¹Lebo nebeské kráľovstvo je podobné človeku-hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať si robotníkov do svojej vinice.

¹"Kraljevstvo je nebesko kao kad domaćin rano ujutro izađe najmiti radnike u svoj vinograd.

²A zjednajúc sa s robotníkmi, že im dá po denáre na deň, poslal ich do svojej vinice.

²Pogodi se s radnicima po denar na dan i pošalje ih u svoj vinograd.

³A keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných stáť na trhu a zaháľať.

³Izađe i o trećoj uri i vidje druge gdje stoje na trgu besposleni

⁴Aj tým povedal: Iďte aj vy do vinice, a čo bude spravedlivé, dám vám. A oni odišli.

⁴pa i njima reče: 'Idite i vi u moj vinograd pa što bude pravo, dat ću vam.'

⁵Opät vyšiel okolo šiestej a deviatej hodiny a urobil to isté.

⁵I oni odoše. Izađe opet o šestoj i devetoj uri te učini isto tako.

⁶Potom vyjdúc okolo jedonástej hodiny našiel iných stáť a zaháľať a povedal im: Čo tu stojíte celý deň a zaháľate?

⁶A kad izađe o jedanaestoj uri, nađe druge gdje stoje i reče im: 'Zašto ovdje stojite vazdan besposleni?'

⁷Povedali mu: Pretože nás nikto nenajal. A on im povedal: Iďte aj vy do vinice, a čo bude spravedlivé, dostanete.

⁷Kažu mu: 'Jer nas nitko ne najmi.' Reče im: 'Idite i vi u vinograd.'"

⁸A keď bol večer povedal pán vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a zaplať im počnúc od posledných až po prvých.

⁸"Uvečer kaže gospodar vinograda svojemu upravitelju: 'Pozovi radnike i podaj im plaću počevši od posljednjih pa sve do prvih.'

⁹A keď prišli tí okolo jedonástej hodiny najatí, dostali po denáre.

⁹Dođu tako oni od jedanaeste ure i prime po denar.

¹⁰A keď potom prišli tí prví, domnievali sa, že dostanú viacej, ale aj oni dostali po denáre.

¹⁰Pa kada dođu oni prvi, pomisle da će primiti više, ali i oni prime po denar.

¹¹A keď vzali, reptali proti hospodárovi

¹¹A kad primiše, počeše mrmljati protiv domaćina:

¹²a hovorili: Títo poslední pracovali jednu hodinu, a učinil si ich rovných nám, ktorí sme niesli bremeno dňa a páľu slnca.

¹²'Ovi posljednji jednu su uru radili i izjednačio si ih s nama, koji smo podnosili svu tegobu dana i žegu.'"

¹³Ale on odpovedal a riekol jednému z nich: Priateľu, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár?

¹³"Nato on odgovori jednomu od njih: 'Prijatelju, ne činim ti krivo. Nisi li se pogodio sa mnom po denar?

¹⁴Vezmi, čo je tvoje, a idi! A chcem tomuto poslednému dať ako i tebe.

¹⁴Uzmi svoje pa idi. A ja hoću i ovomu posljednjemu dati kao i tebi.

¹⁵Alebo či nemám práva urobiť so svojím, čo chcem? Alebo či je tvoje oko zlé, že ja som dobrý?

¹⁵Nije li mi slobodno činiti sa svojim što hoću? Ili zar je oko tvoje zlo što sam ja dobar?'"

¹⁶Tak budú poslední prví a prví poslední; lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.

¹⁶"Tako će posljednji biti prvi, a prvi posljednji."

¹⁷A keď išiel Ježiš hore do Jeruzalema, pojal tých dvanástich učeníkov osobitne na ceste a povedal im:

¹⁷Dok je Isus uzlazio u Jeruzalem, uze dvanaestoricu nasamo te im putem reče:

¹⁸Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný najvyšším kňazom a zákonníkom, a odsúdia ho na smrť

¹⁸"Evo, uzlazimo u Jeruzalem i Sin Čovječji bit će predan glavarima svećeničkim i pismoznancima. Osudit će ga na smrt

¹⁹a vydajú ho pohanom, aby sa mu naposmievali, aby ho zbičovali a ukrižovali, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.

¹⁹i predati poganima da ga izrugaju, izbičuju i razapnu, ali on će treći dan uskrsnuti."

²⁰Vtedy pristúpila k nemu matka synov Zebedeových so svojimi synmi, klaňala sa mu a prosila čosi od neho.

²⁰Tada mu pristupi mati sinova Zebedejevih zajedno sa sinovima, pade ničice da od njega nešto zaište.

²¹A on jej povedal: Čo chceš? A riekla mu: Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli jeden po tvojom pravom a druhý po tvojom ľavom boku v tvojom kráľovstve.

²¹A on će joj: "Što želiš?" Kaže mu: "Reci da ova moja dva sina u tvome kraljevstvu sjednu uza te, jedan tebi zdesna, drugi slijeva."

²²A Ježiš odpovedal a riekol: Neviete, čo si prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý mám ja piť, a pokrstiť sa krstom, ktorým sa ja krstím? Povedali mu: Môžeme.

²²Isus odgovori: "Ne znate što ištete. Možete li piti čašu koju ću ja piti?" Kažu mu: "Možemo!"

²³A on im povedal: Môj kalich pravda piť budete, i krstom, ktorým sa ja krstím, pokrstení budete; ale dať sedieť po mojom pravom a po mojom ľavom boku nie je mojou vecou, ale to bude dané tým, ktorým je to pripravené od môjho Otca.

²³A on im reče: "Čašu ćete moju doduše piti, ali sjesti meni zdesna ili slijeva - to nisam ja vlastan dati, to je onih kojima je pripravio moj Otac."

²⁴A keď to počuli tí desiati, nahnevali sa na tých dvoch bratov.

²⁴Kada su to čula ostala desetorica, razgnjeve se na dva brata.

²⁵Ale Ježiš privolajúc si povedal: Viete, že kniežatá národov panujú nad nimi, a velikí medzi nimi prevádzajú nad nimi moc.

²⁵Zato ih Isus dozva i reče: "Znate da vladari gospoduju svojim narodima i velikaši njihovi drže ih pod vlašću.

²⁶Nie tak bude medzi vami, ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami velikým, bude vaším služobníkom;

²⁶Neće tako biti među vama! Naprotiv, tko hoće da među vama bude najveći, neka vam bude poslužitelj.

²⁷a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude vaším sluhom,

²⁷I tko god hoće da među vama bude prvi, neka vam bude sluga."

²⁸ako ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.

²⁸"Tako i Sin Čovječji nije došao da bude služen, nego da služi i život svoj dade kao otkupninu za mnoge."

²⁹A keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veliký zástup.

²⁹Kad su izlazili iz Jerihona, pođe za njim silan svijet.

³⁰A hľa, sedeli tam pri ceste dvaja slepí, ktorí, keď počuli, že tade ide Ježiš, kričali a hovorili: Pane, zmiluj sa nad nami, Synu Dávidov!

³⁰I gle, dva slijepca sjeđahu kraj puta. Čuvši da Isus prolazi, povikaše: "Gospodine, smiluj nam se, Sine Davidov!"

³¹Ale zástup im dohováral a vravel, aby mlčali, no, oni ešte väčšmi kričali a hovorili: Zmiluj sa nad nami, Pane, Synu Dávidov!

³¹Mnoštvo ih ušutkivalo, ali oni još jače viknuše: "Gospodine, smiluj nam se, Sine Davidov!"

³²A Ježiš postál, zavolal ich a povedal: Čo chcete, aby som vám učinil?

³²Isus se zaustavi, dozove ih i reče: "Što hoćete da vam učinim?"

³³A oni mu povedali: Pane, že by sa otvorily naše oči.

³³Kažu mu: "Gospodine, da nam se otvore oči."

³⁴A Ježiš, súc pohnutý ľútosťou, dotknul sa ich očí, a hneď prezreli a išli za ním.

³⁴Isus se ganut dotače njihovim očiju i oni odmah progledaše. I pođoše za njim.