¹Toho času išiel Ježiš v sobotu siatinami, a jeho učeníci súc hladní začali trhať klasy a jesť.

¹U ono vrijeme prolazio je Isus subotom kroz usjeve. Učenici su njegovi ogladnjeli te počeli trgati klasje i jesti.

²A keď to videli farizeovia, povedali mu: Hľa, tvoji učeníci robia to, čo sa nepatrí robiť v sobotu.

²Vidjevši to, farizeji mu rekoše: "Gle, učenici tvoji čine što nije dopušteno činiti subotom."

³A on im povedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný, on i tí, ktorí boli s ním?

³On im reče: "Niste li čitali što učini David kad ogladnje on i njegovi pratioci?

⁴Ako vošiel do domu Božieho a jedol chleby predloženia, ktoré sa mu nepatrilo jesť ani tým, ktorí boli s ním, krome samým kňazom?

⁴Kako uđe u Dom Božji te pojedoše prinesene kruhove, a to ne bijaše slobodno jesti ni njemu ni njegovim pratiocima, nego samo svećenicima?

⁵Alebo či ste nečítali v zákone, že v sobotu kňazi v chráme poškvrňujú sobotu a sú bez viny?

⁵Ili zar niste čitali u Zakonu da subotom svećenici u Hramu krše subotu, a bez krivnje su?

⁶No, hovorím vám, že tu je väčší ako chrám.

⁶A velim vam: veće od Hrama jest ovdje!

⁷A keby ste boli poznali, čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť, neboli by ste odsúdili nevinných.

⁷I kad biste razumjeli što ono znači: Milosrđe mi je milo, a ne žrtva, ne biste osudili ove nekrive.

⁸Lebo Syn človeka je pánom i soboty.

⁸Ta Sin Čovječji gospodar je subote!"

⁹A odíduc odtiaľ prišiel do ich synagógy.

⁹Otišavši odande, dođe u njihovu sinagogu,

¹⁰A hľa, bol tam človek, ktorý mal uschnutú ruku. A opýtali sa ho a riekli: Či sa smie v sobotu uzdravovať? Aby ho obžalovali.

¹⁰kad gle čovjeka s usahlom rukom. A oni upitaše Isusa da bi ga mogli optužiti: "Je li dopušteno subotom liječiti?"

¹¹A on im povedal: Kto z vás bude taký človek, ktorý, keď bude mať jednu ovcu, a keby mu spadla v sobotu do jamy, či jej azda nepochytí a nevytiahne?

¹¹On im reče: "Tko to od vas jedinu ovcu koju ima ne bi subotom prihvatio i izvadio kad bi mu upala u jamu?

¹²A o koľko viac je človek než ovca! Preto sa smie v sobotu dobré robiť.

¹²A koliko je čovjek vredniji od ovce! Tako, slobodno je subotom činiti dobro!"

¹³Vtedy povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A vystrel, a ruka bola zase zdravá jako tá druhá.

¹³Tada reče čovjeku: "Ispruži ruku!" On je ispruži, i - ruka mu zdrava kao i druga!

¹⁴A farizeovia vyjdúc odtiaľ radili sa proti nemu, jako by ho zmárnili.

¹⁴A farizeji iziđoše i održaše vijećanje protiv njega, kako da ga pogube.

¹⁵Ale Ježiš to poznal a ušiel odtiaľ.

¹⁵Kad Isus to dozna, ukloni se odande. Za njim je išlo mnoštvo. On ih sve ozdravi

¹⁶a zakázal im prísne, aby ho nezjavili,

¹⁶i poprijeti im da ga ne prokazuju -

¹⁷aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal:

¹⁷da se ispuni što je rečeno po Izaiji proroku:

¹⁸Hľa, môj služobník, ktorého som vyvolil, môj milovaný, v ktorom sa zaľúbilo mojej duši, položím svojho Ducha na neho, a bude zvestovať národom súd;

¹⁸Evo Sluge mojega, koga sebi izabrah: mog ljubimca, miljenika duše moje! Stavit ću Duha svoga na njega: naviještat će pravo narodima;

¹⁹nebude sa vadiť ani nebude kričať, ani nikto nepočuje na ulici jeho hlasu;

¹⁹preti se neće, neće bučiti, glas mu se neće čuti po trgovima;

²⁰nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knotu nevyhasí, dokiaľ neprivedie súdu k víťazstvu;

²⁰trske stučene prelomiti neće, stijenja što tek tinja neće ugasiti - sve dok do pobjede ne izvede pravo.

²¹a v jeho mene dúfať budú národy.

²¹Ime njegovo nada je narodima!

²²Vtedy mu doviedli posadlého démonom, slepého a nemého, a uzdravil ho, takže ten slepý a nemý i hovoril i videl.

²²Tada mu donesoše opsjednuta, slijepa i nijema. I ozdravi ga te njemak progovori i progleda.

²³A všetky tie zástupy žasly a vravely: Či nie je toto ten syn Dávidov?

²³I sve ono mnoštvo zapanjeno govoraše: "Da ovo nije Sin Davidov?"

²⁴Ale keď to počuli farizeovia, povedali: Tento nevyháňa démonov, iba Belzebúbom, kniežaťom nad démonami.

²⁴A farizeji čuvši to rekoše: "Ne može ovaj izgoniti đavle osim po Beelzebulu, poglavici đavolskom."

²⁵A Ježiš vediac ich myšlienky povedal im: Každé kráľovstvo, rozdelené proti sebe, pustne; a niktoré mesto, rozdelené proti sebe, alebo tiež niktorý dom, rozdelený proti sebe, neobstojí.

²⁵A on, znajući njihove misli, reče im: "Svako kraljevstvo u sebi razdijeljeno opustjet će i svaki grad ili kuća u sebi razdijeljena neće opstati.

²⁶A jestli satan vyháňa satana, sám so sebou je rozdelený, a jako tedy obstojí jeho kráľovstvo?

²⁶Ako Sotona Sotonu izgoni, u sebi je razdijeljen. Kako će dakle opstati kraljevstvo njegovo?

²⁷A jestli ja Belzebúbom vyháňam démonov, vaši synovia ich kým vyháňajú? Preto oni budú vašimi sudcami.

²⁷I ako ja po Beelzebulu izgonim đavle, po kome ih sinovi vaši izgone? Zato će vam oni biti suci.

²⁸Ale jestli ja Duchom Božím vyháňam démonov, vtedy nečakane prišlo k vám kráľovstvo Božie.

²⁸Ali ako ja po Duhu Božjem izgonim đavle, zbilja je došlo k vama kraljevstvo Božje."

²⁹Alebo jako môže niekto vojsť do domu silného a zlúpiť jeho náradie, keby prv nepoviazal toho silného? Len potom olúpi jeho dom.

²⁹"Ili kako bi tko mogao ući u kuću jakoga i oplijeniti mu pokućstvo ako prije ne sveže jakoga? Tada će mu kuću oplijeniti."

³⁰Ten, kto nie je so mnou, je proti mne, a kto neshromažďuje so mnou, rozptyľuje

³⁰"Tko nije sa mnom, protiv mene je, i tko ne sabire sa mnom, rasipa."

³¹Preto vám hovorím, že každý hriech a každé rúhanie bude odpustené ľuďom, ale rúhanie sa proti Duchu nebude odpustené ľuďom.

³¹"Zato kažem vam: svaki će se grijeh i bogohulstvo oprostiti ljudima, ali rekne li tko bogohulstvo protiv Duha, neće se oprostiti.

³²A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, bude mu odpustené; ale kto by povedal proti Svätému Duchu, nebude mu odpustené ani v tomto veku ani v budúcom.

³²I rekne li tko riječ protiv Sina Čovječjega, oprostit će mu se. Ali tko rekne protiv Duha Svetoga, neće mu se oprostiti ni na ovom svijetu ni u budućem."

³³Ale urobte strom dobrým, a urobíte i jeho ovocie dobrým; alebo urobte strom zlým, a urobíte i jeho ovocie zlým. Lebo strom sa pozná po ovocí.

³³"Ili uzmite: dobro stablo i plod mu je dobar. Ili uzmite: trulo stablo i plod mu je truo. Ta po plodu se stablo poznaje.

³⁴Plemä vreteníc, ako vy môžete vravieť dobré veci, keď ste zlí? Lebo čím je preplnené srdce, to hovoria ústa.

³⁴Leglo gujinje! Kako možete govoriti dobro kad ste opaki. Ta iz obilja srca usta govore!

³⁵Dobrý človek z dobrého pokladu srdca vynáša dobré veci, a zlý človek zo zlého pokladu vynáša zlé veci.

³⁵Dobar čovjek iz riznice dobre vadi dobro, a zao čovjek iz riznice zle vadi zlo.

³⁶Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré povedia ľudia, vydajú počet v deň súdu;

³⁶A kažem vam: za svaku bezrazložnu riječ koju ljudi reknu dat će račun na Dan sudnji.

³⁷lebo zo svojich slov budeš ospravedlnený a zo svojich slov budeš odsúdený.

³⁷Doista, tvoje će te riječi opravdati i tvoje će te riječi osuditi."

³⁸Vtedy mu povedali niektorí zo zákonníkov a z farizeov a povedali: Učiteľu, chceme od teba vidieť znamenie.

³⁸Jednom zapodjenuše s njime razgovor neki pismoznanci i farizeji: "Učitelju, htjeli bismo od tebe vidjeti znak."

³⁹Ale on odpovedal a riekol im: Pokolenie, zlé a cudzoložné, vyhľadáva znamenie, ale mu nebude dané znamenie, iba znamenie proroka Jonáša.

³⁹A on im odgovori: "Naraštaj opak i preljubnički znak traži, ali mu se znak neće dati doli znak Jone proroka.

⁴⁰Lebo jako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci.

⁴⁰Doista, kao što Jona bijaše u utrobi kitovoj tri dana i tri noći, tako će i Sin Čovječji biti u srcu zemlje tri dana i tri noći.

⁴¹Mužovia Ninivänia povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho, lebo činili pokánie na kázeň Jonášovu, a hľa, tu je viac ako Jonáš.

⁴¹Ninivljani će ustati na Sudu zajedno s ovim naraštajem i osuditi ga jer se oni na propovijed Joninu obratiše, a evo, ovdje je i više od Jone!

⁴²Kráľovná juhu vstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho, lebo prišla z ďalekých končín zeme počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je viac ako Šalamún.

⁴²Kraljica će Juga ustati na Sudu zajedno s ovim naraštajem i osuditi ga jer je s krajeva zemlje došla čuti mudrost Salomonovu, a evo, ovdje je i više od Salomona!"

⁴³Ale keď vyjde nečistý duch z človeka, chodí po miestach, kde nieto vody, hľadajúc odpočinutie a nenachádza,

⁴³"A kad nečisti duh iziđe iz čovjeka, luta bezvodnim mjestima tražeći spokoja, ali ne nalazi!

⁴⁴vtedy hovorí: Navrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď prijde, najde prázdny, vymetený a vyzdobený;

⁴⁴Tada rekne: 'Vratit ću se u kuću odakle iziđoh.' I došavši, nađe je praznu, pometenu i uređenu.

⁴⁵vtedy ide a pojme so sebou sedem iných duchov, horších ako je sám, a vojdúc prebývajú tam, a posledné veci toho človeka bývajú horšie ako prvé. Tak sa stane i tomuto zlému pokoleniu.

⁴⁵Tada ode i uzme sa sobom sedam drugih duhova, gorih od sebe, te uđu i nastane se ondje. Na kraju bude s onim čovjekom gore nego na početku. Tako će biti i s ovim opakim naraštajem."

⁴⁶A kým ešte hovoril zástupom, hľa, prišli a stáli vonku jeho matka i jeho bratia hľadajúc príležitosť s ním prehovoriť.

⁴⁶Dok on još govoraše mnoštvu, eto majke i braće njegove. Stajahu vani tražeći da s njime govore.

⁴⁷A ktosi mu povedal: Hľa, tvoja matka i tvoji bratia stoja vonku a chcú s tebou hovoriť.

⁴⁷Reče mu netko: "Evo majke tvoje i braće tvoje, vani stoje i traže da s tobom govore."

⁴⁸Ale on odpovedajúc riekol tomu, kto mu to povedal: Kto je moja matka, a kto sú moji bratia?

⁴⁸Tomu koji mu to javi on odgovori: "Tko je majka moja, tko li braća moja?"

⁴⁹A vztiahnuc svoju ruku na svojich učeníkov povedal: Hľa, moja matka i moji bratia!

⁴⁹I pruži ruku prema učenicima: "Evo, reče, majke moje i braće moje!

⁵⁰Lebo ktokoľvek by činil vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, ten je mojím bratom i sestrou i matkou.

⁵⁰Doista, tko god vrši volju Oca mojega, koji je na nebesima, taj mi je brat i sestra i majka."