¹Vtedy vyšli všetci synovia Izraelovi, a shromaždila sa celá obec ako jeden muž od Dána až po Béršebu i zem Gileáda k Hospodinovi do Micpy.

¹Tada iziđe sav Izrael i sabra se sva zajednica kao jedan čovjek, od Dana do Beer Šebe i do gileadske zemlje, kod Jahve u Mispi.

²A postavili sa predáci všetkého ľudu, všetkých pokolení Izraelových, v shromaždení ľudu Božieho, ktorého bolo štyristo tisíc peších mužov, súcich tasiť mečom.

²Glavari svega naroda, svih Izraelovih plemena, dođoše na zbor Božjeg naroda, četiri stotine tisuća pješaka vičnih maču.

³A synovia Benjaminovi počuli, že vyšli synovia Izraelovi hore do Micpy. A synovia Izraelovi riekli: Hovorte, jako sa stalo to hanebné zlo?

³A Benjaminovci doznaše da su Izraelovi sinovi uzišli u Mispu. Sinovi Izraelovi zapitaše tada: "Kažite nam kako se dogodio zločin!"

⁴Na to odpovedal človek, Levita, muž tej zavraždenej ženy, a riekol: Do Gibee, ktorá patrí Benjaminovi, som prišiel ja i moja ženina prenocovať.

⁴Levit, muž ubijene žene, uze riječ: "Došao sam s inočom u Benjaminovu Gibeu da prenoćim.

⁵A povstanúc na mňa mužovia Gibee obkľúčili ma v dome vnoci; mňa zamýšľali zabiť a moju ženinu ponížili a ztýrali tak, že zomrela.

⁵A građani Gibee ustadoše na mene i noću opkoliše kuću u kojoj sam bio; mene su htjeli ubiti, a moju su inoču silovali tako da je umrla.

⁶Preto som vzal svoju ženinu, porezal som ju na kusy a rozposlal som ju po všetkých poliach dedičstva Izraelovho, pretože vykonali hanebnosť a bláznovstvo v Izraelovi.

⁶Zato sam uzeo mrtvu inoču, rasjekao je u komade i razaslao je u sve krajeve Izraelove baštine, jer su počinili sramotno djelo u Izraelu.

⁷Hľa, vy všetci ste synovia Izraelovi, vyslovte sa o tom a dajte tu radu.

⁷Izraelci, evo vas svih ovdje. Posavjetujte se i ovdje stvorite odluku."

⁸Tu povstal všetok ľud ako jeden muž a riekli: Nikto z nás nepojde do svojho stánu ani sa nikto z nás neuchýli do svojho domu.

⁸Sav narod ustade kao jedan čovjek govoreći: "Neka se nitko od nas ne vraća svome šatoru, neka nitko ne ide svojoj kući!

⁹Ale teraz toto je to, čo urobíme Gibei: losom proti nej.

⁹Nego da sada ovo učinimo Gibei: bacit ćemo ždrijeb;

¹⁰Vezmeme desiatich mužov zo sta zo všetkých pokolení Izraelových a sto z tisíca a tisíc z desať tisícov, aby vzali potravy pre ľudí, ktorí majú vykonať, keď prijdú do Gibee Benjaminovej, podľa všetkého toho bláznovstva, ktoré spáchali v Izraelovi.

¹⁰i uzet ćemo iz svih Izraelovih plemena po deset ljudi od stotine, po stotinu od tisuće i po tisuću od deset tisuća: oni će nositi hranu vojsci, onima koji će krenuti da kazne Benjaminovu Gibeu za sramotu što ju je počinila u Izraelu."

¹¹A tak sa shromaždilo všetko mužstvo Izraelovo proti tomu mestu svorne jako jeden muž.

¹¹I sabraše se svi Izraelci protiv onoga grada, udruženi kao jedan čovjek.

¹²A pokolenia Izraelove vyslaly mužov do všetkých pokolení Benjaminových s odkazom: Aký je to zlý skutok, ktorý sa stal medzi vami?

¹²Tada Izraelova plemena razaslaše poslanike po svemu Benjaminovu plemenu s porukom: "Kakav se to zločin dogodio među vama?

¹³Preto teraz vydajte mužov, synov beliála, ktorí sú v Gibei, aby sme ich zabili a odpraceme zlé z Izraela. Ale synovia Benjaminovi nechceli počuť hlas svojich bratov, synov Izraelových,

¹³Sada izručite one opake ljude što su u Gibei da ih smaknemo te iskorijenimo zlo iz Izraela!" Ali Benjaminovci ne htjedoše poslušati svoje braće Izraelaca.

¹⁴lež synovia Benjaminovi sa shromaždili z miest do Gibee, aby vyšli do boja proti synom Izraelovým.

¹⁴Benjaminovci se skupiše u Gibeu iz svojih gradova da se pobiju s Izraelcima.

¹⁵A toho dňa bolo načítaných synov Benjaminových, ktorí boli z ich miest, dvadsaťšesť tisíc mužov, spôsobných tasiť mečom, krome obyvateľov mesta Gibee, ktorých bolo načítaných sedemsto vybraných mužov.

¹⁵A Benjaminovaca koji su došli iz raznih gradova nabrojiše toga dana dvadeset i šest tisuća ljudi vičnih maču, bez stanovnika Gibee.

¹⁶Zo všetkého toho ľudu bolo sedemsto vybraných mužov, neschopných používať svoju pravú ruku. Ale tí všetci hádzali kamene z praku navlas a nechybili.

¹⁶Od svega toga naroda bijaše sedam stotina vrsnih ljudi, koji su bili ljevaci, i svaki je taj gađao kamenom iz praćke navlas točno, ne promašujući cilja.

¹⁷A mužov Izraelových bolo načítaných krome z Benjamina: štyristo tisíc mužov, súcich tasiť mečom; to všetko boli bojovní mužovia.

¹⁷A bijaše Izraelaca, osim sinova Benjaminovih, četiri stotine tisuća, sve ljudi vičnih maču i sve samih ratnika.

¹⁸A vstanúc odišli hore do Bét-ela a pýtali sa Boha a povedali synovia Izraelovi: Kto nám pojde najprv hore do boja so synmi Benjaminovými? A Hospodin riekol: Júda pojde najprv.

¹⁸I sinovi Izraelovi, ustavši, pođoše u Betel da se posavjetuju s Bogom: "Tko će od nas prvi u boj protiv Benjaminovaca?" - zapitaše Izraelci. A Jahve odgovori: "Neka Juda pođe prvi."

¹⁹Vtedy vstali synovia Izraelovi ráno a položili sa táborom proti Gibei.

¹⁹Izjutra krenuše Izraelci te se utaboriše pred Gibeom.

²⁰A tak vyšli mužovia Izraelovi do boja proti Benjaminovi. A mužovia Izraelovi zriadili sa do boja s nimi pri Gibei.

²⁰Krenuvši u boj protiv Benjaminovaca, svrstaše se u bojni red pred Gibeom.

²¹Ale synovia Benjaminovi vyjdúc z Gibee porazili toho dňa z Izraela dvadsaťdva tisíc mužov na zem.

²¹A Benjaminovci iziđoše iz Gibee i pobiše toga dana Izraelu dvadeset i dvije tisuće ljudi, koji ostadoše na onome polju.

²²No, ľud sa vzmužil, mužovia Izraelovi, a znova sa zriadili do boja na mieste, na ktorom sa boli zriadili prvého dňa.

²²Izraelci odoše i plakahu pred Jahvom sve do večeri, a onda upitaše Jahvu govoreći: "Moramo li opet izići u boj protiv sinova svoga brata Benjamina?" A Jahve im odgovori: "Pođite na njega!"

²³Ale prv odišli synovia Izraelovi hore a plakali pred Hospodinom až do večera a pýtali sa Hospodina a povedali: Či sa máme ešte priblížiť do boja proti synom Benjaminovým, proti svojmu bratovi? A Hospodin riekol: Iďte hore proti nemu.

²³Tada se vojska Izraelovih sinova ohrabri i nanovo svrsta u bojni red na istome mjestu gdje se svrstala prvog dana.

²⁴A tedy sa priblížili synovia Izraelovi proti synom Benjaminovým aj druhého dňa.

²⁴Drugoga se dana Izraelci približiše Benjaminovcima,

²⁵Ale synovia Benjaminovi vyjdúc oproti nim z Gibee druhého dňa zase porazili zo synov Izraelových osemnásť tisíc mužov na zem. To všetko boli mužovia spôsobní tasiť mečom.

²⁵ali toga drugog dana Benjamin iziđe iz Gibee pred njih i pobi Izraelcima još osamnaest tisuće ljudi, koji ostadoše na onome polju - sve sami poizbor ratnici, vični maču.

²⁶Vtedy odišli všetci synovia Izraelovi i všetok ľud a prišli do Bét-ela a plačúc sedeli tam pred Hospodinom a postili sa toho dňa až do večera a obetovali zápalné obeti a pokojné obeti pred Hospodinom.

²⁶Tada svi Izraelci i sav narod odoše u Betel te plakahu i stajahu ondje pred Jahvom; cio su dan postili do večeri, prinosili paljenice i žrtve pomirnice pred Jahvom.

²⁷A synovia Izraelovi sa pýtali Hospodina (a bola tam truhla smluvy Božej v tie dni,

²⁷I tad opet Izraelci upitaše Jahvu, jer se u ono vrijeme Kovčeg saveza Božjega nalazio na tome mjestu,

²⁸a Pinchas, syn Eleazára, syna Áronovho, stál pred ňou v tie dni) a povedali: Či máme ešte vyjsť do boja proti synom Benjaminovým, proti svojmu bratovi, a či máme nechať? A Hospodin riekol: Iďte hore, lebo zajtra ho dám do vašej ruky.

²⁸i Pinhas, sin Aronova sina Eleazara, posluživaše ga. Oni upitaše: "Moramo li opet izići u boj protiv sinova našega brata Benjamina?" A Jahve im odgovori: "Pođite, jer ću ih sutra predati u vaše ruke."

²⁹Vtedy rozostavil Izrael úkladníkov proti Gibei dookola.

²⁹Tad Izrael postavi čete u zasjedu oko Gibee.

³⁰A tedy vyšli synovia Izraelovi hore proti synom Benjaminovým tretieho dňa a zriadili sa proti Gibei jako oba razy predtým.

³⁰Trećega dana pođoše Izraelci protiv Benjaminovaca i svrstaše se u bojne redove pred Gibeom, kao i prije.

³¹Keď potom vyšli synovia Benjaminovi oproti ľudu, boli odtrhnutí od mesta a začali biť z ľudu a zabíjať ako oba razy, na hradských, z ktorých jedna ide hore do Bét-ela a druhá do Gibee, na poli, a zabili okolo tridsiatich mužov z Izraela.

³¹Benjaminovci iziđoše na njih, a oni ih odmamiše daleko od grada. Kao i prije, ubijahu Benjaminovci neke po putovima, od kojih jedan ide u Betel, a drugi u Gibeu; ubiše tako oko trideset Izraelaca.

³²A synovia Benjaminovi povedali: Porazení sú pred nami jako prv. Ale synovia Izraelovi boli povedali: Utekajme a odtrhnime ich od mesta ku hradským.

³²I govorahu Benjaminovci: "Evo ih tučemo kao i prvi put." A Izraelci rekoše: "Bježimo dok ih ne odmamimo na otvorene putove, daleko od grada!"

³³Tu vstali všetci mužovia Izraelovi zo svojho miesta a zriadili sa v Bál-támare. A úklad Izraelov sa vyrútil zo svojho stanoviska, s poľany Gibee.

³³Tada se glavnina Izraelove vojske pomakne sa svoga položaja i svrsta se u bojni red kod Baal Tamara, a zasjeda Izraelova iziđe iz svog skrovišta zapadno od Gibee.

³⁴A prišlo pred Gibeu desať tisíc vybraných mužov z celého Izraela. A boj bol zúrivý a ťažký. Ale oni nevedeli, že ide na nich zlé.

³⁴Deset tisuća vrsnih ljudi izabranih iz sveg Izraela sleže se prema Gibei. Boj bijaše žestok. Benjaminovci nisu ni slutili da će ih zadesiti zlo.

³⁵A Hospodin porazil Benjamina pred Izraelom, a synovia Izraelovi zbili toho dňa z Benjamina dvadsaťpäť tisíc a sto mužov. To všetko boli mužovia súci tasiť mečom.

³⁵I Jahve potuče Benjamina pred Izraelom toga dana te Izraelci pobiše Benjaminu dvadeset i pet tisuća i sto ljudi vičnih maču.

³⁶Vtedy videli synovia Benjaminovi, že sú porazení. A mužovia Izraelovi dali Benjaminovi miesto, lebo sa nadejali na úklad, ktorý boli položili proti Gibei.

³⁶Benjaminovci vidješe da su pobijeđeni. Ljudi Izraelci bijahu se povukli sa svojih bojnih položaja pred Benjaminom uzdajući se u zasjedu što su je postavili oko Gibee.

³⁷A tí, ktorí úkladili, poponáhľali sa a vrhli sa na Gibeu, a úklad tiahol mestom a pobil celé mesto ostrím meča.

³⁷A oni koji bijahu u zasjedi navališe brže na Gibeu i, ušavši u nju, posjekoše oštrim mačem sve stanovništvo.

³⁸A mužovia Izraelovi mali dohovorené znamenie s úkladom, totiž aby spôsobili to, že by vystupovalo veľké množstvo dymu z mesta.

³⁸Izraelovi se ljudi bijahu dogovorili s onima u zasjedi da ovi podignu iz grada stup dima kao znak:

³⁹A tedy mužovia Izraelovi sa obrátili v boji, a Benjamin bol začal biť a zabil okolo tridsiatich mužov z mužov Izraelových, lebo vraveli: Je isté že je porazený pred nami jako v prvej bitke.

³⁹tada bi se Izraelovi ljudi povukli iz boja. Benjamin poče ubijati Izraelce i posiječe im tridesetak ljudi. "Doista, padaju pred nama kao u prijašnjem boju."

⁴⁰Ale z mesta začala vystupovať ťažká kúrňava, stĺp dymu. A keď sa obzrel Benjamin, videl, že hľa, celé mesto vystupovalo v dyme hore do neba.

⁴⁰A kada se znak, stup dima, počeo dizati iz grada, obazre se Benjamin i vidje kako se plamen iz svega grada diže prema nebu.

⁴¹Vtedy sa obrátili mužovia Izraelovi, a mužovia Benjaminovi sa predesili, lebo videli, že prišlo na nich zlé.

⁴¹Tada se Izraelovi ljudi okrenuše, a Benjaminovce obuze užas jer vidješe da ih je zadesilo zlo.

⁴²A obrátiac sa utekali pred mužmi Izraelovými na cestu k púšti, ale boj ich stále doháňal, a tí, ktorí boli prišli z miest, porážali ich medzi sebou.

⁴²I pobjegoše ispred Izraelaca prema pustinji, ali im ratnici bijahu za petama, a oni što su dolazili iz grada ubijahu ih s leđa.

⁴³Obkľúčili Benjamina, honili ho, šliapali po ňom až do Menúchy, až pred Gibeu od východu slnca.

⁴³Tako su opkolili Benjamina i, goneći ga bez predaha, uništiše ga pred Gibeom na istočnoj strani.

⁴⁴A padlo z Benjamina osemnásť tisíc mužov, a boli to všetko silní mužovia.

⁴⁴I palo je Benjaminu osmnaest tisuća ljudi, sve samih vrsnih junaka.

⁴⁵A obrátiac sa utekali na púšť ku skale Rimmon. A po hradských pobili z nich, ako paberky, päť tisíc mužov a stíhali ich ženúc sa tesne za nimi až po Gidom a pobili z nich ešte dva tisíce mužov.

⁴⁵Preživjeli se okrenuše i pobjegoše u pustinju prema Rimonskoj stijeni. Sijekući po cestama, Izraelci pobiše još pet tisuća ljudi; a onda pognaše Benjamina do Gideoma i pobiše još dvije tisuće ljudi.

⁴⁶A tak bolo všetkých, ktorí padli z Benjamina toho dňa, dvadsaťpäť tisíc mužov, spôsobných tasiť mečom, a to všetko boli silní mužovia.

⁴⁶Toga dana palo je Benjaminovaca dvadeset tisuća ljudi vičnih maču, sve samih vrsnih junaka.

⁴⁷Ale šesťsto mužov sa obrátilo a utieklo na púšť ku skale Rimmon, a bývali v skale Rimmon štyri mesiace.

⁴⁷Šest stotina ljudi pobjeglo je u pustinju prema Rimonskoj stijeni.

⁴⁸A mužovia Izraelovi sa vrátili k synom Benjaminovým a pobili ich ostrím meča, pobili z mesta všetko od ľudí až po hovädá, i všetko, čo sa našlo, i všetky mestá, ktoré sa našly, podpálili.

⁴⁸Izraelovi se ljudi vratiše potom Benjaminovcima, posjekoše oštrim mačem muškarce u gradovima, stoku i što se god našlo; i sve gradove na koje su naišli u Benjaminu popališe ognjem.