¹A stalo sa, keď raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi z kniežat farizeov jesť chlieb, že oni, farizeovia, ho pozorovali.

¹Jedne subote dođe on u kuću nekoga prvaka farizejskog na objed. A oni ga vrebahu.

²A hľa, bol pred ním nejaký vodnateľný človek.

²Kad evo: pred njim neki čovjek koji je imao vodenu bolest.

³A Ježiš odpovedal a riekol zákonníkom a farizeom: Či sa smie v sobotu uzdravovať a či nie?

³Nato Isus upita zakonoznance i farizeje: "Je li dopušteno subotom liječiti ili nije?"

⁴Ale oni mlčali. A on pochytiac človeka uzdravil ho a prepustil.

⁴A oni mukom ponikoše. On ga dotaknu, izliječi i otpusti.

⁵A im povedal: Ktorého z vás osol alebo vôl padne do jamy a nevytiahne ho hneď v sobotný deň?

⁵A njima reče: "Ako komu od vas sin ili vol padne u bunar, neće li ga brže bolje izvući i u dan subotni?"

⁶A nemohli mu odpovedať na to.

⁶I ne mogoše mu na to odgovoriti.

⁷A pozvaným povedal podobenstvo pozorujúc, ako si vyberali predné miesta, a riekol im:

⁷Promatrajući kako uzvanici biraju prva mjesta, kaza im prispodobu:

⁸Keďby si bol od niekoho pozvaný na svadbu, nesadaj si na predné miesto, aby snáď nebol od neho pozvaný aj niekto vzácnejší ako ty,

⁸"Kada te tko pozove na svadbu, ne sjedaj na prvo mjesto da ne bi možda bio pozvan koji časniji od tebe,

⁹a neprišiel, kto teba i tamtoho pozval, a nepovedal ti: Daj tomuto miesto, a vtedy by si započal s hanbou zaujímať najposlednejšie miesto.

⁹te ne dođe onaj koji je pozvao tebe i njega i ne rekne ti: 'Ustupi mjesto ovome.' Tada ćeš, postiđen, morati zauzeti posljednje mjesto.

¹⁰Ale keď ťa pozvú, iď a sadni si na posledné miesto, aby, keď prijde ten, kto ťa pozval, povedal ti: Priateľu, sadni si vyššie! Vtedy budeš mať chválu pred všetkými svojimi spolustolujúcimi.

¹⁰Nego kad budeš pozvan, idi i sjedni na posljednje mjesto pa, kada dođe onaj koji te pozvao, da ti rekne: 'Prijatelju, pomakni se naviše!' Bit će ti to tada na čast pred svim sustolnicima,

¹¹Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený: a kto sa ponižuje, bude povýšený.

¹¹jer - svaki koji se uzvisuje, bit će ponižen, a koji se ponizuje, bit će uzvišen."

¹²A povedal aj tomu, ktorý ho pozval: Keď strojíš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani svojich príbuzných ani bohatých súsedov, aby ťa snáď aj oni zato tiež nepozvali, a mal by si odplatu.

¹²A i onome koji ga pozva, kaza: "Kad priređuješ objed ili večeru, ne pozivaj svojih prijatelja, ni braće, ni rodbine, ni bogatih susjeda, da ne bi možda i oni tebe pozvali i tako ti uzvratili.

¹³Ale keď robíš hostinu, povolaj chudobných, chromých, krivých a slepých

¹³Nego kad priređuješ gozbu, pozovi siromahe, sakate, hrome, slijepe.

¹⁴a budeš blahoslavený, pretože ti nemajú čím odplatiť, lebo ti bude odplatené pri vzkriesení spravedlivých.

¹⁴Blago tebi jer oni ti nemaju čime uzvratiti. Uzvratit će ti se doista o uskrsnuću pravednih."

¹⁵Keď to počul ktorýsi zo spolustolujúcich, povedal mu: Blahoslavený, kto jie chlieb v kráľovstve Božom!

¹⁵Kad je to čuo jedan od sustolnika, reče mu: "Blago onome koji bude blagovao u kraljevstvu Božjem!"

¹⁶Ale on mu povedal: Nejaký človek urobil veľkú večeru a pozval mnohých.

¹⁶A on mu reče: "Čovjek neki priredi veliku večeru i pozva mnoge.

¹⁷A v hodinu večere poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo je už všetko hotové.

¹⁷I posla slugu u vrijeme večere da rekne uzvanicima: 'Dođite! Već je pripravljeno!'

¹⁸Ale oni sa začali všetci jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím vyjsť a vidieť ho. Prosím ťa, omluv ma!

¹⁸A oni se odreda počeli ispričavati. Prvi mu reče: 'Njivu sam kupio i valja mi poći pogledati je. Molim te, ispričaj me.'

¹⁹A iný povedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich zkúsiť. Prosím ťa, omluv ma.

¹⁹Drugi reče: 'Kupio sam pet jarmova volova pa idem okušati ih. Molim te, ispričaj me.'

²⁰A zase iný povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prijsť.

²⁰Treći reče: 'Oženio sam se i zato ne mogu doći.'"

²¹A sluha navrátiac sa zvestoval to svojmu pánovi. Vtedy sa rozhneval domáci pán a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchle do ulíc a uličiek mesta a uveď sem chudobných, chromých, krivých a slepých!

²¹"Sluga se vrati i javi to domaćinu. Tada domaćin, gnjevan, reče sluzi: 'Iziđi brzo na trgove gradske i ulice pa dovedi ovamo prosjake, sakate, slijepe i hrome.'

²²A sluha povedal: Pane, stalo sa, jako si nariadil, a ešte je miesto.

²²I sluga reče: 'Gospodaru, učinjeno je što si naredio i još ima mjesta.'

²³A pán povedal sluhovi: Vyjdi na cesty a medzi ploty a prinúť vojsť, aby sa naplnil môj dom!

²³Reče gospodar sluzi: 'Iziđi na putove i među ograde i prisili neka uđu da mi se napuni kuća.'

²⁴Lebo hovorím vám, že niktorý z tamtých pozvaných mužov neokúsi mojej večere.

²⁴A kažem vam: nijedan od onih pozvanih neće okusiti moje večere."

²⁵A išly s ním mnohé zástupy, a on obrátiac sa povedal im:

²⁵S njim je zajedno putovalo silno mnoštvo. On se okrene i reče im:

²⁶Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojím učeníkom.

²⁶"Dođe li tko k meni, a ne mrzi svog oca i majku, ženu i djecu, braću i sestre, pa i sam svoj život, ne može biti moj učenik!

²⁷A kto nenesie svojho kríža a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.

²⁷I tko ne nosi svoga križa i ne ide za mnom, ne može biti moj učenik!"

²⁸Lebo veď ak niekto z vás chce vystaviť vežu, či nesadne prv a nespočíta nákladu, či má toľko, aby mohol dostaviť?

²⁸"Tko od vas, nakan graditi kulu, neće prije sjesti i proračunati troškove ima li čime dovršiti:

²⁹Aby snáď, keď by položil základ a nemohol dovŕšiť, nezačali všetci, ktorí by to videli, vysmievať sa mu

²⁹da ga ne bi - pošto već postavi temelj, a ne mogne dovršiti - počeli ismjehivati svi koji to vide:

³⁰a hovoriť: Tento človek začal staväť a nemohol dovŕšiť.

³⁰'Ovaj čovjek poče graditi, a ne može dovršiti!'

³¹Alebo ktorý kráľ idúc proti inému kráľovi do boja nesadne prv a neporadí sa, či môže s desať tisícami stretnúť sa s tým, ktorý s dvadsať tisícami ide na neho?

³¹Ili koji kralj kad polazi da se zarati s drugim kraljem, neće prije sjesti i promisliti da li s deset tisuća može presresti onoga koji na nj dolazi s dvadeset tisuća?

³²Lebo ak nie, vtedy, keď ešte bude ďaleko, pošle posolstvo a bude prosiť o pokoj.

³²Ako ne može, dok je onaj još daleko, poslat će poslanstvo da zaište mir."

³³Tak teda každý z vás, kto sa nezrieka všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.

³³"Tako dakle nijedan od vas koji se ne odrekne svega što posjeduje, ne može biti moj učenik."

³⁴Soľ je dobrá, ale ak by soľ ztratila svoju slaň, čím ju napravia?

³⁴"Dobra je sol. Ali ako i sol obljutavi, čime će se ona začiniti?

³⁵Ani do zeme ani do hnoja sa nehodí; von ju vyhadzujú. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!

³⁵Nije prikladna ni za zemlju ni za gnojište. Van se baca. Tko ima uši da čuje, neka čuje!"