¹Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi od Hospodina povediac:

¹Ovo je riječ što dođe Jeremiji od Gospodina:

²Postav sa v bráne domu Hospodinovho a budeš tam volať toto slovo a povieš: Počujte slovo Hospodinovo, celý Júda, všetci, ktorí vchádzate týmito bránami klaňať sa Hospodinovi!

²"Stani pred vrata Doma Jahvina, objavi ondje ovu riječ. Reci: Čujte riječ Jahvinu, svi Judejci koji ulazite na ova vrata da se poklonite Jahvi.

³Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Čiňte tak aby, vaše cesty a vaše skutky boly dobré, a učiním to, aby ste bývali na tomto mieste.

³Ovako govori Jahve nad Vojskama, Bog Izraelov: 'Popravite svoje putove i djela svoja, pa ću boraviti s vama na ovome mjestu.

⁴Nenadejte sa na lživé slová, že vraj chrám Hospodinov, chrám Hospodinov, chrám Hospodinov je to.

⁴Ne uzdajte se u lažne riječi: 'Svetište Jahvino! Svetište Jahvino! Svetište Jahvino!'

⁵Lebo ak naozaj budete činiť tak, aby vaše cesty a vaše skutky boly dobré, ak naozaj budete konať súd medzi mužom a medzi jeho blížnym,

⁵Ali ako zaista popravite svoje putove i djela svoja i ako zaista budete činili što je pravo, svatko prema bližnjemu svome,

⁶ak neutisknete pohostína, siroty a vdovy a nijakým činom nevylejete nevinnej krvi na tomto mieste a za inými bohy nepojdete sebe na zlé,

⁶ako ne budete tlačili stranca, sirote i udovice i ne budete prolijevali krvi nedužne na ovome mjestu, ako ne budete trčali za tuđim bogovima na svoju nesreću -

⁷vtedy spôsobím to, že budete bývať na tomto mieste, v zemi, ktorú som dal vašim otcom od veku až na veky.

⁷boravit ću s vama na ovome mjestu, u zemlji koju sam dao vašim ocima zauvijek.

⁸Hľa, vy sa nadejete na lživé slová, bez toho, že by prospely.

⁸Ali se vi uzdate u lažne i beskorisne riječi!

⁹Či azda budete kradnúť, zabíjať, cudzoložiť, prisahať falošne, kadiť Bálovi a chodiť za inými bohmi, ktorých neznáte,

⁹Zar da kradete, ubijate, činite preljub, krivo se zaklinjete, palite tamjan Baalu i trčite za tuđim bogovima kojih ne poznajete,

¹⁰a potom prijdete a postavíte sa pred mojou tvárou v tomto dome, nad ktorým je menované moje meno, a poviete: Sme vytrhnutí; aby ste mohli páchať všetky tie ohavnosti?

¹⁰a onda da dolazite i stojite preda mnom u Domu ovome koji nosi moje ime i govorite: 'Spašeni smo!' i da nakon toga opet činite nedjela i opačine?

¹¹Či je tento dom, nad ktorým je menované moje meno, pelešou lotrov vo vašich očiach? Hľa, vidím i ja, hovorí Hospodin.

¹¹Zar je Dom ovaj, koji se zove mojim imenom, u vašim očima pećina razbojnička? Ali ja dobro vidim" - riječ je Jahvina.

¹²Lebo nože iďte na moje miesto, ktoré je v Šíle, kde som bol dal tam na počiatku bývať svojmu menu, a vidzte, čo som mu učinil pre zlosť svojeho ľudu Izraela!

¹²"Pođite, dakle, na moje mjesto koje je u Šilu, gdje nekoć nastanih ime svoje, i pogledajte što od njega učinih zbog opačina naroda svoga izraelskoga.

¹³A tak teraz pretože páchate všetky tie skutky, hovorí Hospodin, a pretože som vám hovoril vstávajúc skoro za rána a hovoriac znova a znova, a nepočuli ste, a keď som vás volal, neozvali ste sa,

¹³Kako činite sva ona ista nedjela - riječ je Jahvina - i premda vas neumorno opominjem, vi ne slušate, a kad vas zovem, vi se ne odazivate:

¹⁴preto učiním domu, nad ktorým je menované moje meno, na ktorý sa vy nadejete, a miestu, ktoré som vám dal i vašim otcom, ako som učinil Šílu.

¹⁴od ovoga Doma što se zove mojim imenom, u koje se vi uzdate, i od ovoga mjesta što ga dadoh vama i ocima vašim učinit ću isto što sam učinio i od Šila.

¹⁵A odvrhnem vás preč od svojej tvári jako som odvrhol všetkých vašich bratov, všetko semeno Efraimovo.

¹⁵Odbacit ću vas od lica svojega kao što odbacih svu braću vašu, sve potomstvo Efrajimovo."

¹⁶A ty sa nemodli za tento ľud ani nepozdvihuj za nich prosebného kriku a modlitby ani nedobíjaj do mňa, lebo ťa nevyslyším.

¹⁶"A ti ne moli milosti za narod ovaj, ne diži glasa za njih i ne moli, ne navaljuj na me jer te neću uslišiti.

¹⁷Či nevidíš, čo robia v mestách Júdových a po uliciach Jeruzalema?

¹⁷Ne vidiš li što čine po gradovima judejskim i po ulicama jeruzalemskim?

¹⁸Synovia sberajú drevo, a otcovia zapaľujú oheň, a ženy miesia cesto, aby narobily kráľovnej nebies obetných koláčov a aby obetovali iným bohom liate obeti, nato, aby ma popudzovali.

¹⁸Djeca kupe drva, oci pale vatru, žene mijese tijesto da ispeku kolače 'kraljici neba' i lijevaju ljevanice tuđim bogovima da me pogrde.

¹⁹Či to azda mňa popudzujú? hovorí Hospodin, Či azda nie sami seba, aby hanba pokryla ich tvár?

¹⁹Zar mene tim pogrđuju - riječ je Jahvina - a ne sebe na svoju sramotu?"

²⁰Preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, môj hnev a moja prchlivosť sa vyleje na toto miesto, na človeka i na hovädo i na poľný strom i na plod zeme a bude horieť a nezhasne.

²⁰I stoga ovako govori Jahve Gospod: "Evo, gnjev svoj i jarost svoju izlit ću na ovo mjesto, na ljude i na stoku, na poljsko drveće i na plodove zemlje, rasplamtjet će se i neće se ugasiti."

²¹Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Soberte svoje zápalné obeti so svojimi bitnými obeťami a jedzte mäso!

²¹Ovako govori Jahve nad Vojskama, Bog Izraelov: "Paljenicama dometnite još i klanice, i jedite meso.

²²Lebo veď som nehovoril s vašimi otcami ani som im neprikázal v deň, v ktorý som ich vyviedol z Egyptskej zeme, o nijakej zápalnej alebo bitnej obeti.

²²Ja ništa ne rekoh ocima vašim o paljenicama i klanicama, niti im što o tom zapovjedih kad ih izvedoh iz zemlje egipatske.

²³Ale iba toto som im prikázal a povedal som: Počúvajte na môj hlas, a budem vám Bohom, a vy mi budete ľudom, a budete chodiť po každej ceste, ktorú vám prikážem, aby vám bolo dobre.

²³Ovo im ja zapovjedih: 'Slušajte glas moj, pa ću ja biti vaš Bog, a vi ćete biti moj narod. Idite putem kojim vam zapovjedih, da vam dobro bude.'

²⁴Ale neposlúchli ani nenaklonili svojho ucha, lež chodili podľa uradení, podľa zaťatej umienenosti svojho zlého srdca, a ich kroky boly nazad a nie napred,

²⁴A oni ne poslušaše, uho svoje ne prignuše, već pođoše po savjetu i okorjelosti zloga srca svojega; okrenuše mi leđa, a ne lice.

²⁵a to tak od toho dňa, ktorého vyšli vaši otcovia z Egyptskej zeme, až do tohoto dňa, a posielal som k vám všetkých svojich služobníkov prorokov deň ako deň skoro za rána a posielajúc znova a znova.

²⁵Od dana kad oci vaši iziđoše iz zemlje egipatske pa do dana današnjeg slao sam vam tolike sluge svoje, proroke, iz dana u dan, neumorno.

²⁶Ale ma nepočúvali ani nenaklonili svojho ucha, ale zatvrdili svoju šiju, robili horšie ako ich otcovia.

²⁶Ali me oni nisu slušali, uho svoje nisu prignuli, nego otvrdnuše, gori od otaca svojih.

²⁷A tak im budeš hovoriť všetky tieto slová, ale ťa nebudú počúvať, a keď budeš volať na nich, neozvú sa ti.

²⁷Možeš im sve to reći, ali te neće poslušati; zovi ih, neće ti se odazvati.

²⁸A povieš im: Toto je ten národ, ktorý nepočúva na hlas Hospodina, svojho Boha, ani neprijíma kázne. Pravda zahynula, a je vyťatá z ich úst.

²⁸Zato im reci: 'Ovo je narod koji ne sluša glasa Jahve, Boga svojega, i ne prima opomenÄe. Nestade istine, nestade je iz usta njihovih.'"

²⁹Ostrihaj, dcéro Jeruzalema, ozdobu svojej hlavy a odhoď a pozdvihni trúchlospev na vysokých miestach holých, lebo Hospodin zavrhol a opustil pokolenie svojej prchlivosti.

²⁹Ostriži svoju dugu kosu, baci je. Po goletima protuži tužaljkom, jer Jahve odbaci i odvrgnu rod na koji se razgnjevio.

³⁰Pretože synovia Júdovi robili to, čo je zlé v mojich očiach, hovorí Hospodin: nastaväli svojich hnusôb v dome, nad ktorým je menované moje meno, aby ho poškvrnili.

³⁰"Da, sinovi Judini čine što je zlo u očima mojim" - riječ je Jahvina. "Postaviše grozote u Dom koji se mojim zove imenom, da ga oskvrnu;

³¹A nastaväli výšin Tofeta, ktorý je v údolí Ben-hinnoma, aby pálili svojich synov a svoje dcéry ohňom, čoho som neprikázal, a čo ani len nevstúpilo na moje srdce.

³¹podigoše uzvišice tofetske u Dolini Ben Hinomu i spaljuju vatrom svoje sinove i kćeri - što im ja nikad ne zapovjedih niti mi to ikada na um pade.

³²Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že sa už viacej nepovie, že vraj Tofet alebo údolie Ben-hinnoma, ale údolie vraždenia, a budú pochovávať v Tofete, pretože nebude inde dosť miesta.

³²Stoga evo dolaze dani - riječ je Jahvina - kad se više neće reći Tofet ni Dolina Ben Hinom, nego Dolina klanja. U Tofetu će se pokapati mrtvi, jer drugdje neće biti mjesta.

³³A tak bude mŕtve telo tohoto ľudu za pokrm nebeskému vtáctvu a zemským šelmám, a nebude nikoho, kto by zaplašil.

³³A mrtva tijela ovoga naroda bit će hrana pticama nebeskim i zvjeradi zemaljskoj, i nitko se neće naći da ih poplaši i otjera.

³⁴A spôsobím to, že prestane z miest Júdových a z ulíc Jeruzalema hlas veselosti a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, lebo zem bude pustinou.

³⁴Uklonit ću iz gradova judejskih i s ulica jeruzalemskih radost i veselje: jer će se zemlja ta pretvoriti u pustinju."