¹V tých dňoch, keď bol zase sídený veľký zástup, a nemali čo jesť, privolal si Ježiš svojich učeníkov a povedal im:

¹Onih se dana opet skupio silan svijet. Budući da nisu imali što jesti, dozva Isus učenike pa im reče:

²Ľúto mi je toho zástupu, lebo už tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť.

²"Žao mi je naroda jer su već tri dana uza me i nemaju što jesti.

³A jestli ich domov prepustím hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka.

³Ako ih otpravim gladne njihovim kućama, klonut će putom. A neki su od njih došli iz daleka."

⁴A jeho učeníci mu odpovedali: Odkiaľ bude ktosi môcť týchto tu na pustine nasýtiť chlebom?

⁴Učenici mu odgovore: "Otkuda bi ih tko ovdje u pustinji mogao nahraniti kruhom?"

⁵A opýtal sa ich: Koľko chlebov máte? A oni povedali: Sedem.

⁵On ih zapita: "Koliko kruhova imate?" Oni odgovore: "Sedam."

⁶Vtedy rozkázal zástupu posadať si na zem. A vzal tých sedem chlebov a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, aby predkladali, a kládli pred zástup.

⁶Nato zapovjedi mnoštvu da posjeda po zemlji. I uze sedam kruhova, zahvali, razlomi i davaše svojim učenicima da posluže. I poslužiše mnoštvu.

⁷A mali aj niekoľko rybičiek, a požehnajúc ich povedal, aby aj tie predkladali.

⁷A imali su i malo ribica. Blagoslovi i njih te reče da i to posluže.

⁸A tak jedli a nasýtili sa a nasberali zvyšných kúskov sedem košov.

⁸I jeli su i nasitili se. A od preteklih ulomaka odniješe sedam košara.

⁹A tých, ktorí jedli, bolo okolo štyroch tisícov, a rozpustil ich.

⁹Bilo ih je oko četiri tisuće. Tada ih otpusti,

¹⁰A hneď vošiel do lode so svojimi učeníkmi a prišiel do kraja Dalmanutha.

¹⁰a sam sa svojim učenicima odmah uđe u lađu i ode u kraj dalmanutski.

¹¹A vyšli farizeovia a začali sa s ním dohadovať vyhľadávajúc od neho znamenie z neba, pokúšajúc ho.

¹¹Tada istupiše farizeji i počeše raspravljati s njime. Iskušavajući ga, zatraže od njega znak s neba.

¹²A zavzdýchnul vo svojom duchu a povedal: Čo toto pokolenie vyhľadáva jaké znamenie? Ameň vám hovorím, že tomuto pokoleniu nebude dané znamenie.

¹²On uzdahnu iz sve duše i reče: "Zašto ovaj naraštaj traži znak? Zaista, kažem vam, ovome se naraštaju neće dati znak."

¹³A zanechajúc ich tam vošiel zase do lode a odišiel na druhú stranu.

¹³Tada ih ostavi, ponovno uđe u lađu pa otiđe prijeko.

¹⁴A zabudli vziať chleba a krome jedného chleba nemali viacej so sebou na lodi.

¹⁴A zaboraviše ponijeti kruha; imali su samo jedan kruh sa sobom na lađi.

¹⁵A prikazoval im a hovoril: Hľaďte, chráňte sa kvasu farizeov a kvasu Heródesovho!

¹⁵Nato ih Isus opomenu: "Pazite, čuvajte se kvasca farizejskog i kvasca Herodova!"

¹⁶Vtedy rozmýšľali medzi sebou, vraj chleba nemáme.

¹⁶Oni, zamišljeni, među sobom govorahu: "Kruha nemamo."

¹⁷Ale keď to poznal Ježiš, povedal im: Čo to rozmýšľate, že nemáte chleba? Či ešte nechápete ani nerozumiete? Či ešte máte zatvrdnuté svoje srdce?

¹⁷Zamijetio to Isus pa im reče: "Zašto ste zamišljeni što kruha nemate? Zar još ne shvaćate i ne razumijete? Zar vam je srce stvrdnuto?

¹⁸Či majúc oči nevidíte a majúc uši nečujete? A či sa nepamätáte,

¹⁸Oči imate, a ne vidite; uši imate, a ne čujete? Zar se ne sjećate?

¹⁹keď som tých päť chlebov lámal medzi tých päť tisíc, koľko plných košov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Dvanásť.

¹⁹Kad sam ono razlomio pet kruhova na pet tisuća, koliko punih košara ulomaka odnijeste?" Kažu mu: "Dvanaest."

²⁰A keď tých sedem medzi tie štyri tisíce, koľko plných pletencov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Sedem.

²⁰"A kada razlomih sedam na četiri tisuće, koliko punih košara ulomaka odnijeste?" Odgovore: "Sedam."

²¹A riekol im: Či ešte nerozumiete?

²¹A on će njima: "I još ne razumijete?"

²²A prišli do Betsaidy. A doviedli mu slepého a prosili ho, žeby sa ho dotknul.

²²Dođu u Betsaidu, dovedu mu slijepca pa ga zamole da ga se dotakne.

²³A chopiac ruku slepého vyviedol ho von z mestečka a keď napľul v jeho oči, vzložil na neho ruky a pýtal sa ho, či niečo vidí?

²³On uhvati slijepca za ruku, izvede ga iz sela, pljunu mu u oči, stavi na nj ruke i zapita ga: "Vidiš li što?"

²⁴A slepý pozrel hore a povedal: Vidím ľudí; lebo ich vidím chodiť ako nejaké stromy.

²⁴Slijepac upilji pogled i reče: "Opažam ljude; vidim nešto kao drveće ... hodaju."

²⁵Potom zase položil ruky na jeho oči a kázal mu, aby pozrel hore. A tak bol uzdravený a videl všetko jasne a na ďaleko.

²⁵Tada mu Isus opet stavi ruke na oči i slijepac progleda i ozdravi te je mogao sve jasno na daleko vidjeti.

²⁶A poslal ho domov a povedal: Ani do toho mestečka nevojdi ani tam nikomu nepovedz o tom!

²⁶Tada ga posla kući i reče mu: "Ne ulazi u selo."

²⁷Potom vyšiel Ježiš i jeho učeníci do mestečiek Cezáree Filipovej. A na ceste sa pýtal svojich učeníkov a riekol im: Čo hovoria ľudia o mne, že kto som ja?

²⁷I krenu Isus i njegovi učenici u sela Cezareje Filipove. Putem on upita učenike: "Što govore ljudi, tko sam ja?"

²⁸A oni mu odpovedali: Jedni hovoria, že si ty Ján Krstiteľ, iní, že Eliáš, a zase iní, že jeden z prorokov.

²⁸Oni mu rekoše: "Da si Ivan Krstitelj, drugi da si Ilija, treći opet da si neki od proroka."

²⁹A on sa ich opýtal: A vy čo hovoríte, že kto som ja? A Peter odpovedal a riekol mu: Ty si Kristus!

²⁹On njih upita: "A vi, što vi kažete, tko sam ja?" Petar prihvati i reče: "Ti si Pomazanik - Krist!"

³⁰A prihrozil im, aby nikomu nehovorili o ňom.

³⁰I zaprijeti im da nikomu ne kazuju o njemu.

³¹Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí mnoho pretrpieť a byť zavrhnutý od starších, od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych,

³¹I poče ih poučavati kako Sin Čovječji treba da mnogo pretrpi, da ga starješine, glavari svećenički i pismoznanci odbace, da bude ubijen i nakon tri dana da ustane.

³²a otvorene hovoril to slovo. Vtedy si ho pojal Peter a začal ho karhať.

³²Otvoreno im to govoraše. Petar ga uze u stranu i poče odvraćati.

³³Ale on sa obrátil a vidiac svojich učeníkov pokarhal Petra a povedal: Idi za mnou, satane, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.

³³A on se okrenu, pogleda svoje učenike pa zaprijeti Petru: "Nosi se od mene, sotono, jer ti nije na pameti što je Božje, nego što je ljudsko!"

³⁴A privolajúc si k sebe zástup so svojimi učeníkmi a povedal im: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a nech vezme svoj kríž a ide za mnou.

³⁴Tada dozva narod i učenike pa im reče: "Hoće li tko za mnom, neka se odrekne samoga sebe, neka uzme svoj križ i neka ide za mnom.

³⁵Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, stratí ju, a kto by stratil svoju dušu pre mňa a pre evanjelium, ten ju zachráni.

³⁵Tko hoće život svoj spasiti, izgubit će ga; a tko izgubi život svoj poradi mene i evanđelja, spasit će ga.

³⁶Lebo čo osoží človekovi, keby získal čo hneď i celý svet a svoju dušu utratil?

³⁶Ta što koristi čovjeku steći sav svijet, a životu svojemu nauditi?

³⁷Lebo veď aké výmenné dá človek za svoju dušu?

³⁷Ta što da čovjek dadne u zamjenu za život svoj?

³⁸Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová v tomto pokolení cudzoložnom a hriešnom, za toho sa bude aj Syn človeka hanbiť, keď prijde v sláve svojeho Otca so svätými anjelmi.

³⁸Doista, tko se zastidi mene i mojih riječi u ovom preljubničkom i grešničkom naraštaju - njega će se stidjeti i Sin Čovječji kada dođe u slavi Oca svoga zajedno sa svetim anđelima."