1V tom čase počul Heródes, jedno z tamojších štyroch kniežat, chýr o Ježišovi
1U ono vrijeme doču Herod tetrarh za Isusa
2a povedal svojim služobníkom: To je Ján Krstiteľ, on vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci.
2pa reče svojim slugama: "To je Ivan Krstitelj! On uskrsnu od mrtvih i zato čudesne sile djeluju u njemu."
3Lebo Heródes chopil Jána a poviazal ho a vsadil do žalára pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata.
3Herod doista bijaše uhitio Ivana te ga svezana bacio u tamnicu zbog Herodijade, žene brata svoga Filipa.
4Lebo Ján mu hovoril: Nepatrí sa ti ju mať.
4Jer Ivan mu govoraše: "Ne smiješ je imati!"
5A chcel ho zabiť, ale sa bál ľudu, lebo ho mali za proroka.
5Htjede ga ubiti, ali se bojao naroda jer su ga smatrali prorokom.
6Ale potom, keď slávili narodeniny Heródesove, tancovala dcéra Heródiady v prostredku a zaľúbila sa Heródesovi.
6Na Herodov rođendan zaplesa kći Herodijadina pred svima i svidje se Herodu.
7A preto jej sľúbil s prísahou, že jej dá, čokoľvek by si žiadala.
7Zato se zakle dati joj što god zaište.
8A ona, súc navedená od svojej matere, povedala: Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.
8A ona nagovorena od matere: "Daj mi, reče, ovdje na pladnju glavu Ivana Krstitelja."
9A kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a pre spolustolujúcich rozkázal dať.
9Ražalosti se kralj, ali zbog zakletve i sustolnika zapovjedi da se dade.
10A pošlúc kata sťal Jána v žalári.
10Posla odrubiti glavu Ivanu u tamnici.
11A donesená bola jeho hlava na mise a daná dievčaťu, a zaniesla svojej materi.
11I doniješe glavu njegovu na pladnju, dadoše djevojci, a ona je odnije materi.
12Potom tam prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; a prišli a zvestovali to Ježišovi.
12A učenici njegovi dođu, uzmu njegovo tijelo i pokopaju ga pa odu i jave Isusu.
13A keď to počul Ježiš, odišiel odtiaľ na lodi na pusté miesto, osobitne. A počujúc o tom zástupy išly pešo za ním z tých miest.
13Kad je Isus to čuo, povuče se odande lađom na samotno mjesto, u osamu. Dočuo to narod pa pohrli pješice za njim iz gradova.
14A keď vyšiel odtiaľ Ježiš, videl veliký zástup a zľutoval sa nad nimi a uzdravoval ich chorých.
14Kad on iziđe, vidje silan svijet, sažali mu se nad njim te izliječi njegove bolesnike.
15A keď bol večer, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: Miesto je tu pusté, a čas už prešiel; prepusti zástupy, aby odíduc do mestečiek nakúpili si potravy.
15Uvečer mu pristupe učenici pa mu reknu: "Pust je ovo kraj i već je kasno. Otpusti dakle svijet: neka odu po selima kupiti hrane."
16Ale Ježiš im povedal: Nie je im treba odísť, dajte im vy jesť.
16A Isus im reče: "Ne treba da idu, dajte im vi jesti."
17A oni mu povedali: Nemáme tu iba päť chlebov a dve ryby.
17Oni mu kažu: "Nemamo ovdje ništa osim pet kruhova i dvije ribe."
18A on im povedal: Doneste mi ich sem!
18A on će im: "Donesite mi ih ovamo."
19A rozkázal zástupom, aby si posadali na tráve, a vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámuc dával chleby učeníkom a učeníci dávali zástupom.
19I zapovjedi da mnoštvo posjeda po travi. On uze pet kruhova i dvije ribe, pogleda na nebo, izreče blagoslov pa razlomi i dade kruhove učenicima, a učenici mnoštvu.
20A jedli všetci a nasýtili sa, a sobrali, čo zostalo zvýšených kúskov, dvanásť plných košov.
20I jeli su svi i nasitili se. Od preteklih ulomaka nakupiše dvanaest punih košara.
21A tých, ktorí jedli, bolo asi päť tisíc mužov, krome žien a detí.
21A blagovalo je oko pet tisuća muškaraca, osim žena i djece.
22A Ježiš hneď prinútil svojich učeníkov, aby vstúpili do lode a predišli ho na druhú stranu, dokiaľ by vraj nerozpustil zástupov.
22I odmah prisili učenike da uđu u lađu i da se prebace prijeko dok on otpusti mnoštvo.
23A rozpustiac zástupy vyšiel na vrch osobitne modliť sa. A keď bol večer, bol tam sám.
23A pošto otpusti mnoštvo, uziđe na goru, nasamo, da se pomoli. Uvečer bijaše ondje sam.
24A loď už bola naprostred mori, zmietaná vlnami, pretože bol odporný vietor.
24Lađa se već mnogo stadija bila ostisla od kraja, šibana valovima. Bijaše protivan vjetar.
25Potom za štvrtej stráže vnoci prišiel k nim Ježiš chodiac po mori.
25O četvrtoj noćnoj straži dođe on k njima hodeći po moru.
26A učeníci vidiac ho chodiť po mori zľakli sa a vraveli, že je to nejaká obluda, a skríkli od strachu.
26A učenici ugledavši ga kako hodi po moru, prestrašeni rekoše: "Utvara!" I od straha kriknuše.
27Ale Ježiš hneď prehovoril k nim a povedal: Dúfajte, ja som, nebojte sa!
27Isus im odmah progovori: "Hrabro samo! Ja sam! Ne bojte se!"
28A Peter mu odpovedal a riekol: Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel za tebou po vodách.
28Petar prihvati i reče: "Gospodine, ako si ti, zapovjedi mi da dođem k tebi po vodi!"
29A on povedal: Poď! A Peter sostúpiac s lode chodil po vodách a prišiel k Ježišovi.
29A on mu reče: "Dođi!" I Petar siđe s lađe te, hodeći po vodi, pođe k Isusu.
30Ale hľadiac na silný vietor začal sa báť a počnúc sa noriť skríkol a povedal: Pane, zachráň ma!
30Ali kad spazi vjetar, poplaši se, počne tonuti te krikne: "Gospodine, spasi me!"
31A Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: Človeče malej viery, prečo si pochyboval?
31Isus odmah pruži ruku, dohvati ga i kaže mu: "Malovjerni, zašto si posumnjao?"
32A keď vyšli hore do lode, utíchol vietor.
32Kad uđoše u lađu, utihnu vjetar.
33A tí, ktorí boli na lodi, pristúpili, klaňali sa mu a hovorili: Si naozaj Syn Boží!
33A oni na lađi poklone mu se ničice govoreći: "Uistinu, ti si Sin Božji!"
34A preplaviac sa prišli do zeme Genezareta.
34Pošto preploviše, dođu na kraj, u Genezaret.
35A keď ho poznali mužovia toho miesta, rozposlali poslov po celom tom okolí, a podonášali mu všetkých, ktorí sa zle mali,
35I ljudi ga onoga kraja prepoznaju pa razglase po svoj onoj okolici. I donošahu mu sve bolesnike
36a prosili ho, žeby im dovolil, aby sa aspoň dotkli lemu jeho rúcha, a ktorí sa ho dotkli, ozdraveli.
36te ga moljahu da se samo dotaknu skuta njegove haljine. I koji bi se dotakli, ozdravili bi.