¹V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi, a v tých dňoch si hľadalo pokolenie Dánovo dedičstvo na bývanie, lebo mu až do toho dňa nebolo pripadlo dedičstvo medzi pokoleniami Izraelovými.

¹U ono vrijeme ne bijaše kralja u Izraelu. Tada je Danovo pleme tražilo zemljište gdje da se naseli, jer mu do toga dana nije dopalo zemljište među Izraelovim plemenima.

²Preto vyslali synovia Dánovi zo svojej čeľade piatich mužov zo svojich končín, silných mužov udatných, z Caree a z Eštaola, aby prešpehovali zem a prezkúmali ju, a povedali im: Iďte, prezkúmajte zem! A tak prišli na vrch Efraimov až po dom Míchov a prenocovali tam.

²Zato poslaše Danovci petoricu ljudi iz svoga plemena, ljude osobito hrabre iz Sore i Eštaola, da izvide i upoznaju zemlju. I rekoše im: "Idite, istražite zemlju." I oni dođoše u Efrajimovu goru, do Mikine kuće, i ondje zanoćiše.

³A keď prišli k domu Míchovmu, hneď poznali hlas mládenca, toho Levitu, a uchýliac sa ta povedali mu: Kto ťa sem doviedol, a čo tu robíš a čo tu máš?

³Kako bijahu blizu Mikine kuće, poznaše glas mladog levita; svratiše se onamo te ga upitaše: "Tko te doveo ovamo? Što tu radiš? I što ćeš tu?"

⁴A on im povedal, tak vraj a tak mi učinil Mícha a najal ma za mzdu, a som mu za kňaza.

⁴A on im odgovori: "Mika je učinio sa mnom tako i tako. On me najmio, a ja mu služim kao svećenik."

⁵A oni mu povedali: Opýtaj sa, prosíme, Boha, aby sme vedeli, či sa podarí naša cesta, ktorou ideme?

⁵"Upitaj Boga", kazaše mu, "da znamo hoće li nam uspjeti put koji smo poduzeli."

⁶A kňaz im povedal: Iďte v pokoji; pred Hospodinom je vaša cesta, ktorou idete.

⁶"Idite u miru", odgovori im svećenik, "put na koji ste pošli po volji je Jahvi."

⁷A tak odišli piati mužovia a prišli do mesta Laiša a videli ľud, ktorý bol v ňom, že býva v bezpečnosti, jako je obyčaj u Sidoncov, pokojne a bezpečne, a nebolo nikoho, kto by im bol urobil niečo zlého v zemi, kto by bol zaujal panstvo nad nimi. A boli ďaleko od Sidoncov a nemali ničoho s niktorým človekom.

⁷Tada odoše ona petorica i stigoše u Lajiš. I vidješe da narod koji prebiva u njemu živi bez straha - po običaju Sidonaca - bezbrižno i mirno; imaju svega što rodi zemlja, daleko su od Sidonaca i nemaju nikakvih odnosa s Aramejcima.

⁸Keď sa potom navrátili ku svojim bratom do Caree a do Eštaola, povedali im ich bratia: No, a čo vy?

⁸Kad se vratiše svojoj braći u Sori i Eštaolu, braća ih upitaše: "Što ste doznali?"

⁹A oni povedali: Vstaňte a poďme hore na nich, lebo sme videli zem, a hľa, je veľmi dobrá a pekná. A vy mlčíte? Nech sa vám nelení ísť a prijsť zaujať zem do dedičstva.

⁹Oni odgovoriše: "Na noge! Navalimo na njih! Zemlja koju smo vidjeli vrlo je dobra. O vi, lijenčine! Ne oklijevajte navaliti da osvojite tu zemlju.

¹⁰Keď ta prijdete, prijdete k ľudu, ktorý žije bezpečne, a zem je priestranná; lebo ju dal Bôh do vašej ruky, miesto, kde nieto nedostatku nijakých dobrých vecí, ktoré len môžu byť na zemi.

¹⁰Kada dođete, naći ćete ondje bezbrižan narod. Zemlja je prostrana. Bog je predao u vaše ruke mjesto koje ne oskudijeva ni u čemu što rodi zemlja!"

¹¹A tak sa pohlo odtiaľ, z čeľade Dánovej, z Caree a z Eštaola, šesťsto mužov, vyzbrojených do boja.

¹¹Tako je odande krenulo šest stotina naoružanih ljudi iz Danova plemena iz Sore i Eštaola.

¹²A odíduc hore položili sa táborom v Kirjat-jearíme, v Júdovi. Preto nazvali to miesto Machné-dán a tak sa volá až do tohoto dňa, hľa, hen za Kirjat-jearímom.

¹²Krenuli su i utaborili se u Kirjat Jearimu u Judi. Zato se to mjesto naziva do današnjeg dana Danovim taborom, a nalazi se na zapadu od Kirjat Jearima.

¹³Odtiaľ prešli na vrch Efraimov a prišli až po dom Míchov.

¹³Odatle se zaputiše u Efrajimovu goru i dođoše do Mikine kuće.

¹⁴A vraveli piati mužovia, ktorí boli odišli prešpehovať zem Laiša, a povedali svojim bratom: Či viete, že je v týchto domoch efod, a že sú tu domáci bohovia a rytý a liaty obraz? Preto teraz vedzte, čo máte urobiť!

¹⁴A ona petorica što bijahu išla izviđati zemlju rekoše svojoj braći: "Znate li da u ovim kućama imaju efod, terafe i ljeveni idol? Sada pazite što ćete raditi."

¹⁵Vtedy zabočili ta a vošli do domu mládenca, toho Levitu, do domu Míchovho a pozdravili ho.

¹⁵Skrenuvši, oni uđoše u kuću mladog levita, u Mikinu kuću, i pozdraviše ga.

¹⁶A šesťsto mužov, opásaných svojou zbraňou do boja, stálo pri vchode do brány, mužovia to, ktorí boli zo synov Dánových.

¹⁶I dok je šest stotina naoružanih ljudi od Danovih sinova stajalo pred vratima,

¹⁷A piati mužovia, ktorí boli odišli prešpehovať zem, vyšli hore a vojdúc ta vzali rytý obraz aj efod ako aj domácich bohov i liaty obraz, a kňaz stál pri vchode do brány aj tých šesťsto mužov, vyzbrojených do boja.

¹⁷ona petorica što su išla izviđati zemlju uđoše, uzeše efod, terafe i ljeveni idol, a svećenik stajaše na pragu pokraj šest stotina naoružanih ljudi.

¹⁸A tamtí vošli tedy do domu Míchovho a vzali rytý obraz, efod i domácich bohov i liaty obraz. A kňaz im povedal: Čo to robíte?

¹⁸Kad su ušli u Mikinu kuću i uzeli efod, terafe, rezani i ljeveni idol, svećenik im reče: "Što to radite?"

¹⁹A oni povedali: Mlč! Polož svoju ruku na svoje ústa a poď s nami a buď nám za otca a za kňaza. Či ti je azda lepšie byť kňazom domu jedného človeka a či byť kňazom celému pokoleniu a čeľadi v Izraelovi?

¹⁹"Šuti", odgovoriše mu. "Stavi ruku na usta i hajde s nama. Bit ćeš nam otac i svećenik. Zar ti je bolje biti svećenikom u kući jednog čovjeka nego da budeš svećenikom jednog plemena i roda u Izraelu?"

²⁰Tu sa zaradovalo srdce kňazovo, a vezmúc efod a domácich bohov i rytý obraz vošiel medzi ľud.

²⁰Svećenik se obradova; uze on efod, terafe i rezani i ljeveni idol te ode s ljudima.

²¹A obrátiac sa odišli. A pustili deti i dobytok i to, čo mali cenného, pred sebou.

²¹Vrativši se na put kojim su krenuli, odoše pustivši naprijed žene i djecu, stoku i dragocjenosti.

²²A keď sa už boli vzdialili od domu Míchovho, vtedy mužovia, ktorí boli v domoch, ktoré boly v susedstve domu Míchovho, shromaždili sa krikom a stíhali synov Dánových tesne v zápätí.

²²Bijahu već daleko od Mikine kuće, kad gle - ljudi što življahu u susjednim kućama, blizu Mikine, uzbunili se i krenuli u potjeru za Danovcima.

²³A volali na synov Dánových, ktorí však obrátili svoju tvár a povedali Míchovi: Čo chceš, že si prišiel s toľkými ľuďmi?

²³Kada počeše vikati za Danovim sinovima, oni se obazreše i rekoše Miki: "Što ti je? Što ste se skupili?"

²⁴A povedal: Mojich bohov, ktorých som spravil, ste vzali i kňaza a idete preč! A ja čo už budem mať? Nuž čože je to, že mi hovoríte: Čo chceš?!

²⁴On odgovori: "Uzeli ste moga boga koga sam sebi načinio i svećenika te odlazite. A što ostaje meni? I još mi kažete: 'Što ti je?'"

²⁵Ale synovia Dánovi mu povedali: Nech nepočujeme u seba tvojho hlasu, aby sa neoborili na vás mužovia roztrpčenej duše, a odpratal by si svoju dušu i dušu svojho domu.

²⁵Danovci mu odgovore: "Da te više nismo čuli! Jer bi gnjevni ljudi mogli udariti na vas te bi upropastio sebe i svoju kuću!"

²⁶Tak išli synovia Dánovi svojou cestou. A keď videl Mícha, že sú silnejší ako on, obrátil sa a navrátil sa do svojho domu.

²⁶Danovci odoše dalje, a Mika, videći da su jači od njega, okrenu se i vrati kući.

²⁷A oni vezmúc to, čo spravil Mícha, i kňaza, ktorého mal, prišli na Laiš, na ľud žijúci v pokoji a v ubezpečnosti, a pobili ich ostrím meča a mesto spálili ohňom.

²⁷I tako, uzevši boga što ga je načinio Mika i svećenika koga je najmio da mu služi, Danovci navališe na Lajiš, na mirne i spokojne ljude, te ih posjekoše oštrim mačem i spališe grad.

²⁸A nebolo nikoho, kto by ich bol vytrhol, pretože bolo mesto ďaleko od Sidona, a nemali ničoho spoločného s niktorým človekom, a ležalo na doline, ktorá je pri Bét-rechóbe, a potom zase vystavili mesto a bývalo v ňom.

²⁸Nikoga ne bijaše da pomogne Lajišanima, jer bijahu daleko od Sidona i ne imahu nikakvih odnosa s Aramejcima, a osim toga grad bijaše u dolini koja se pruža prema Bet-Rehobu. Potom su opet sagradili grad i nastanili se u njemu.

²⁹A nazvali meno toho mesta Dán po mene Dána, svojho praotca, ktorý sa narodil Izraelovi. Ale mesto sa predtým menovalo Laiš.

²⁹I nazvaše ga Dan, po imenu svoga pretka Dana, koji se rodio Izraelu. A prije se grad zvao Lajiš.

³⁰A synovia Dánovi si postavili ten rytý obraz, a Jonatán, syn Geršoma, syna Manassesovho, on i jeho synovia boli kňazmi pokoleniu Dánovmu až do dňa zajatia obyvateľov zeme.

³⁰I Danovci namjestiše sebi rezani i ljeveni idol. A Jonatan, sin Geršona, sina Mojsijeva, a zatim njegovi sinovi, bijahu svećenici Danova plemena do dana kada je narod bio odveden u izgnanstvo.

³¹A tedy si vystavili rytý obraz Míchov, ktorý spravil, a stál po všetky dni, kým bol dom Boží v Síle.

³¹I stajaše im onaj rezani i ljeveni idol što ga je Mika načinio, i ostade ondje za sve vrijeme dokle Dom Božji bijaše u Šilu.