¹A stalo sa jedného z tých dní, keď učil ľud v chráme a zvestoval evanjelium, že si zastali k nemu najvyšší kňazi a zákonníci so staršími

¹Jednog dana dok je naučavao narod u Hramu i naviještao evanđelje, ispriječe se glavari svećenički i pismoznanci sa starješinama

²a povedali mu: Povedz nám, akou mocou a jakým právom toto činíš, alebo kto ti dal tú moc?

²pa mu dobace: "Reci nam kojom vlašću to činiš ili tko ti dade tu vlast?"

³A on odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam jednu vec, a povedzte mi:

³On odgovori: "Upitat ću i ja vas. Recite mi:

⁴Krst Jánov bol z neba a či z ľudí?

⁴krst Ivanov bijaše li od Neba ili od ljudi?"

⁵A oni uvažovali medzi sebou a vraveli: Ak povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili?

⁵A oni smišljahu među sobom: "Reknemo li 'od Neba', odvratit će 'Zašto mu ne povjerovaste?'

⁶A keď povieme: Z ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján bol prorok.

⁶A reknemo li 'od ljudi', sav će nas narod kamenovati. Ta uvjeren je da je Ivan prorok."

⁷Tak odpovedali, že nevedia, odkiaľ.

⁷I odgovore da ne znaju odakle.

⁸A Ježiš im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto činím.

⁸I Isus reče njima: "Ni ja vama neću kazati kojom vlašću ovo činim."

⁹A začal hovoriť ľudu toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinárom a odcestoval na dlhé časy.

⁹Zatim uze narodu kazivati ovu prispodobu: "Čovjek posadi vinograd, iznajmi ga vinogradarima i otputova na dulje vrijeme."

¹⁰A svojím časom poslal k vinárom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinári ho nabili a poslali s prázdnym.

¹⁰"Kada dođe doba, posla slugu vinogradarima da mu dadnu od uroda vinogradskoga. No vinogradari ga istukoše i otposlaše praznih ruku.

¹¹A poslal druhého sluhu. Oni však i toho nabili a zohaviac poslali s prázdnym.

¹¹Nato on posla drugoga slugu. Ali oni i toga istukoše, izružiše i otposlaše praznih ruku.

¹²Potom poslal i tretieho. Ale oni aj toho zranili a vyhodili von.

¹²Posla i trećega. A oni i njega izraniše i izbaciše."

¹³Vtedy povedal pán vinice: Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna, dozaista, keď uvidia toho, budú sa hanbiť.

¹³"Nato reče gospodar vinograda: 'Što da učinim? Poslat ću im sina svoga ljubljenoga. Njega će valjda poštovati.'

¹⁴Ale vinári, keď ho videli, rozmýšľali medzi sebou a povedali si: Toto je dedič, poďte, zabime ho, aby bolo dedičstvo naše.

¹⁴Ali kada ga vinogradari ugledaju, stanu među sobom umovati: 'Ovo je baštinik. Ubijmo ga da baština bude naša.'

¹⁵A vyhodili ho von z vinice a zabili. Čo im tedy urobí pán vinice?

¹⁵Izbaciše ga iz vinograda i ubiše." "Što će dakle učiniti s njima gospodar vinograda?

¹⁶Prijde a zahladí tých vinárov a vinicu dá iným. A keď to počuli. povedali: Nech sa nestane!

¹⁶Doći će i pogubiti te vinogradare i dati vinograd drugima." Koji ga slušahu rekoše: "Bože sačuvaj!"

¹⁷Ale on pozrel na nich a povedal: A čože je tedy to, čo je napísané, že kameň, ktorí zavrhli stavitelia, učinený je hlavou uhla?

¹⁷A on ih ošinu pogledom i reče: "A što ono piše: Kamen što ga odbaciše graditelji postade kamen zaglavni?

¹⁸Každý, kto padne na ten kameň, rozmliaždi sa, a na koho by on padol, toho rozdlávi.

¹⁸Tko god padne na taj kamen, smrskat će se, a na koga on padne, satrt će ga."

¹⁹A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali v tú hodinu vztiahnuť na neho ruky, ale sa báli ľudu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo.

¹⁹Pismoznanci i glavari svećenički gledahu da istog časa stave ruke na nj, ali se pobojaše naroda. Dobro razumješe da o njima kaza tu prispodobu.

²⁰A striehnuc ho poslali k nemu úkladníkov, ktorí sa pokrytecky pretvárali za spravedlivých, aby ho pochytili v reči a potom vydali vrchnosti a moci vladárovej.

²⁰Vrebajući na nj, poslaše uhode koji su se pravili pravednicima da ga uhvate u riječi pa da ga predaju oblasti i vlasti upraviteljevoj.

²¹A opýtali sa ho a riekli: Učiteľu, vieme, že dobre hovoríš a učíš a nehľadíš na osobu, ale jako je pravda, ceste Božej učíš;

²¹Upitaše ga dakle: "Učitelju, znamo da pravo zboriš i naučavaš te nisi pristran, nego po istini učiš putu Božjem.

²²či nám sluší dávať cisárovi daň a či nesluší?

²²Je li nam dopušteno dati porez caru ili nije?"

²³Ale on prezrel ich podvod a povedal im: Čo ma pokúšate?

²³Proničući njihovu lukavost, reče im:

²⁴Ukážte mi denár, čí má obraz a nápis? A oni povedali: Cisárov.

²⁴"Pokažite mi denar." "Čiju ima sliku i natpis?"

²⁵A on im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo Božie, Bohu.

²⁵A oni će: "Carevu." On im reče: "Stoga dajte caru carevo, a Bogu Božje."

²⁶A nemohli ho lapiť za slovo pred ľudom a podiviac sa jeho odpovedi umĺkli.

²⁶I ne mogoše ga uhvatiti u riječi pred narodom, nego umuknuše zadivljeni njegovim odgovorom.

²⁷A pristúpili niektorí zo sadúceov, ktorí popierajú a hovoria, že nieto vzkriesenia, a opýtali sa ho a riekli:

²⁷Pristupe mu neki od saduceja, koji niječu uskrsnuće. Upitaše ga:

²⁸Učiteľu, Mojžiš nám napísal: Keby zomrel niekomu brat, ktorý má ženu, a zomrel by bezdetný, aby si vzal jeho brat jeho ženu, a vzbudil svojmu bratovi semeno.

²⁸"Učitelju! Mojsije nam napisa: Umre li bez djece čiji brat koji imaše ženu, neka njegov brat uzme tu ženu te podigne porod bratu svomu.

²⁹Nuž bolo sedem bratov. A prvý oženiac sa zomrel bezdetný,

²⁹Bijaše tako sedmero braće. Prvi se oženi i umrije bez djece.

³⁰a tak si vzal ženu druhý, ale i ten zomrel bezdetný.

³⁰Drugi uze njegovu ženu,

³¹I tretí si ju vzal, a tak podobne i všetci siedmi a nezanechali detí a pomreli.

³¹onda treći; i tako redom sva sedmorica pomriješe ne ostavivši djece.

³²Naposledy po všetkých zomrela i žena.

³²Naposljetku umrije i žena.

³³Pri zmŕtvychvstaní teda ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu.

³³Kojemu će dakle od njih ta žena pripasti o uskrsnuću? Jer sedmorica su je imala za ženu."

³⁴A Ježiš im povedal: Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú sa;

³⁴Reče im Isus: "Djeca se ovog svijeta žene i udaju.

³⁵ale tí, ktorí budú uznaní za hodných dojsť tamtoho veku a vzkriesenia z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať,

³⁵No oni koji se nađoše dostojni onog svijeta i uskrsnuća od mrtvih niti se žene niti udaju.

³⁶lebo ani zomrieť nebudú viacej môcť, lebo budú rovní anjelom a budú synmi Božími, pretože budú synmi vzkriesenia.

³⁶Zaista, ni umrijeti više ne mogu: anđelima su jednaki i sinovi su Božji jer su sinovi uskrsnuća."

³⁷A že mŕtvi vstávajú z mŕtvych, to aj Mojžiš ukázal pri onom kri, keď nazýva Pána Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jakobovým.

³⁷"A da mrtvi ustaju, naznači i Mojsije kad u odlomku o grmu Gospodina zove Bogom Abrahamovim, Bogom Izakovim i Bogom Jakovljevim.

³⁸Nuž a Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo jemu všetci žijú.

³⁸A nije on Bog mrtvih, nego živih. Ta svi njemu žive!"

³⁹Vtedy odpovedali niektorí zo zákonníkov a riekli: Učiteľu, dobre si povedal.

³⁹Neki pismoznanci primijete: "Učitelju! Dobro si rekao!"

⁴⁰A viacej sa ho neopovážili nič opytovať.

⁴⁰I nisu se više usuđivali upitati ga bilo što.

⁴¹A povedal im: Ako to hovoria, že Kristus je synom Dávidovým?

⁴¹A on im reče: "Kako kažu da je Krist sin Davidov?

⁴²Veď aj sám Dávid hovorí v knihe žalmov: Riekol Pán môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,

⁴²Ta sam David veli u Knjizi psalama: Reče Gospod Gospodinu mojemu: 'Sjedi mi zdesna

⁴³dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh!

⁴³dok ne položim neprijatelje tvoje za podnožje nogama tvojim!'

⁴⁴Dávid ho tedy nazýva Pánom, a jakože je potom jeho synom?

⁴⁴David ga dakle naziva Gospodinom. Kako mu je onda sin?"

⁴⁵A keď počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:

⁴⁵I pred svim narodom reče svojim učenicima:

⁴⁶Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom krásnom rúchu a milujú pozdravovania na trhoch a prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach;

⁴⁶"Čuvajte se pismoznanaca, koji rado hodaju u dugim haljinama, vole pozdrave na trgovima, prva sjedala u sinagogama i pročelja na gozbama,

⁴⁷ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhej modlitby. Tým sa dostane tým prísnejšieho odsúdenia.

⁴⁷proždiru kuće udovičke, još pod izlikom dugih molitava. Stići će ih to oštrija osuda."