¹Keďže sa už mnohí podujali po poriadku sostaviť rozpravu o veciach, ktoré sa udialy u nás,

¹Kad već mnogi poduzeše sastaviti izvješće o događajima koji se ispuniše među nama -

²ako nám to podali tí, ktorí boli od prvopočiatku očitými svedkami a služobníkmi slova,

²kako nam to predadoše oni koji od početka bijahu očevici i sluge Riječi -

³videlo sa dobrým aj mne, ktorý som odhora všetko dôkladne sledoval, napísať ti to zaradom, výborný Teofile,

³pošto sam sve, od početka, pomno ispitao, naumih i ja tebi, vrli Teofile, sve po redu napisati

⁴aby si náležite poznal istotu vecí, ktorým ťa učili.

⁴da se tako osvjedočiš o pouzdanosti svega u čemu si poučen.

⁵Za dní Heródesa kráľa nad Judskom, bol nejaký kňaz, menom Zachariáš, z triedy Abiášovej, a jeho manželka bola z dcér Áronových, ktorej bolo meno Alžbeta.

⁵U dane Heroda, kralja judejskoga, bijaše neki svećenik imenom Zaharija iz razreda Abijina. Žena mu bijaše od kćeri Aronovih, a ime joj Elizabeta.

⁶Obidvaja boli spravedliví pred Bohom chodiac vo všetkých prikázaniach a ustanoveniach Pánových bezúhonní.

⁶Oboje bijahu pravedni pred Bogom: živjeli su besprijekorno po svim zapovijedima i odredbama Gospodnjim.

⁷A nemali dieťaťa, pretože Alžbeta bola neplodná, a boli už obidvaja pokročilí vo svojich dňoch.

⁷No nisu imali djeteta jer Elizabeta bijaše nerotkinja, a oboje već poodmakle dobi.

⁸A stalo sa, keď konal kňazskú službu v poriadku svojej triedy pred Bohom,

⁸Dok je Zaharija jednom po redu svoga razreda obavljao svećeničku službu pred Bogom,

⁹že podľa obyčaje kňazského úradu dostal losom, aby kadil, vojdúc do chrámu Pánovho.

⁹ždrijebom ga zapade po bogoslužnom običaju da uđe u Svetište Gospodnje i prinese kad.

¹⁰A všetko množstvo ľudu modlilo sa vonku v hodinu kadenia.

¹⁰Za vrijeme kađenice sve je ono mnoštvo naroda vani molilo.

¹¹A ukázal sa mu anjel Pánov stojac po pravej strane oltára na kadenie.

¹¹A njemu se ukaza anđeo Gospodnji. Stajao je s desne strane kadionoga žrtvenika.

¹²A keď ho uvidel Zachariáš zľakol sa, a bázeň pripadla na neho.

¹²Ugledavši ga, Zaharija se prepade i strah ga spopade.

¹³Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariášu lebo tvoja prosba je vyslyšaná, a tvoja manželka, Alžbeta, ti porodí syna, a nazovieš jeho meno Ján.

¹³No anđeo mu reče: "Ne boj se, Zaharija! Uslišana ti je molitva: žena će ti Elizabeta roditi sina. Nadjenut ćeš mu ime Ivan.

¹⁴A budeš mať radosť a plesanie, a mnohí sa budú radovať jeho narodeniu;

¹⁴Bit će ti radost i veselje i rođenje će njegovo mnoge obradovati.

¹⁵lebo bude veľký pred Pánom a vína ani nijakého nápoja opojného nebude nikdy piť a Svätým Duchom bude naplnený ešte od života svojej matky.

¹⁵Bit će doista velik pred Gospodinom. Ni vina ni drugoga opojnog pića neće piti. Duha Svetoga bit će pun već od majčine utrobe.

¹⁶A mnohých zo synov Izraelových obráti k Pánovi, ich Bohu.

¹⁶Mnoge će sinove Izraelove obratiti Gospodinu, Bogu njihovu.

¹⁷A on sám pojde pred ním v duchu a v moci Eliášovej obrátiť srdcia otcov na deti a neposlušných k rozumnosti spravedlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený ľud.

¹⁷Ići će pred njim u duhu i sili Ilijinoj da obrati srce otaca k sinovima i nepokorne k razumnosti pravednih te spremi Gospodinu narod pripravan."

¹⁸A Zachariáš povedal anjelovi: Po čom to poznám? Lebo ja som už starý, aj moja manželka je pokročilá vo svojich dňoch.

¹⁸Nato Zaharija reče anđelu: "Po čemu ću ja to razaznati. Ta star sam i žena mi poodmakle dobi."

¹⁹Vtedy odpovedal anjel a riekol mu: Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom, a som poslaný na to, aby som hovoril s tebou a zvestoval ti tieto radostné veci.

¹⁹Anđeo mu odgovori: "Ja sam Gabriel koji stojim pred Bogom. Poslan sam da govorim s tobom i da ti donesem ovu radosnu poruku.

²⁰Nuž hľa, budeš mlčať, nemý, a nebudeš môcť prehovoriť až do toho dňa, keď sa to všetko stane, pretože si neuveril mojim slovám, ktoré sa naplnia svojím časom.

²⁰I evo, budući da nisi povjerovao mojim riječima, koje će se ispuniti u svoje vrijeme, zanijemjet ćeš i nećeš moći govoriti do dana dok se to ne zbude."

²¹A ľud očakával Zachariáša a divil sa, keď predlieval v chráme.

²¹Narod je iščekivao Zahariju i čudio se što se toliko zadržao u Svetištu.

²²A keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť, a poznali, že videl videnie v chráme, lebo im dával náveštie a zostal nemý.

²²Kad je napokon izašao, nije im mogao ništa reći pa zaključiše da je u Svetištu imao viđenje. Nastojao im se doduše izraziti znakovima, ali osta nijem.

²³A stalo sa, keď sa vyplnily dni jeho bohoslužby, že odišiel do svojho domu.

²³Kad se navršiše dani njegove službe, otiđe kući.

²⁴A po tých dňoch počala Alžbeta, jeho manželka, a kryla sa päť mesiacov

²⁴Nakon tih dana zatrudnje Elizabeta, njegova žena. Krila se pet mjeseci govoreći:

²⁵a hovorila: Takto mi učinil Pán vo dňoch, v ktorých pohliadol na mňa, aby odňal moje pohanenie medzi ľuďmi.

²⁵"Evo, to mi je učinio Gospodin u dane kad mu se svidje skinuti s mene sramotu među ljudima."

²⁶Potom v šiestom mesiaci bol poslaný anjel Gabriel od Boha do galilejského mesta, ktorému je meno Nazaret,

²⁶U šestome mjesecu posla Bog anđela Gabriela u galilejski grad imenom Nazaret

²⁷k panne, zasnúbenej mužovi, ktorému bolo meno Jozef, z domu Dávidovho, a meno panny bolo Mária.

²⁷k djevici zaručenoj s mužem koji se zvao Josip iz doma Davidova; a djevica se zvala Marija.

²⁸A keď vošiel ku nej anjel, povedal: Raduj sa, obdarená milosťou! Pán s tebou, ty požehnaná medzi ženami!

²⁸Anđeo uđe k njoj i reče: "Zdravo, milosti puna! Gospodin s tobom!"

²⁹A ona vidiac ho zľakla sa nad jeho rečou a rozmýšľala, jaký to má byť pozdrav.

²⁹Na tu se riječ ona smete i stade razmišljati kakav bi to bio pozdrav.

³⁰Ale anjel jej povedal: Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha

³⁰No anđeo joj reče: "Ne boj se, Marijo! Ta našla si milost u Boga.

³¹a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazovieš jeho meno Ježiš.

³¹Evo, začet ćeš i roditi sina i nadjenut ćeš mu ime Isus.

³²Ten bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. A Pán Bôh mu dá trón Dávida, jeho otca,

³²On će biti velik i zvat će se Sin Svevišnjega. Njemu će Gospodin Bog dati prijestolje Davida, oca njegova,

³³a bude kraľovať nad domom Jakobovým až na veky, a jeho kráľovstvu nebude konca.

³³i kraljevat će nad domom Jakovljevim uvijeke i njegovu kraljevstvu neće biti kraja."

³⁴A Mária povedala anjelovi: Jako sa to stane, keď neznám muža?

³⁴Nato će Marija anđelu: "Kako će to biti kad ja muža ne poznajem?"

³⁵A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch prijde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.

³⁵Anđeo joj odgovori: "Duh Sveti sići će na te i sila će te Svevišnjega osjeniti. Zato će to čedo i biti sveto, Sin Božji.

³⁶A hľa, Alžbeta, tvoja pokrevná, aj ona počala syna vo svojej starobe, a toto jej je už šiesty mesiac, tej, ktorú volajú neplodnou,

³⁶A evo tvoje rođakinje Elizabete: i ona u starosti svojoj zače sina. I njoj, nerotkinjom prozvanoj, ovo je već šesti mjesec.

³⁷lebo u Boha nebude nemožným niktoré slovo.

³⁷Ta Bogu ništa nije nemoguće!"

³⁸Vtedy povedala Mária: Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova. A anjel odišiel od nej.

³⁸Nato Marija reče: "Evo službenice Gospodnje, neka mi bude po tvojoj riječi!" I anđeo otiđe od nje.

³⁹A v tých dňoch vstala Mária a ponáhľajúc sa išla na vrchy, do mesta Júdovho.

³⁹Tih dana usta Marija i pohiti u Gorje, u grad Judin.

⁴⁰A vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu.

⁴⁰Uđe u Zaharijinu kuću i pozdravi Elizabetu.

⁴¹A stalo sa, keď počula Alžbeta pozdrav Máriin, že poskočilo nemluvňa v jej živote, a Alžbeta bola razom naplnená Svätým Duchom

⁴¹Čim Elizabeta začu Marijin pozdrav, zaigra joj čedo u utrobi. I napuni se Elizabeta Duha Svetoga

⁴²a zvolala veľkým hlasom a riekla: Požehnaná ty medzi ženami a požehnaný plod tvojho života!

⁴²i povika iz svega glasa: "Blagoslovljena ti među ženama i blagoslovljen plod utrobe tvoje!

⁴³Odkiaľ mi to, aby prišla ku mne matka môjho Pána?!

⁴³Ta otkuda meni da mi dođe majka Gospodina mojega?

⁴⁴Lebo hľa, jako zavznel hlas tvojho pozdravu v moje uši, s plesotom poskočilo nemluvňa v mojom živote,

⁴⁴Gledaj samo! Tek što mi do ušiju doprije glas pozdrava tvojega, zaigra mi od radosti čedo u utrobi.

⁴⁵a blahoslavená tá, ktorá uverila, lebo sa naplní to, čo jej bolo hovorené od Pána.

⁴⁵Blažena ti što povjerova da će se ispuniti što ti je rečeno od Gospodina!"

⁴⁶A Mária riekla: Moja duša zvelebuje Pána,

⁴⁶Tada Marija reče: "Veliča duša moja Gospodina,

⁴⁷a môj duch plesá nad Bohom, mojím Spasiteľom

⁴⁷klikće duh moj u Bogu, mome Spasitelju,

⁴⁸pretože pohliadol na poníženie svojej dievky. Lebo hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia,

⁴⁸što pogleda na neznatnost službenice svoje: odsad će me, evo, svi naraštaji zvati blaženom.

⁴⁹pretože mi učinil veľké veci ten Mocný, a sväté je jeho meno,

⁴⁹Jer velika mi djela učini Svesilni, sveto je ime njegovo!

⁵⁰a jeho milosrdenstvo do pokolení a pokolení tým, ktorí sa ho boja.

⁵⁰Od koljena do koljena dobrota je njegova nad onima što se njega boje.

⁵¹Dokázal silu svojím ramenom, rozptýlil pyšných mysľou ich srdca,

⁵¹Iskaza snagu mišice svoje, rasprši oholice umišljene.

⁵²svrhnul mocnárov s trónov a povýšil ponížených,

⁵²Silne zbaci s prijestolja, a uzvisi neznatne.

⁵³lačných naplnil dobrými vecami a bohatých poslal preč prázdnych.

⁵³Gladne napuni dobrima, a bogate otpusti prazne.

⁵⁴Zaujal sa Izraela, svojho služobníka, aby sa rozpamätal na svoje milosrdenstvo,

⁵⁴Prihvati Izraela, slugu svoga, kako obeća ocima našim:

⁵⁵tak ako hovoril našim otcom, na milosrdenstvo, sľúbené Abrahámovi a jeho semenu na večnosť.

⁵⁵spomenuti se dobrote svoje prema Abrahamu i potomstvu njegovu dovijeka."

⁵⁶A Mária zostala s ňou asi tri mesiace a potom sa navrátila do svojho domu.

⁵⁶Marija osta s Elizabetom oko tri mjeseca, a onda se vrati kući.

⁵⁷A Alžbete sa naplnil čas, aby porodila, i porodila syna.

⁵⁷Elizabeti se međutim navršilo vrijeme da rodi. I porodi sina.

⁵⁸A počuli okolní súsedia i jej príbuzní, že jej učinil Pán svoje veľké milosrdenstvo, a radovali sa s ňou.

⁵⁸Kad su njezini susjedi i rođaci čuli da joj Gospodin obilno iskaza dobrotu, radovahu se s njome.

⁵⁹Potom stalo sa ôsmeho dňa, že prišli obrezať dieťatko a volali ho po mene jeho otca Zachariášom.

⁵⁹Osmoga se dana okupe da obrežu dječaka. Htjedoše ga prozvati imenom njegova oca - Zaharija,

⁶⁰Ale jeho matka odpovedala a riekla: Nie, ale sa bude volať Ján.

⁶⁰no mati se njegova usprotivi: "Nipošto, nego zvat će se Ivan!"

⁶¹A povedali jej: Veď nie je nikoho z tvojho príbuzenstva, kto by sa volal tým menom!

⁶¹Rekoše joj na to: "Ta nikoga nema od tvoje rodbine koji bi se tako zvao."

⁶²A dávali náveštie jeho otcovi, jako by asi chcel, aby sa volal.

⁶²Tada znakovima upitaju oca kojim ga imenom želi prozvati.

⁶³A on si vypýtal tabuľku a napísal: Ján je jeho meno. A všetci sa divili.

⁶³On zaiska pločicu i napisa "Ivan mu je ime!" Svi se začude,

⁶⁴A naskutku sa otvorily jeho ústa i jeho jazyk, a hovoril dobrorečiac Bohu.

⁶⁴a njemu se umah otvoriše usta i jezik te progovori blagoslivljajući Boga.

⁶⁵Vtedy prišla bázeň na všetkých, ktorí bývali okolo nich, a po celom tom vrchovatom kraji judskom hovorilo sa o všetkých týchto veciach.

⁶⁵Strah obuze sve njihove susjede, a po svem su se Gorju judejskom razglašavali svi ti događaji.

⁶⁶A všetci, ktorí to počuli, složili to vo svojom srdci a hovorili: Čo to len bude z toho dieťaťa! A ruka Pánova bola s ním.

⁶⁶I koji su god čuli, razmišljahu o tome pitajući se: "Što li će biti od ovoga djeteta?" Uistinu, ruka Gospodnja bijaše s njime.

⁶⁷A Zachariáš, jeho otec, bol razom naplnený Svätým Duchom a prorokoval:

⁶⁷A Zaharija, otac njegov, napuni se Duha Svetoga i stade prorokovati:

⁶⁸Požehnaný Pán Bôh Izraelov, že navštívil a učinil vykúpenie svojmu ľudu

⁶⁸"Blagoslovljen Gospodin Bog Izraelov, što pohodi i otkupi narod svoj!

⁶⁹a vyzdvihol nám roh spasenia v dome Dávida, svojho služobníka, -

⁶⁹Podiže nam snagu spasenja u domu Davida, sluge svojega,

⁷⁰jako hovoril skrze ústa svojich svätých od veku prorokov -

⁷⁰kao što obeća na usta svetih proroka svojih odvijeka:

⁷¹spasenie z moci našich nepriateľov a z ruky všetkých tých, ktorí nás nenávidia,

⁷¹spasiti nas od neprijatelja naših i od ruke sviju koji nas mrze;

⁷²aby učinil milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú smluvu,

⁷²iskazati dobrotu ocima našim i sjetiti se svetog Saveza svojega,

⁷³na prísahu, ktorú prisahal Abrahámovi, nášmu otcovi, že nám dá,

⁷³zakletve kojom se zakle Abrahamu, ocu našemu: da će nam dati

⁷⁴aby sme vytrhnutí súc z ruky svojich nepriateľov slúžili jemu bez strachu

⁷⁴te mu, izbavljeni iz ruku neprijatelja, služimo bez straha

⁷⁵v svätosti a v spravedlivosti pred ním po všetky dni svojho života.

⁷⁵u svetosti i pravednosti pred njim u sve dane svoje.

⁷⁶A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pojdeš pred tvárou Pánovou prihotoviť jeho cesty,

⁷⁶A ti, dijete, prorok ćeš se Svevišnjega zvati jer ćeš ići pred Gospodinom da mu pripraviš putove,

⁷⁷dať jeho ľudu známosť spasenia, záležajúceho v odpustení ich hriechov

⁷⁷da pružiš spoznaju spasenja narodu njegovu po otpuštenju grijeha njihovih,

⁷⁸pre vnútornosti milosrdenstva nášho Boha, ktorými nás navštívil východ z výsosti,

⁷⁸darom premilosrdnog srca Boga našega po kojem će nas pohoditi Mlado sunce s visine

⁷⁹aby sa ukázal tým, ktorí sedia vo tme a v tôni smrti, aby upravil naše nohy na cestu pokoja.

⁷⁹da obasja one što sjede u tmini i sjeni smrtnoj, da upravi noge naše na put mira."

⁸⁰A dieťatko rástlo a silnelo duchom a bolo na pustinách až do dňa svojho ukázania sa Izraelovi.

⁸⁰Dječak je međutim rastao i duhom jačao. Boravio je u pustinji sve do dana svoga javnog nastupa pred Izraelom.