¹A idúc pomimo videl človeka, slepého od narodenia.

¹Prolazeći ugleda čovjeka slijepa od rođenja.

²A jeho učeníci sa ho opýtali a riekli: Rabbi, kto zhrešil, on a či jeho rodičia, aby sa slepý narodil?

²Zapitaše ga njegovi učenici: "Učitelju, tko li sagriješi, on ili njegovi roditelji te se slijep rodio?"

³Ježiš odpovedal: Ani on nezhrešil ani jeho rodičia, ale aby boli skutky Božie zjavené na ňom.

³Odgovori Isus: "Niti sagriješi on niti njegovi roditelji, nego je to zato da se na njemu očituju djela Božja."

⁴Ja musím konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň; ide noc, keď nebude môcť nikto pracovať.

⁴"Dok je dan, treba da radimo djela onoga koji me posla. Dolazi noć, kad nitko ne može raditi.

⁵Keď som na svete, som svetlom sveta.

⁵Dok sam na svijetu, svjetlost sam svijeta."

⁶To povediac, napľul na zem, spravil blato zo sliny, natrel ho na oči slepého

⁶To rekavši, pljune na zemlju i od pljuvačke načini kal pa mu kalom premaza oči.

⁷a povedal mu: Idi, umy sa v rybníku Siloam (čo je preložené: Poslaný). A tak odišiel a umyl sa, a prišiel a videl.

⁷I reče mu: "Idi, operi se u kupalištu Siloamu!" - što znači "Poslanik." Onaj ode, umije se pa se vrati gledajući.

⁸Vtedy hovorili súsedia a tí, ktorí ho predtým vídali slepého, a že bol žobrák: Či nie je toto ten, ktorý to sedával a žobral?

⁸Susjedi i oni koji su ga prije viđali kao prosjaka govorili su: "Nije li to onaj koji je sjedio i prosio?"

⁹Jedni hovorili, že je to on; a druhí hovorili: Nie je, ale mu je podobný. Ale on hovoril: Ja som to.

⁹Jedni su govorili: "On je." Drugi opet: "Nije, nego mu je sličan." On je sam tvrdio: "Da, ja sam!"

¹⁰Vtedy mu povedali: A jakože sa ti otvorili oči?

¹⁰Nato ga upitaše: "Kako su ti se otvorile oči?"

¹¹A on odpovedal: Človek, ktorý sa volá Ježiš, spravil blato, pomazal moje oči a povedal mi: Idi k rybníku Siloam a umy sa! A odišiel som a keď som sa umyl, videl som.

¹¹On odgovori: "Čovjek koji se zove Isus načini kal, premaza mi oči i reče mi: 'Idi u Siloam i operi se.' Odoh dakle, oprah se i progledah."

¹²Vtedy mu povedali: A kde je ten človek? Povedal: Neviem.

¹²Rekoše mu: "Gdje je on?" Odgovori: "Ne znam."

¹³Potom ho pojali k farizeom, toho predtým slepého.

¹³Tada odvedoše toga bivšeg slijepca farizejima.

¹⁴A bola sobota, keď spravil Ježiš to blato a otvoril jeho oči.

¹⁴A toga dana kad Isus načini kal i otvori njegove oči, bijaše subota.

¹⁵A tedy sa ho zase opýtali aj farizeovia, ako prezrel? A on im povedal: Priložil blato na moje oči, a umyl som sa a vidím.

¹⁵Farizeji ga počeše iznova ispitivati kako je progledao. On im reče: "Stavio mi kal na oči i ja se oprah - i evo vidim."

¹⁶Vtedy povedali niektorí z farizeov: Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva soboty. Zase iní hovorili: Jako môže hriešny človek robiť také divy? A bola roztržka medzi nimi.

¹⁶Nato neki između farizeja rekoše: "Nije taj čovjek od Boga: ne pazi na subotu." Drugi su pak govorili: "A kako bi jedan grešnik mogao činiti takva znamenja?" I nastade među njima podvojenost.

¹⁷Vtedy zase povedali slepému: Čo ty hovoríš o ňom, že otvoril tvoje oči? A on povedal: Je prorok.

¹⁷Zatim ponovno upitaju slijepca: "A što ti kažeš o njemu? Otvorio ti je oči!" On odgovori: "Prorok je!"

¹⁸Vtedy neverili Židia o ňom, že by bol býval slepý a že prezrel, dokiaľ nezavolali jeho rodičov, rodičov toho, ktorý to prezrel,

¹⁸Židovi ipak ne vjerovahu da on bijaše slijep i da je progledao dok ne dozvaše roditelje toga koji je progledao

¹⁹a opýtali sa ich a riekli: Či je toto ten váš syn, o ktorom vy hovoríte, že sa slepý narodil? Ako je to, že teraz vidí?

¹⁹i upitaše ih: "Je li ovo vaš sin za kojega tvrdite da se slijep rodio? Kako sada vidi?"

²⁰A jeho rodičia im odpovedali a riekli: Vieme, že je to náš syn, aj to, že sa slepý narodil;

²⁰Njegovi roditelji odvrate: "Znamo da je ovo naš sin i da se slijep rodio.

²¹ale jako je to, že teraz vidí, nevieme, alebo kto otvoril jeho oči, my nevieme. Má svoje roky, pýtajte sa jeho; on bude hovoriť za seba.

²¹A kako sada vidi, to mi ne znamo; i tko mu je otvorio oči, ne znamo. Njega pitajte! Punoljetan je: neka sam o sebi govori!"

²²To povedali jeho rodičia preto, že sa báli Židov, lebo Židia sa už boli medzi sebou dohodli, aby ten, kto by vyznal o ňom, že je Kristus, bol vylúčený zo synagógy.

²²Rekoše tako njegovi roditelji jer su se bojali Židova. Židovi se doista već bijahu dogovorili da se iz sinagoge ima izopćiti svaki koji njega prizna Kristom.

²³Preto povedali jeho rodičia, má vraj svoje roky, jeho sa pýtajte.

²³Zbog toga rekoše njegovi roditelji: "Punoljetan je, njega pitajte!"

²⁴Vtedy zavolali po druhé človeka, ktorý to bol slepý, a povedali mu: Daj Bohu chválu; my vieme, že ten človek je hriešnik.

²⁴Pozvaše stoga po drugi put čovjeka koji bijaše slijep i rekoše mu: "Podaj slavu Bogu! Mi znamo da je taj čovjek grešnik!"

²⁵A on odpovedal: Či je hriešnik, neviem; jedno viem, že som bol slepý a že teraz vidím.

²⁵Nato im on odgovori: "Je li grešnik, ja ne znam. Jedno znam: slijep sam bio, a sada vidim."

²⁶A zase mu len povedali: Čo ti urobil? Ako otvoril tvoje oči?

²⁶Rekoše mu opet: "Što ti učini? Kako ti otvori oči?"

²⁷Odpovedal im: Už som vám povedal, a nepočuli ste. Čo zase chcete počuť? Či azda aj vy chcete byť jeho učeníkmi?

²⁷Odgovori im: "Već vam rekoh i ne poslušaste me. Što opet hoćete čuti? Da ne kanite i vi postati njegovim učenicima?"

²⁸Nadávali mu a povedali: Ty si toho učeníkom, ale my sme učeníci Mojžišovi.

²⁸Nato ga oni izgrdiše i rekoše: "Ti si njegov učenik, a mi smo učenici Mojsijevi.

²⁹My vieme, že Mojžišovi hovoril Bôh, ale o tomto nevieme, odkiaľ je.

²⁹Mi znamo da je Mojsiju govorio Bog, a za ovoga ne znamo ni odakle je."

³⁰Človek odpovedal a riekol im: Práve v tom je tá divná vec, že vy neviete, odkiaľ je, a otvoril moje oči.

³⁰Odgovori im čovjek: "Pa to i jest čudnovato da vi ne znate odakle je, a meni je otvorio oči.

³¹Veď vieme, že Bôh hriešnikov nečuje; ale keď niekto ctí Boha a činí jeho vôľu, toho čuje.

³¹Znamo da Bog grešnike ne uslišava; nego je li tko bogobojazan i vrši li njegovu volju, toga uslišava.

³²Od veku nebolo slýchať, že by niekto bol otvoril oči toho, kto sa slepý narodil.

³²Odvijeka se nije čulo da bi tko otvorio oči slijepcu od rođenja.

³³Keby on nebol od Boha, nemohol by nič robiť.

³³Kad ovaj ne bi bio od Boga, ne bi mogao činiti ništa".

³⁴Odpovedali a riekli mu: Ty si sa celý narodil v hriechoch a ty nás učíš? A vyhnali ho von.

³⁴Odgovore mu: "Sav si se u grijesima rodio, i ti nas da učiš?" i izbaciše ga.

³⁵A Ježiš počul o tom, že ho vyhnali von, a keď ho našiel, povedal mu: Ty že veríš v Syna Božieho?

³⁵Dočuo Isus da su onoga izbacili pa ga nađe i reče mu: "Ti vjeruješ u Sina Čovječjega?"

³⁶A on odpovedal a riekol: A kto je to, Pane, aby som uveril v neho?

³⁶On odgovori: "A tko je taj, Gospodine, da vjerujem u njega?"

³⁷A Ježiš mu povedal: Aj si ho videl, a ten, ktorý hovorí s tebou, to je on.

³⁷Reče mu Isus: "Vidio si ga! To je onaj koji govori s tobom!"

³⁸A on povedal: Verím, Pane, a klaňal sa mu.

³⁸A on reče: "Vjerujem, Gospodine!" I baci se ničice preda nj.

³⁹A Ježiš povedal: Ja som prišiel na súd na tento svet, aby tí, ktorí nevidia, videli, a tí, ktorí vidia, boli slepí.

³⁹Tada Isus reče: "Radi suda dođoh na ovaj svijet: da progledaju koji ne vide, a koji vide, da oslijepe!"

⁴⁰A počuli to niektorí z farizeov, ktorí boli s ním, a povedali mu: Či sme azda aj my slepí?

⁴⁰Čuli to neki od farizeja koji su bili s njime pa ga upitaju: "Zar smo i mi slijepi?"

⁴¹A Ježiš im povedal: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriechu, ale teraz hovoríte: Vidíme, a preto váš hriech zostáva.

⁴¹Isus im odgovori: "Da ste slijepi, ne biste imali grijeha. No vi govorite: 'Vidimo' pa grijeh vaš ostaje."