¹A keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfáge a Betánii pri Olivovom vrchu, poslal dvoch zo svojich učeníkov

¹Kad se približe Jeruzalemu, Betfagi i Betaniji, do Maslinske gore, pošalje dva učenika

²a povedal im: Iďte do mestečka, ktoré je tu pred vami, a hneď, keď budete vchádzať do neho, najdete osľa priviazané, na ktorom ešte nikto z ľudí nesedel; odviažte ho a priveďte.

²i kaže im: "Hajdete u selo pred vama. Čim u nj uđete, naći ćete privezano magare koje još nitko nije zajahao. Odriješite ga i vodite.

³A keby vám niekto povedal, čo to robíte, povedzte, že ho Pán potrebuje a že ho zase hneď sem pošle.

³Ako vam tko reče: 'Što to radite?' recite: 'Gospodinu treba', i odmah će ga ipak ovamo pustiti."

⁴A odišli a našli osľa uviazané vonku pri dveriach, na ceste, vedúcej popri tom dome, a odväzovali ho.

⁴Otiđoše i nađoše magare privezano uz vrata vani na cesti i odriješe ga.

⁵A niektorí z tých, ktorí tam stáli, im hovorili: Čo to robíte, že odväzujete osľa?

⁵A neki od nazočnih upitaše: "Što radite? Što driješite magare?"

⁶A oni im povedali tak, ako im prikázal Ježiš, a nechali ich.

⁶Oni im odvrate kako im reče Isus. I pustiše ih.

⁷A tak doviedli osľa k Ježišovi a hodili naň svoje rúcha, a sadol si naň.

⁷I dovedu magare Isusu, prebace preko njega svoje haljine i on zajaha na nj.

⁸A mnohí stlali svoje rúcha na cestu, a iní sekali letorasty so stromov a stlali na cestu.

⁸Mnogi prostriješe svoje haljine po putu, a drugi narezaše zelenih grana po poljima.

⁹A tí, ktorí išli pred ním a za ním, kričali a hovorili: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!

⁹I oni pred njim i oni za njim klicahu: "Hosana! Blagoslovljen Onaj koji dolazi u ime Gospodnje!

¹⁰Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!

¹⁰Blagoslovljeno kraljevstvo oca našega Davida koji dolazi! Hosana u visinama!"

¹¹A Ježiš vošiel do Jeruzalema i do chrámu a keď si obzrel všetko, a pretože už bola večerná hodina, vyšiel do Betánie s dvanástimi.

¹¹I uđe u Jeruzalem, u Hram. I sve uokolo razgleda, pa kako već bijaše kasno, pođe s dvanaestoricom u Betaniju.

¹²A keď na druhý deň vyšli z Betánie, zlačnel.

¹²Sutradan su izlazili iz Betanije, a on ogladnje.

¹³A vidiac zďaleka fík, majúci lístie, išiel k nemu, či by snáď nenašiel niečoho na ňom. Ale keď prišiel k nemu, nenašiel ničoho iba lístie; lebo nebol čas fíkov.

¹³Ugleda izdaleka lisnatu smokvu i priđe ne bi li na njoj što našao. Ali došavši bliže, ne nađe ništa osim lišća jer ne bijaše vrijeme smokvama.

¹⁴Vtedy odpovedal Ježiš a riekol mu: Nech nikto viac až na veky nejie z teba ovocia! A počuli to jeho učeníci.

¹⁴Tada reče smokvi: "Nitko nikada više ne jeo s tebe!" Čuli su to njegovi učenici.

¹⁵Potom prišli do Jeruzalema. A Ježiš vojdúc do chrámu začal vyháňať tých, ktorí predávali a kupovali v chráme, a poprevracal stoly peňazomencom a stolice tých, ktorí predávali holubov,

¹⁵Stignu tako u Jeruzalem. On uđe u Hram i stane izgoniti one koji su prodavali i kupovali u Hramu. Mjenjačima isprevrta stolove i prodavačima golubova klupe.

¹⁶a nedopustil, aby niekto preniesol nádobu cez chrám.

¹⁶I ne dopusti da itko išta pronese kroz Hram.

¹⁷A učil ich hovoriac im: Či nie je napísané, že môj dom sa bude volať domom modlitby u všetkých národov? Ale vy ste ho urobili pelešou lotrov.

¹⁷Učio ih je i govorio: "Nije li pisano: Dom će se moj zvati Dom molitve za sve narode? A vi od njega načinili pećinu razbojničku!"

¹⁸A počuli to zákonníci i najvyšší kňazi a hľadali, jako by ho zmárnili, lebo sa ho báli, pretože celý zástup žasnul nad jeho učením.

¹⁸Kada su za to dočuli glavari svećenički i pismoznanci, tražili su kako da ga pogube. Uistinu, bojahu ga se jer je sav narod bio očaran njegovim naukom.

¹⁹A keď bol večer, chodievali von z mesta.

¹⁹A kad se uvečerilo, izlazili su iz grada.

²⁰A potom včasráno, keď išli popri fíku, videli ho, že je uschlý od koreňa.

²⁰Kad su ujutro prolazili mimo one smokve, opaze da je usahla do korijena.

²¹A Peter rozpamätajúc sa povedal mu: Rabbi, pozri, fík, ktorému si zlorečil, vyschnul.

²¹Petar se prisjeti pa će Isusu: "Učitelju, pogledaj! Smokva koju si prokleo usahnu."

²²A Ježiš odpovedal a riekol im: Majte vieru Božiu!

²²Isus im odvrati: "Imajte vjeru Božju.

²³Lebo ameň vám hovorím, že ktokoľvek by povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! a nepochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, že sa stane, čo hovorí, bude mu, čokoľvek by povedal.

²³Zaista, kažem vam, rekne li tko ovoj gori: 'Digni se i baci u more!' i u srcu svome ne posumnja, nego vjeruje da će se dogoditi to što kaže - doista, bit će mu!

²⁴Preto vám hovorím: Všetko, za čokoľvek modliac sa prosíte, verte, že dostanete, a bude vám.

²⁴Stoga vam kažem: Sve što god zamolite i zaištete, vjerujte da ste postigli i bit će vam!

²⁵A keď stojíte na modlitbe, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj váš Otec, ktorý je v nebesiach, vám odpustil vaše poklesky.

²⁵No kad ustanete na molitvu, otpustite ako što imate protiv koga da i vama Otac vaš, koji je na nebesima, otpusti vaše prijestupke."

²⁶Ale ak vy neodpustíte, ani váš Otec, ktorý je v nebesiach, vám neodpustí vašich pokleskov.

²⁶#

²⁷A prišli zase do Jeruzalema. A keď sa prechádzal v chráme, pristúpili k nemu najvyšší kňazi, zákonníci a starší

²⁷I dođu opet u Jeruzalem. Dok je obilazio Hramom, dođu k njemu glavari svećenički, pismoznanci i starješine.

²⁸a povedali mu: Jakou mocou činíš tieto veci? Alebo kto ti dal tú moc, aby si činil tieto veci?

²⁸I govorahu mu: "Kojom vlašću to činiš? Ili tko ti dade tu vlast da to činiš?"

²⁹A Ježiš odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam na jednu vec; odpovedzte mi, a poviem vám, akou mocou činím tieto veci.

²⁹A Isus im reče: "Jedno ću vas upitati. Odgovorite mi, pa ću vam kazati kojom vlašću ovo činim.

³⁰Krst Jánov bol odkiaľ, z neba a či z ľudí? Odpovedzte mi!

³⁰Krst Ivanov bijaše li od Neba ili od ljudi? Odgovorite mi!"

³¹Vtedy rozmýšľali medzi sebou a hovorili: Ak povieme: Z neba, povie: Prečo ste mu teda neuverili?

³¹A oni umovahu među sobom: "Reknemo li 'od Neba', odvratit će 'Zašto mu dakle ne povjerovaste?'

³²Ale ak povieme, že z ľudí -. Báli sa ľudu, lebo všetci mysleli o Jánovi, že bol skutočne prorok.

³²Nego, da reknemo 'od ljudi!'" - Bojahu se mnoštva. Ta svi Ivana smatrahu doista prorokom.

³³A odpovedali a riekli Ježišovi: Nevieme. A Ježiš odpovedal a riekol im: Ani ja vám nepoviem, akou mocou činím tieto veci.

³³I odgovore Isusu: "Ne znamo." A Isus će im: "Ni ja vama neću kazati kojom vlašću ovo činim."