1A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
1Jahve reče Mojsiju:
2Hovor Áronovi a jeho synom, aby sa oddeľovali od svätých vecí synov Izraelových a aby nepoškvrnili mena mojej svätosti, od vecí, ktoré mne zasvätia. Ja som Hospodin!
2"Reci Aronu i njegovim sinovima da sveto postupaju sa svetim prinosima Izraelaca; neka ne oskvrnjuju moje sveto ime koje oni - ta moje je! - moraju svetiti. Ja sam Jahve!
3Povedz im: Nech by to bol ktokoľvek a z ktoréhokoľvek vášho semena po vašich pokoleniach, kto by pristúpil k svätým veciam, ktoré by posvätili synovia Izraelovi Hospodinovi, a keby bola jeho nečistota na ňom, tá duša bude vyťatá zpred mojej tvári. Ja som Hospodin!
3Reci im: 'Ako se ikad tko od vaših naraštaja primakne u stanju nečistoće k svetim prinosima što ih Izraelci posvećuju Jahvi, taj će biti uklonjen od moje nazočnosti. Ja sam Jahve!'
4Ktokoľvek zo semena Áronovho, kto by bol malomocný alebo tečúci, nebude jesť zo svätých vecí, dokiaľ by nebol čistý, ani ten, kto by sa dotknul čohokoľvek nečistého od mŕtveho, alebo ten, z ktorého vyšlo semeno súlože,
4Neka nitko od Aronovih potomaka koji bude gubav ili imadne izljev ne blaguje svetih prinosa dok ne postane čist. Onaj koji se dotakne bilo čega što je mrtvo tijelo okaljalo ili onaj koji iz sebe prospe sjemeni izljev;
5alebo ten, kto by sa dotkol nejakého plazu, ktorým by sa zanečistil, alebo človeka, ktorým by sa zanečistil, nech už by to bola jakákoľvek jeho nečistota.
5onaj koji se dotakne kakva puzavca koji ga onečisti; ili čovjeka od kojega se okalja bilo kakvom nečistoćom -
6Duša, ktorá by sa toho dotkla, bude nečistá až do večera a nebude jesť zo svätých vecí, len keď si umyje svoje telo vodou.
6onaj koji se dotakne čega takva neka je nečist do večeri i neka ne blaguje svetih prinosa dok ne okupa svoje tijelo u vodi.
7Keď zajde slnko, bude čistý a potom bude jesť zo svätých vecí, lebo je to jeho chlieb.
7Čim sunce zađe, čist je. Poslije toga može blagovati od svetih prinosa jer mu je to hrana.
8Zdochliny a roztrhaného zverou nebude jesť, aby sa tým zanečistil. Ja som Hospodin!
8Neka ne jede ni strva ni što je zvjerad rastrgla. Time bi se okaljao.
9A tedy budú ostríhať moje nariadenie, aby neniesli preň hriechu a nezomreli zaň, keďby ho poškvrnili. Ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem!
9Neka drže moje naredbe, da ne navuku na se krivnju i zbog nje, oskvrnuvši se, ne poginu. Ta ja, Jahve, njih posvećujem."
10A nikto cudzí nebude jesť svätého ani prišlec, bývajúci u kňaza, ani najatý za mzdu nebude jesť svätého.
10"Neka nijedan svjetovnjak ne blaguje od prinosa; ni ukućanin ni svećenikov sluga ne smije jesti od svetoga prinosa.
11Ale človek, ktorého by kúpil kňaz do majetku za svoje peniaze, bude jesť z toho jako aj zrodený v jeho dome, tí budú jesť z jeho chleba.
11Ali ako svećenik steče koga novcem u svoje vlasništvo, taj to može jesti kao onaj što se rodi u njegovoj kući; oni mogu jesti od njegove hrane.
12Ale dcéra kňazova, ktorá by sa vydala za cudzieho, tá nebude jesť z obeti pozdvihnutia svätých vecí.
12Ako se svećenikova kći uda za svjetovnjaka, ne smije blagovati od podizanih svetih prinosa.
13A dcéra kňazova, keby ovdovela alebo keby bola zahnaná a plodu by nemala a navrátila by sa do domu svojho otca a bola by jako za svojej mladosti, bude jesť z chleba svojho otca, ale nikto cudzí nebude jesť z neho.
13Ali ako svećenikova kći obudovi ili bude otpuštena, a nema djece pa se vrati u očevu kuću, može se hraniti očevom hranom kao u svojoj mladosti. Nikakav svjetovnjak ne smije što od toga jesti.
14A keby niekto jedol sväté z omylu, pridá k tomu jeho pätinu a dá sväté kňazovi,
14Bude li tko iz neznanja jeo sveti prinos, neka ga nadoknadi svećeniku dodajući petinu.
15aby nepoškvrňovali svätých vecí od synov Izraelových, toho, čo by pozdvihnúc obetovali Hospodinovi.
15Neka ne oskvrnjuju svetih prinosa što ih Izraelci Jahvi podižu.
16Lebo by vzložili na seba neprávosť previnenia, keby jedli svoje sväté vecí, lebo ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem
16Jedući ih, navukli bi na se krivnju koja bi ih obvezivala na nadoknadu, jer ja, Jahve, posvetio sam te prinose."
17A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
17Jahve reče Mojsiju:
18Hovor Áronovi a jeho synom a všetkým synom Izraelovým a povieš im: Ktokoľvek z domu Izraelovho jako i z pohostínov, ktorí sú v Izraelovi, kto by obetoval svoj obetný dar, nech už by to bol akýkoľvek ich sľub alebo jakákoľvek ich dobrovoľná obeť, ktorú by obetovali Hospodinovi zápalnou obeťou,
18"Govori Aronu, njegovim sinovima i svim Izraelcima i reci im: 'Svaki čovjek doma Izraelova ili stranac u Izraelu koji donosi svoj prinos kao zavjet ili kao dragovoljan dar da se prinese Jahvi kao žrtva paljenica - da bude primljen -
19aby vám bolo príjemné, nech je to bez vady a mužského pohlavia z hoviad, z oviec alebo z kôz.
19mora prinijeti muško bez mane, bilo to goveče, ovca ili koza.
20Ničoho, čo by malo na sebe vadu, nebudete obetovať, lebo vám nebude príjemným.
20Nikakvo s manom na njemu nemojte prinositi jer vam to neće biti primljeno.
21A keby niekto obetoval Hospodinovi pokojnú obeť bitnú plniac nejaký zvláštny sľub alebo keby obetoval dobrovoľne, bude obetovať z hoviad alebo z drobného dobytka, a len bezvadné bude príjemné; nebude na ňom nijakej vady!
21Ako tko prinosi Jahvi žrtvu pričesnicu da izvrši kakav zavjet ili učini dragovoljan prinos, bilo od krupne ili sitne stoke, ta životinja, da bude primljena, mora biti bez mane; nikakve mane na njoj ne smije biti.
22Slepého alebo polámaného alebo raneného alebo uhrivého alebo chrastavého alebo prašivého nebudete obetovať Hospodinovi ani ohňových obetí nedávajte z toho na oltár Hospodinovi.
22Nikakvu slijepu, ili hromu, ili osakaćenu, gušavu, šugavu ili krastavu životinju, nikakvu takvu Jahvi nemoj prinositi niti ikakvu takvu na žrtvenik kao paljenu žrtvu Jahvi polagati.
23No, vola alebo dobytča, ktoré by maly na údoch niečo priveľké alebo primalé, môžeš obetovať dobrovoľnou obeťou, ale za sľub nebude príjemné.
23Junca ili ovcu s kakvim udom protegnutim ili prikaćenim možeš prinijeti kao dragovoljan prinos, ali kao žrtva zavjetnica neće biti primljena.
24Ale stlačeného odmuženého alebo stlčeného a toho, čo má niečo urvané, alebo vyškopeného nebudete obetovať Hospodinovi a neučiníte toho vo svojej zemi.
24Jahvi nemojte prinositi životinje sa zgnječenim, stučenim, rastrgnutim ili odsječenim mošnjama. To u svoj zemlji ne činite
25A z ruky cudzozemca nebudete obetovať chleba svojho Boha z niktorých tých vecí, lebo ich porušenosť je na nich, vada je na nich, nebudú vám príjemnými.
25niti takvo što primajte od stranca da to prinesete kao hranu svoga Boga. S manom su jer su osakaćene. Zato vam neće biti primljene.'"
26A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
26Jahve reče Mojsiju:
27Vôl alebo ovca alebo koza, keď sa urodí, za sedem dní bude pod svojou matkou, a len od ôsmeho dňa a ďalej bude príjemné na obetný dar ohňovej obeti Hospodinovi.
27"Kad se tele oteli, janje se ojanji ili se kozle okozi, sedam dana neka ostane uza svoju majku. Od osmoga dana može biti primljeno kao paljena žrtva Jahvi.
28A hoväda z kráv alebo dobytčaťa, ovce alebo kozy, nezabijete s jeho mladým jedného a toho istého dňa.
28Ne koljite krave ni ovce u isti dan s njezinim mladim.
29A keď budete obetovať Hospodinovi bitnú obeť chvály, budete obetovať tak, aby vám bolo príjemné.
29Kad Jahvi žrtvujete žrtvu zahvalnicu, žrtvujte je tako da budete primljeni.
30Toho istého dňa sa bude jesť, neponecháte z nej ničoho až do rána. Ja som Hospodin!
30Neka se žrtva blaguje onoga istog dana; od nje ništa ne ostavljajte za ujutro. Ja sam Jahve!"
31A budete ostríhať moje prikázania a budete ich činiť. Ja som Hospodin!
31"Moje zapovijedi držite i vršite ih. Ja sam Jahve!
32Nepoškvrníte mena mojej svätosti, ale budem posvätený medzi synmi Izraelovými. Ja som Hospodin, ktorý vás posväcujem,
32Ne oskvrnjujte moga svetog imena, nego neka budem proglašen svetim među Izraelcima - ja, Jahve, koji vas posvećujem.
33ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme, aby som vám bol Bohom. Ja som Hospodin!
33Ja koji sam vas izbavio iz zemlje egipatske da budem vaš Bog, ja, Jahve."