kto robotí svojím blížnym darmo a nedá mu jeho mzdy,

¹³Jao onom koji kuću gradi nepravedno i gornje odaje diže bez prava; koji bližnjega tjera na tlaku i plaću mu ne isplaćuje;

¹⁴kto hovorí: Vystavím si dom veľkých rozmerov a horné dvorany priestranné! A prelamuje si okná, pokrýva cedrinou a natiera farbou na červeno.

¹⁴koji kaže: "Sagradit ću sebi kuću prostranu i prozračne gornje odaje!" koji probija prozore, oblaže ih cedrovinom crveno obojenom.

¹⁵Či sa nazdáš, že budeš kraľovať preto, že závodíš v cedrách? Hľa, tvoj otec, či ten nejedol a nepil? A keď činil súd a spravedlivosť, vtedy mu bolo dobre.

¹⁵Jesi li zato kralj što se cedrom razmećeš? Nije li ti i otac jeo i pio, ali je činio pravo i pravicu i zato mu bješe dobro.

¹⁶Keď riešil pravotu chudobného a biedneho, vtedy bolo dobre. Či nie je to ono, znať mňa? hovorí Hospodin.

¹⁶Branio je pravo siromaha i jadnika, i zato mu bješe dobro. Zar ne znači to mene poznavati? - riječ je Jahvina.

¹⁷Ale tvoje oči nehľadia a tvoje srdce nemyslí na iné ako na tvoje lakomstvo a na nevinnú krv, aby si ju vylial, na útisk a na zlomenie spáchať to.

¹⁷Ali tvoje oči i srce idu samo za dobitkom, da krv nevinu prolijevaš, da nasilje činiš i krivdu.

¹⁸Preto takto hovorí Hospodin o Jehojakimovi, synovi Joziáša, judského kráľa: Nebudú za ním plakať a hovoriť: Oj, môj brat! Alebo: Oj, moja sestro! Nebudú za ním plakať a nepovedia: Oj, pane! Alebo: Oj, jeho veličenstvo!

¹⁸Zato ovako govori Jahve o Jojakimu, sinu Jošijinu, kralju judejskom: "Za njim neće naricati: 'Jao, brate moj! Jao, sestro moja!' Za njim neće naricati: 'Jao, gospodaru! Jao, veličanstvo!'

¹⁹Pochovajú ho jako osla, vyvlečú a vyvrhnú von za brány Jeruzalema!-

¹⁹Pokopat će ga k'o magarca, izvući ga i baciti izvan vrata Jeruzalema."

²⁰Vyjdi hore na Libanon a krič, ó, dcéro Jeruzalema, a vydaj svoj hlas v Bázane a krič s vrchu Abárim, lebo sú skrúšení všetci tvoji milenci!

²⁰"Popni se na Libanon i viči, po Bašanu nek' se ori glas, s Abarima buči, jer svi su tvoji prijatelji slomljeni!

²¹Hovorieval som ti v tvojom blahu a v pokoji; zavše si riekla: Nebudem poslúchať! To bola tvoja cesta od tvojej mladosti, lebo si nepočúvala na môj hlas.

²¹Lijepo sam te svjetovao u danima mirnim, al' ti mi reče: 'Neću slušati!' Tako se vladaš od mladosti: ne slušaš glasa mojega.

²²Všetkých tvojich pastierov spasie vietor, a tvoji milenci pojdú do zajatia. Vtedy sa budeš istotne hanbiť a stydieť sa budeš pre všetku svoju nešľachetnosť.

²²Sve će tvoje pastire vjetar popasti, a ljubavnici će tvoji u izgnanstvo. Tada ćeš se stidjet' i sramiti zbog sve pakosti svoje.

²³Oj, ty, ktorá sedíš na Libanone a hniezdiš na cedrách; aká len budeš milostná, keď ti prijdú kŕče, bolesť ako bolesť tej, ktorá ide porodiť!

²³Ti što prebivaš na Libanonu, ti što se gnijezdiš po cedrovima, kako li ćeš stenjati kad bolovi te spopadnu, trudovi porodilje.

²⁴Ako že ja žijem, hovorí Hospodin, že keby bol Koniáš, syn Jehojakíma, judského kráľa, pečatným prsteňom na mojej pravej ruke, aj odtiaľ ťa strhnem.

²⁴Života mi moga - riječ je Jahvina - kad bi Konija, sin Jojakimov, kralj judejski, bio pečatnjak na mojoj desnici, ja bih ga strgao s prsta.

²⁵A vydám ťa do ruky tých, ktorí hľadajú tvoju dušu, a do ruky tých, ktorých tvári sa ty bojíš, a do ruky Nabuchodonozora, babylonského kráľa, a do ruky Chaldejov.

²⁵Dat ću te u ruke onima koji ti rade o glavi, u ruke onima pred kojima dršćeš, u ruke Nabukodonozora, kralja babilonskog, i u ruke Kaldejaca.

²⁶A šmarím teba i tvoju mater, ktorá ťa porodila, na inú zem, kde ste sa nenarodili, a tam zomriete.-

²⁶I bacit ću tebe i majku koja te rodila u drugu zemlju gdje se niste rodili; tamo ćete umrijeti.

²⁷A do zeme, ku ktorej v túžbe budú pozdvihovať svoju dušu navrátiť sa ta, ta sa nenavrátia.

²⁷Ali u zemlju u koju čeznu da se vrate neće se vratiti!"

²⁸Či opovrhnutou nádobou rozbitou je tento muž, Koniáš? Či je azda nástrojom, v ktorom niet záľuby? Prečo tedy majú byť zašmarení on i jeho semeno a vrhnutí na zem, ktorej neznajú?

²⁸TÓa zar je taj čovjek Konija sud prezren, razbijen? Il' posuda što nikom se ne sviđa? Zašto bjehu protjerani on i potomstvo, prognani u zemlju koja im je posve neznana?

²⁹Ó, zem, zem, zem, čuj slovo Hospodinovo!

²⁹Zemljo, zemljo, zemljo, poslušaj riječ Jahvinu.

³⁰Takto hovorí Hospodin: Zapíšte tohoto muža za muža bez detí, za človeka, ktorému sa nebude dobre vodiť za jeho dní. Lebo nebude sa dobre vodiť nikomu z jeho semena, mužovi, ktorý by sedel na stolici Dávidovej a panoval ešte nad Júdom.

³⁰Ovako govori Jahve: "Upišite za ovoga čovjeka: 'Bez djece. Život mu se nije posrećio. Nitko od potomstva njegova neće sjesti na prijesto Davidov ni vladati Judejom.'"