¹No, potom v prvý deň týždňa hlboko za svitu prišly k hrobu nesúc voňavé veci, ktoré prihotovily. A išly s nimi aj niektoré iné ženy.

¹Prvoga dana u tjednu, veoma rano, dođoše one na grob s miomirisima što ih pripraviše.

²A našly kameň odvalený od hrobu.

²Kamen nađoše otkotrljan od groba.

³A keď vošly do vnútra, nenašly tela Pána Ježiša.

³Uđoše, ali ne nađoše tijela Gospodina Isusa.

⁴A stalo sa v tom, čo boly nad tým celé bezradné, že hľa, dvaja mužovia sa postavili vedľa nich v rúchu, skvejúcom sa jako blesk.

⁴I dok su stajale zbunjene nad tim, gle, dva čovjeka u blistavoj odjeći stadoše do njih.

⁵A keď sa naľakaly a sklonily tvár k zemi, povedali im: Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?

⁵Zastrašene obore lica k zemlji, a oni će im: "Što tražite Živoga među mrtvima?

⁶Niet ho tu, ale vstal. Rozpamätajte sa, jako vám hovoril, keď ešte bol v Galilei,

⁶Nije ovdje, nego uskrsnu! Sjetite se kako vam je govorio dok je još bio u Galileji:

⁷keď povedal, že Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnych ľudí, byť ukrižovaný a tretieho dňa vstať z mŕtvych.

⁷'Treba da Sin Čovječji bude predan u ruke grešnika, i raspet, i treći dan da ustane.'"

⁸Vtedy sa rozpamätaly na jeho slová.

⁸I sjetiše se one riječi njegovih,

⁹A keď sa navrátily od hrobu, zvestovaly to všetko tým jedonástim a všetkým ostatným.

⁹vratiše se s groba te javiše sve to jedanaestorici i svima drugima.

¹⁰A bola to Mária Magdaléna a Johana a Mária Jakobova a tie ostatné s nimi, ktoré to hovorily apoštolom.

¹⁰A bile su to: Marija Magdalena, Ivana i Marija Jakovljeva. I ostale zajedno s njima govorahu to apostolima,

¹¹Ale tie ich slová sa im zdaly jako bájka, a neverili im, tým ženám.

¹¹ali njima se te riječi pričiniše kao tlapnja, te im ne vjerovahu.

¹²A Peter vstanúc bežal k hrobu. A keď sa nahnul, videl povoje ležať samé, a odišiel sám v sebe diviac sa tomu, čo sa to stalo.

¹²A Petar usta i potrča na grob. Sagnuvši se, opazi samo povoje. I vrati se kući čudeći se tome što se zbilo.

¹³A hľa, dvaja z nich išli toho istého dňa do mestečka, vzdialeného šesťdesiat honov od Jeruzalema, ktoré sa menuje Emaus.

¹³I gle, dvojica su od njih toga istog dana putovala u selo koje se zove Emaus, udaljeno od Jeruzalema šezdeset stadija.

¹⁴A tí sa shovárali medzi sebou o všetkom tom, čo sa to udialo.

¹⁴Razgovarahu međusobno o svemu što se dogodilo.

¹⁵A stalo sa v tom, keď sa tak shovárali a spolu sa navzájom dopytovali, že i sám Ježiš sa priblížil a išiel s nimi.

¹⁵I dok su tako razgovarali i raspravljali, približi im se Isus i pođe s njima.

¹⁶Ale ich oči boly držané, aby ho nepoznali.

¹⁶Ali prepoznati ga - bijaše uskraćeno njihovim očima.

¹⁷A povedal im: Aké sú to veci, o ktorých idúci rozjímate medzi sebou a ste smutní?

¹⁷On ih upita: "Što to putem pretresate među sobom?" Oni se snuždeni zaustave

¹⁸A jeden z nich, ktorému bolo meno Kleofáš, odpovedal a riekol mu: Či ty jediný pohostíniš v Jeruzaleme, ktorý si nezvedel, čo sa v ňom stalo po tieto dni?

¹⁸te mu jedan od njih, imenom Kleofa, odgovori: "Zar si ti jedini stranac u Jeruzalemu te ne znaš što se u njemu dogodilo ovih dana?"

¹⁹A on im povedal: A čože? A oni mu povedali: Čo sa stalo s Ježišom Nazarejským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutku i v slove pred Bohom a pred všetkým ľudom,

¹⁹A on će: "Što to?" Odgovore mu: "Pa ono s Isusom Nazarećaninom, koji bijaše prorok - silan na djelu i na riječi pred Bogom i svim narodom:

²⁰a jako ho vydali najvyšší kňazi a naše kniežatá, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali ho.

²⁰kako su ga glavari svećenički i vijećnici naši predali da bude osuđen na smrt te ga razapeli.

²¹A my sme sa nadejali, že on je ten, ktorý ide vykúpiť Izraela. No, tomu všetkému je toto už tretí deň, ako sa to stalo.

²¹A mi se nadasmo da je on onaj koji ima otkupiti Izraela. Ali osim svega toga ovo je već treći dan što se to dogodilo.

²²Ale i z nás niektoré ženy, ktoré boly za svitu pri hrobe, naplnily nás úžasom,

²²A zbuniše nas i žene neke od naših: u praskozorje bijahu na grobu,

²³ktoré nenajdúc jeho tela prišly a hovorily, že aj videnie anjelov videly, ktorí vraj hovoria, že žije.

²³ali nisu našle njegova tijela pa dođoše te rekoše da su im se ukazali anđeli koji su rekli da je on živ.

²⁴Potom odišli niektorí z našich k hrobu a našli všetko tak, ako aj tie ženy povedaly, ale jeho nevideli.

²⁴Odoše nato i neki naši na grob i nađoše kako žene rekoše, ali njega ne vidješe."

²⁵A on im povedal: Ó, nesmyselní a spozdilí srdcom veriť všetkému tomu, čo hovorili proroci!

²⁵A on će im: "O bezumni i srca spora da vjerujete što god su proroci navijestili!

²⁶Či to azda nemusel trpieť Kristus a tak vojsť do svojej slávy?

²⁶Nije li trebalo da Krist sve to pretrpi te uđe u svoju slavu?"

²⁷A započnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov vykladal im, čo kde vo všetkých písmach je napísané o ňom.

²⁷Počevši tada od Mojsija i svih proroka, protumači im što u svim Pismima ima o njemu.

²⁸A tak sa priblížili k mestečku, do ktorého išli, a on sa robil tak, že pojde ďalej.

²⁸Uto se približe selu kamo su išli, a on kao da htjede dalje.

²⁹Ale oni ho prinútili hovoriac: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva, a deň sa už nachýlil! A tak vošiel, aby zostal s nimi.

²⁹No oni navaljivahu: "Ostani s nama jer zamalo će večer i dan je na izmaku!" I uniđe da ostane s njima.

³⁰A stalo sa, keď si sadol s nimi za stôl, že vzal chlieb a dobrorečil a lámal a podával im.

³⁰Dok bijaše s njima za stolom, uze kruh, izreče blagoslov, razlomi te im davaše.

³¹A v tom sa otvorily ich oči, a poznali ho, a on zmiznul od nich.

³¹Uto im se otvore oči te ga prepoznaše, a on im iščeznu s očiju.

³²Vtedy povedali jeden druhému: Či nehorelo v nás naše srdce, keď nám hovoril na ceste a keď nám otváral písma?

³²Tada rekoše jedan drugome: "Nije li gorjelo srce u nama dok nam je putem govorio, dok nam je otkrivao Pisma?"

³³A vstali v tú istú hodinu a navrátili sa do Jeruzalema. A našli shromaždených tých jedonástich aj tých, ktorí boli s nimi,

³³U isti se čas digoše i vratiše u Jeruzalem. Nađoše okupljenu jedanaestoricu i one koji bijahu s njima.

³⁴ktorí hovorili, že Pán skutočne vstal, a že sa ukázal Šimonovi.

³⁴Oni im rekoše: "Doista uskrsnu Gospodin i ukaza se Šimunu!"

³⁵A oni zase rozprávali, čo zkúsili na ceste, a jako ho poznali pri lámaní chleba.

³⁵Nato oni pripovjede ono s puta i kako ga prepoznaše u lomljenju kruha.

³⁶A keď hovorili o tom, sám Ježiš sa postavil medzi nimi a povedal im: Pokoj Vám!

³⁶Dok su oni o tom razgovarali, stane Isus posred njih i reče im: "Mir vama!"

³⁷Ale oni, celí naľakaní a prestrašení, domnievali sa, že vidia ducha.

³⁷Oni, zbunjeni i prestrašeni, pomisliše da vide duha.

³⁸A on im povedal: Prečo ste predesení, a prečo vzchádzajú také myšlienky vo vašom srdci?

³⁸Reče im Isus: "Zašto se prepadoste? Zašto vam sumnje obuzimaju srce?

³⁹Vidzte moje ruky i moje nohy, že som ja sám, ten istý. Dotýkajte sa ma a vidzte, lebo duch nemá tela a kostí, a jako vidíte, že ja mám.

³⁹Pogledajte ruke moje i noge! Ta ja sam! Opipajte me i vidite jer duh tijela ni kostiju nema kao što vidite da ja imam."

⁴⁰A to povediac ukázal im ruky a nohy.

⁴⁰Rekavši to, pokaza im ruke i noge.

⁴¹A keď ešte neverili od radosti a divili sa, povedal im: Či tu máte niečo na jedenie?

⁴¹I dok oni od radosti još nisu vjerovali, nego se čudom čudili, on im reče: "Imate li ovdje što za jelo?"

⁴²A oni mu podali kúsok pečenej ryby a medového plásta.

⁴²Oni mu pruže komad pečene ribe.

⁴³A vzal a pojedol pred nimi.

⁴³On uzme i pred njima pojede.

⁴⁴A povedal im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som ešte bol s vami, totiž že sa musí naplniť všetko, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch i žalmoch.

⁴⁴Nato im reče: "To je ono što sam vam govorio dok sam još bio s vama: treba da se ispuni sve što je u Mojsijevu Zakonu, u Prorocima i Psalmima o meni napisano."

⁴⁵Vtedy otvoril ich um, aby rozumeli písmam.

⁴⁵Tada im otvori pamet da razumiju Pisma

⁴⁶A povedal im: Tak je napísané, a tak musel Kristus trpieť a vstať z mŕtvych tretieho dňa,

⁴⁶te im reče: "Ovako je pisano: 'Krist će trpjeti i treći dan ustati od mrtvih,

⁴⁷a musí byť kázané v jeho mene pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národami počnúc od Jeruzalema.

⁴⁷i u njegovo će se ime propovijedati obraćenje i otpuštenje grijeha po svim narodima počevši od Jeruzalema.'

⁴⁸A vy ste toho svedkami.

⁴⁸Vi ste tomu svjedoci.

⁴⁹A hľa, ja posielam zasľúbenie svojho Otca na vás, a vy buďte v meste Jeruzaleme, dokiaľ nebudete odiati do moci z výsosti.

⁴⁹I evo, ja šaljem na vas Obećanje Oca svojega. Ostanite zato u gradu dok se ne obučete u Silu odozgor."

⁵⁰Potom ich vyviedol von až do Betánie a pozdvihnúc svoje ruky dal im požehnanie.

⁵⁰Zatim ih izvede do Betanije, podiže ruke pa ih blagoslovi.

⁵¹A stalo sa v tom, keď ich žehnal, že sa bral preč od nich a vznášal sa hore do neba.

⁵¹I dok ih blagoslivljaše, rasta se od njih i uznesen bi na nebo.

⁵²A oni pokloniac sa mu navrátili sa do Jeruzalema s velikou radosťou.

⁵²Oni mu se ničice poklone pa se s velikom radosti vrate u Jeruzalem

⁵³A boli po celý čas v chráme a chválili Boha a dobrorečili mu. Ameň.

⁵³te sve vrijeme u Hramu blagoslivljahu Boga.