¹Potom vyvolil Pán aj iných, sedemdesiatich, a poslal ich po dvoch pred svojou tvárou do každého mesta a na každé miesto, kde mal sám prijsť.

¹Nakon toga odredi Gospodin drugih sedamdesetdvojicu učenika i posla ih po dva pred sobom u svaki grad i u svako mjesto kamo je kanio doći.

²A vravel im: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, žeby vypudil robotníkov do svojej žatvy.

²Govorio im je: "Žetva je velika, ali radnika malo. Molite dakle gospodara žetve da radnike pošalje u žetvu svoju.

³Iďte, hľa, ja vás posielam ako baránkov medzi vlkov.

³Idite! Evo, šaljem vas kao janjce među vukove.

⁴Nenoste ani mešca ani kapsy ani sandálov a nepozdravujte nikoho na ceste.

⁴Ne nosite sa sobom ni kese, ni torbe, ni obuće. I nikoga putem ne pozdravljajte.

⁵A do ktoréhokoľvek domu vojdete, najprv tam povedzte: Pokoj tomuto domu!

⁵U koju god kuću uđete, najprije recite: 'Mir kući ovoj!'

⁶A jestli tam bude syn pokoja, váš pokoj odpočinie na ňom, ináče sa navráti k vám.

⁶Bude li tko ondje prijatelj mira, počinut će na njemu mir vaš. Ako li ne, vratit će se na vas.

⁷A v tom istom dome ostaňte jediac a pijúc to, čo je u nich; lebo robotník je hoden svojej mzdy. Neprechádzajte z domu do domu.

⁷U toj kući ostanite, jedite i pijte što se kod njih nađe. Ta vrijedan je radnik plaće svoje. Ne prelazite iz kuće u kuću."

⁸A do ktoréhokoľvek mesta vojdete, a prijmú vás, jedzte, čo sa vám predloží,

⁸"Kad u koji grad uđete pa vas prime, jedite što vam se ponudi

⁹a uzdravujte nemocných, ktorí sú v ňom, a hovorte im: Priblížilo sa k vám kráľovstvo Božie.

⁹i liječite bolesnike koji su u njemu. I kazujte im: 'Približilo vam se kraljevstvo Božje!'

¹⁰Ale do ktoréhokoľvek mesta by ste vošli, a neprijali by vás vyjdúc na jeho ulice povedzte:

¹⁰A kad u neki grad uđete pa vas ne prime, iziđite na njegove ulice i recite:

¹¹I ten prach, ktorý sa nás prichytil z vášho mesta na nohy, vám stierame. Avšak to vedzte, že sa k vám bolo priblížilo kráľovstvo Božie.

¹¹'I prašinu vašega grada, koja nam se nogu uhvatila, stresamo vam sa sebe! Ipak znajte ovo: Približilo se kraljevstvo Božje!'

¹²Ale hovorím vám, že Sodomänom bude znesiteľnejšie toho dňa ako tomu mestu.

¹²Kažem vam: Sodomcima će u onaj dan biti lakše negoli tomu gradu."

¹³Beda ti, Korazime! Beda ti, Betsaido! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boly udialy divy, ktoré sa udialy vo vás, dávno by sediac vo vrecovine a v popole boly činily pokánie.

¹³"Jao tebi, Korozaine! Jao tebi, Betsaido! Da su se u Tiru i Sidonu zbila čudesa koja su se dogodila u vama, odavna bi već, sjedeć u kostrijeti i pepelu, činili pokoru.

¹⁴No, Týru a Sidonu bude znesiteľnejšie na súde ako vám.

¹⁴Ali Tiru i Sidonu bit će na Sudu lakše negoli vama.

¹⁵A ty, Kafarnaum, ktoré si vyvýšené až do neba, budeš svrhnuté až do pekla.

¹⁵I ti Kafarnaume! Zar ćeš se do neba uzvisiti? Do u Podzemlje ćeš se strovaliti.

¹⁶Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda; a kto mnou pohŕda, pohŕda tým, ktorý ma poslal.

¹⁶Tko vas sluša, mene sluša; tko vas prezire, mene prezire. A tko mene prezire, prezire onoga koji mene posla."

¹⁷Potom sa navrátili tí sedemdesiati s radosťou a hovorili: Pane, aj démoni sa nám poddávajú v tvojom mene.

¹⁷Vratiše se zatim sedamdesetdvojica radosni govoreći: "Gospodine, i zlodusi nam se pokoravaju na tvoje ime!"

¹⁸A on im povedal: Videl som padnúť satana jako blesk z neba.

¹⁸A on im reče: "Promatrah Sotonu kako poput munje s neba pade.

¹⁹Hľa, dal som vám právo a moc šliapať po hadoch a po škorpionoch a nad všetkou mocou nepriateľa, a nič vám neuškodí.

¹⁹Evo, dao sam vam vlast da gazite po zmijama i štipavcima i po svoj sili neprijateljevoj i ništa vam neće naškoditi.

²⁰Avšak tomu sa neradujte, že sa vám poddávajú duchovia, ale radšej sa radujte, že sú vaše mená napísané v nebesiach.

²⁰Ali ne radujte se što vam se duhovi pokoravaju, nego radujte se što su vam imena zapisana na nebesima."

²¹V tú hodinu zaplesal Ježiš v duchu a povedal: Chválim ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich nemluvňatám. Áno, Otče, lebo tak sa ti to ľúbilo.

²¹U taj isti čas uskliknu Isus u Duhu Svetom: "Slavim te, Oče, Gospodaru neba i zemlje, što si ovo sakrio od mudrih i umnih, a objavio malenima. Da, Oče! Tako se tebi svidjelo.

²²Všetko mi je dané od môjho Otca. A nikto nezná, kto je Syn, iba Otec, a kto je Otec, iba Syn, a komu by to Syn chcel zjaviť.

²²Sve mi preda Otac moj i nitko ne zna tko je Sin - doli Otac; niti tko je Otac - doli Sin i onaj kome Sin hoće da objavi."

²³A obrátiac sa k učeníkom osobitne v súkromí povedal: Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte!

²³Tada se okrene učenicima pa im nasamo reče: "Blago očima koje gledaju što vi gledate!

²⁴Lebo hovorím vám, že mnohí proroci a kráľovia chceli vidieť, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy čujete, a nepočuli.

²⁴Kažem vam: mnogi su proroci i kraljevi htjeli vidjeti što vi gledate, ali nisu vidjeli; i čuti što vi slušate, ali nisu čuli!"

²⁵A hľa, nejaký zákonník vstal a pokúšajúc ho povedal: Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obdržal večný život?

²⁵I gle, neki zakonoznanac usta i, da ga iskuša, upita: "Učitelju, što mi je činiti da život vječni baštinim?"

²⁶A on mu povedal: Čo je napísané v zákone? Jako čítaš?

²⁶A on mu reče: "U Zakonu što piše? Kako čitaš?"

²⁷A on odpovedal a riekol: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej sily a z celej svojej mysli a svojho blížneho jako samého seba.

²⁷Odgovori mu onaj: Ljubi Gospodina Boga svojega iz svega srca svoga, i svom dušom svojom, i svom snagom svojom, i svim umom svojim; i svoga bližnjega kao sebe samoga!"

²⁸A Ježiš mu povedal: Dobre si odpovedal, to čiň a budeš žiť.

²⁸Reče mu na to Isus: "Pravo si odgovorio. To čini i živjet ćeš."

²⁹A on chcúc sám seba ospravedlniť povedal Ježišovi: A kto je mojím blížnym?

²⁹Ali hoteći se opravdati, reče on Isusu: "A tko je moj bližnji?"

³⁰Na to odpovedal Ježiš a riekol: Istý človek išiel z Jeruzalema dolu do Jericha a upadol medzi lotrov, ktorí ho i vyzliekli i zranili a odišli zanechajúc ho polomŕtveho.

³⁰Isus prihvati i reče: "Čovjek neki silazio iz Jeruzalema u Jerihon. Upao među razbojnike koji ga svukoše i izraniše pa odoše ostavivši ga polumrtva.

³¹A náhodou išiel tiež dolu jakýsi kňaz, tou istou cestou, a keď ho zazrel, obišiel druhou stranou.

³¹Slučajno je onim putem silazio neki svećenik, vidje ga i zaobiđe.

³²A podobne aj Levita, ktorý idúc tiež dolu prišiel na to miesto, a keď prišiel a videl, obišiel druhou stranou.

³²A tako i levit: prolazeći onuda, vidje ga i zaobiđe.

³³No, potom prišiel k nemu nejaký Samaritán, uberajúci sa cestou, a keď ho videl, milosrdenstvom bol hnutý

³³Neki Samarijanac putujući dođe do njega, vidje ga, sažali se

³⁴a pristúpil a poobväzoval jeho rany a polial olejom a vínom a vyložiac ho na svoje vlastné hovädo zaviedol ho do hostinca a postaral sa o neho.

³⁴pa mu pristupi i povije rane zalivši ih uljem i vinom. Zatim ga posadi na svoje živinče, odvede ga u gostinjac i pobrinu se za nj.

³⁵A druhého dňa, keď odchádzal, vyňal dva denáre, dal hostinskému a povedal mu: Maj o neho starosť, a čo by si nad to viacej vynaložil, ja ti, keď pojdem tadeto zpät, zaplatím.

³⁵Sutradan izvadi dva denara, dade ih gostioničaru i reče: 'Pobrini se za njega. Ako što više potrošiš, isplatit ću ti kad se budem vraćao.'"

³⁶Ktorý teda z týchto troch zdá sa ti, že bol blížnym tomu, ktorý to bol upadol medzi lotrov?

³⁶"Što ti se čini, koji je od ove trojice bio bližnji onomu koji je upao među razbojnike?"

³⁷A on povedal: Ten, ktorý mu učinil to milosrdenstvo. Vtedy mu povedal Ježiš: Idi a čiň aj ty podobne!

³⁷On odgovori: "Onaj koji mu iskaza milosrđe." Nato mu reče Isus: "Idi pa i ti čini tako!"

³⁸A stalo sa, keď išli, že vošiel do jakéhosi mestečka. A istá žena menom Marta, prijala ho do svojho domu.

³⁸Dok su oni tako putovali, uđe on u jedno selo. Žena neka, imenom Marta, primi ga u kuću.

³⁹A tá mala sestru, menom Máriu, ktorá si aj sadla k nohám Ježišovým a počúvala jeho slovo.

³⁹Imala je sestru koja se zvala Marija. Ona sjede do nogu Gospodinovih i slušaše riječ njegovu.

⁴⁰Ale Marta bola rozrušená pre mnohú obsluhu a pristúpila k Ježišovi a povedala: Pane, či nedbáš, že ma moja sestra nechala samu obsluhovať? Povedz jej tedy, aby mi pomohla.

⁴⁰A Marta bijaše sva zauzeta posluživanjem pa pristupi i reče: "Gospodine, zar ne mariš što me sestra samu ostavila posluživati? Reci joj dakle da mi pomogne."

⁴¹Ale Ježiš odpovedal a riekol jej: Marta, Marta, staráš sa a nepokojíš pre mnohé veci,

⁴¹Odgovori joj Gospodin: "Marta, Marta! Brineš se i uznemiruješ za mnogo,

⁴²a jedného je treba. Mária si vyvolila dobrú čiastku, ktorá nebude odňatá od nej.

⁴²a jedno je potrebno. Marija je uistinu izabrala bolji dio, koji joj se neće oduzeti."