¹A toto sú tie národy, ktoré ponechal Hospodin, aby nimi zkúšal Izraela, všetkých, ktorí nepoznali niktorých vojen kananejských,

¹Ovo su narodi koje je Jahve pustio da ostanu kako bi njima iskušavao sinove Izraelove, sve one koji ne iskusiše ratova kanaanskih.

²len aby poznaly pokolenia synov Izraelových, aby ich naučil, čo je vojna, len že vojen, aké boly predtým, nepoznaly.

²Bijaše to samo na korist pokoljenjima sinova Izraelovih da nauče vještinu ratovanja - barem oni koji nisu iskusili prijašnjih ratova:

³Pozostalo tedy pätoro kniežat Filištínov a všetci Kananeji a Sidonci i Hevej, ktorý býva na vrchu Libanone od vrchu Bál-hermona až potiaľ, kde sa vchádza do Chamatu.

³ostade pet knezova filistejskih i svi Kanaanci, Sidonci i Hivijci koji su živjeli na gori Libanonu od gore Baal-Hermona do ulaza u Hamat.

⁴A tedy boli nato, aby nimi zkúšal Izraela, aby sa zvedelo, či budú poslúchať prikázania Hospodinove, ktoré prikázal ich otcom skrze Mojžiša.

⁴Oni su poslužili da se iskuša Izrael: da bi se vidjelo hoće li se držati zapovijedi što ih je Jahve preko Mojsija dao njihovim ocima.

⁵A tak bývali synovia Izraelovi v strede Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja.

⁵Tako su Izraelci prebivali usred Kanaanaca, Hetita, Amorejaca, Perižana, Hivijaca i Jebusejaca;

⁶A brali si ich dcéry za ženy a svoje dcéry dávali ich synom a slúžili ich bohom.

⁶ženili se njihovim kćerima i davali svoje kćeri njihovim sinovima i služili njihovim bogovima.

⁷A tedy robili synovia Izraelovi to, čo je zlé v očiach Hospodinových a zabudnúc na Hospodina, svojho Boha, slúžili Bálom a Ašerám.

⁷I činili su Izraelci ono što Jahvi nije bilo po volji. Zaboravili su Jahvu, svoga Boga, da bi služili baalima i aštartama.

⁸Preto sa zapálil hnev Hospodinov na Izraela a predal ich do ruky Kúšana Rišataimského, syrského kráľa Aram-naharaima, v Mezopotamii, a tak slúžili synovia Izraelovi Kúšanovi Rišataimskému osem rokov.

⁸Tada Jahve planu gnjevom na Izraela i dade ih u ruke Kušanu Rišatajimu, kralju edomskom; i služiše Kušanu Rišatajimu osam godina.

⁹No, keď kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi, vzbudil Hospodin synom Izraelovým záchrancu a zachránil ich, Otniela, syna Kenaza, mladšieho brata Kálefovho.

⁹Tad Izraelci zavapiše Jahvi i Jahve im podiže izbavitelja, Otniela, sina Kenaza, mlađega brata Kalebova, da ih oslobodi.

¹⁰A prišiel na neho Duch Hospodinov, a súdil Izraela, a keď vyšiel do boja, dal Hospodin Kúšana Rišataimského, kráľa Arama, do jeho ruky, a tak zmocnila sa jeho ruka na Kúšana Rišataimského.

¹⁰Duh Jahvin siđe na nj i on posta sucem Izraelu. I povede Izraela u boj. Jahve mu preda u ruke Kušana Rišatajima, kralja edomskog, i on pobijedi Kušana Rišatajima.

¹¹A zem mala pokoj štyridsať rokov. A zomrel Otniel, syn Kenazov.

¹¹Zemlja je otad bila u miru četrdeset godina. Poslije smrti Otniela, sina Kenazova,

¹²A synovia Izraelovi zase robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových. A Hospodin posilnil Eglona, moábskeho kráľa, a poslal ho na Izraela, pretože robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových.

¹²Izraelci su počeli opet činiti što je zlo u očima Jahvinim. Zato Jahve dade Eglonu, kralju moapskom, moć nad Izraelom, jer su činili što je zlo pred Jahvom.

¹³A shromaždil k sebe synov Ammonových a Amalecha a odíduc zbil Izraela, a zaujali mesto paliem.

¹³Eglon se ujedini sa sinovima Amonovim i Amalekovim, pođe na Izraela, potuče ga i osvoji Palmov grad.

¹⁴A synovia Izraelovi slúžili Eglonovi, moábskemu kráľovi, osemnásť rokov.

¹⁴Izraelci su služili moapskom kralju Eglonu osamnaest godina.

¹⁵Potom kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi, a Hospodin im vzbudil záchrancu, Ehúda, syna Géru, syna Jeminiho, človeka, nevládnúceho svojou pravou rukou. A synovia Izraelovi poslali po ňom Eglonovi, moábskemu kráľovi, dar.

¹⁵Tada Izraelci zavapiše Jahvi i Jahve im podiže izbavitelja - Ehuda, sina Gere iz Benjaminova plemena, čovjeka koji bijaše ljevak. I poslaše ga Izraelci da im odnese danak Eglonu, kralju moapskom.

¹⁶A Ehúd si spravil meč, ostrý na obe strany, dlhý na lakeť, a opásal si ho pod svoje šaty na svoje pravé bedro.

¹⁶A Ehud načini sebi bodež sa dvije oštrice, lakat dug, i pripasa ga pod haljine uz desno bedro.

¹⁷A tedy doniesol Eglonovi, moábskemu kráľovi, dar. A Eglon bol veľmi tučný človek.

¹⁷I odnese danak Eglonu, kralju moapskom. Eglon bijaše vrlo debeo.

¹⁸A stalo sa, keď už oddal celý dar, že prepustil ľudí, ktorí priniesli dar.

¹⁸Predavši danak, Ehud ode s ljudima koji bijahu donijeli danak.

¹⁹A on vrátiac sa od lomov, ktoré sú pri Gilgale, riekol Eglonovi: Tajnú vec mám pre teba, kráľu. A kráľ povedal: Ticho! A vyšli od neho všetci, ktorí stáli pri ňom.

¹⁹Ali kada je došao do idola u blizini Gilgala, vrati se i reče: "Imam ti, kralju, reći jednu tajnu!" Kralj mu odvrati: "Tiho!" I svi koji su uza nj bili izađu.

²⁰A Ehúd vošiel k nemu, a on sedel vo vrchnej chladnej dvorane letnej, ktorá bola pre neho samého. A Ehúd povedal: Slovo Boha mám pre teba. A Eglon povstal so stolice.

²⁰Ehud uđe. Kralj je sjedio u hladovitoj gornjoj sobi; bio je sam. Ehud mu reče: "Imam, kralju, za tebe riječ od Boga!" On odmah usta s prijestolja.

²¹Vtedy siahol Ehúd svojou ľavou rukou a vzal meč od svojho pravého bedra a vrazil ho do jeho brucha,

²¹Tad Ehud lijevom rukom trgnu bodež s desnog bedra i satjera mu ga u trbuh.

²²tak, že vošla i rukoväť za čepeľou, a tuk sa zavrel za čepeľou, lebo nevytiahol meča z jeho brucha. A vyšlo z neho lajno.

²²Za oštricom uđe sav držak i salo se sklopi za oštricom, jer Ehud nije mogao izvući oštricu iz trbuha. Nečist je izlazila odande.

²³A Ehúd vyšiel na stĺpovú chodbu a zavrel za sebou dvere vrchnej dvorany a zamknul.

²³Ehud je otišao kroz trijem; za sobom je zatvorio vrata gornje sobe i zaključao ih.

²⁴Keď vyšiel on, prišli jeho sluhovia. A keď videli, že hľa, dvere na vrchnej dvorane sú zamknuté, povedali: Zaiste zakrýva svoje nohy v chladnej izbe letnej.

²⁴Kada je on otišao, vrate se sluge da pogledaju. Kako vrata gornje sobe bijahu zaključana, rekoše: "Bit će da je otišao na stranu, u klijet do hladovite sobe."

²⁵A čakali tak dlho, až bolo hanba, a keď len neotváral dverí vrchnej dvorany, vzali kľúč a otvorili, a hľa, ich pán ležal na zemi mŕtvy.

²⁵Čekali su ga dugo, u nedoumici, jer on nije otvarao vrata gornje sobe. Naposljetku uzeše ključ i otvoriše: gospodar im ležao na tlu, mrtav.

²⁶A Ehúd ušiel, kým sa oni spamätali zo svojej bezradnosti, a zašiel zatiaľ za lomy a zachránil sa útekom do Seirata.

²⁶Dok su oni čekali, Ehud je pobjegao, prošao već idole i sklonio se u Seiru.

²⁷A stalo sa, keď prišiel, že zatrúbil na trúbu na vrchu, na pohorí Efraimovom. A synovia Izraelovi sišli s ním dolu s vrchu, a on išiel pred nimi.

²⁷Čim dođe u zemlju Izraelovu, zasvira u rog na Efrajimovoj gori; i siđoše Izraelci s njim s gore, a on im stajaše na čelu.

²⁸A riekol im: Poďte behom za mnou, lebo Hospodin vydal vašich nepriateľov, Moábov, do vašej ruky. A sišli idúc za ním. A vezmúc Moábom brody Jordána nedali nikomu prejsť.

²⁸I reče im: "Pođite za mnom! Jahve vam je u ruke predao Moapce, vaše neprijatelje." Oni krenuše za njim, zatvoriše Moapcima put preko gazova Jordana i ne dadoše nikome prijeko.

²⁹A pobili toho času z Moába okolo desať tisíc mužov. A boli to všetko tuční a všetko silní mužovia, a neušiel nikto.

²⁹Pobili su u to vrijeme oko deset tisuća Moabaca, sve kršnih i hrabrih ljudi, i nijedan im nije umakao.

³⁰A tak bol zohnutý Moáb toho dňa pod ruku Izraelovi, a zem mala pokoj osemdesiat rokov.

³⁰Toga su dana Moapci potpali pod ruku Izraelovu i zemlja bijaše mirna osamdeset godina.

³¹A po ňom bol Samgar, syn Anátov, ktorý pobil z Filištínov šesťsto mužov ostňom na voly. A on tiež zachránil Izraela.

³¹Poslije njega bijaše Šamgar, sin Anatov. On je pobio šest stotina Filistejaca ostanom volujskim. Tako je i on spasio Izraela.