¹A Ježiš odpovediac opät im hovoril v podobenstvách a povedal:

¹Isus im ponovno prozbori u prispodobama:

²Nebeské kráľovstvo je podobné človeku-kráľovi, ktorý učinil svojmu synovi svadbu.

²"Kraljevstvo je nebesko kao kad neki kralj pripravi svadbu sinu svomu.

³A poslal svojich sluhov, aby išli povolať pozvaných na svadbu. Ale nechceli prijsť.

³Posla sluge da pozovu uzvanike na svadbu. No oni ne htjedoše doći.

⁴Opät poslal iných sluhov a povedal: Povedzte pozvaným: Hľa, svoj obed som prichystal, moje voly a krmný dobytok je pobitý, a všetko je hotové; poďte na svadbu!

⁴Opet posla druge sluge govoreći: 'Recite uzvanicima: Evo, objed sam ugotovio. Junci su moji i tovljenici poklani i sve pripravljeno. Dođite na svadbu!'"

⁵Ale oni nedbali a odišli, ktorý na vlastné pole, ktorý po svojom kupectve,

⁵"Ali oni ne mareći odoše - jedan na svoju njivu, drugi za svojom trgovinom.

⁶a ostatní schopiac jeho sluhov hanebne ich doriadili a pobili.

⁶Ostali uhvate njegove sluge, zlostave ih i ubiju.

⁷A keď to počul kráľ, rozhneval sa a poslal svoje vojská a zahubil tých vrahov a ich mesto podpálil.

⁷Nato se kralj razgnjevi, posla svoju vojsku i pogubi one ubojice, a grad im spali."

⁸Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce hotová, ale pozvaní neboli hodni.

⁸"Tada kaže slugama: 'Svadba je, evo, pripravljena ali uzvanici ne bijahu dostojni.

⁹Teda iďte na rozcestia a všetkých, ktorých najdete, pozvite na svadbu.

⁹Pođite stoga na raskršća i koga god nađete, pozovite na svadbu!'"

¹⁰A tí sluhovia vyšli na cesty a shromaždili všetkých, ktorých našli, zlých i dobrých, a svadobná dvorana sa naplnila hodovníkmi.

¹⁰"Sluge iziđoše na putove i sabraše sve koje nađoše - i zle i dobre. I svadbena se dvorana napuni gostiju.

¹¹Ale keď vošiel kráľ podívať sa na hodovníkov, videl tam človeka neodiateho svadobným rúchom,

¹¹Kad kralj uđe pogledati goste, spazi ondje čovjeka koji ne bijaše odjeven u svadbeno ruho.

¹²a povedal mu: Priateľu, jako si sem vošiel, nemajúc svadobného rúcha? A on zanemel.

¹²Kaže mu: 'Prijatelju, kako si ovamo ušao bez svadbenoga ruha?' A on zanijemi.

¹³Vtedy povedal kráľ posluhovačom: Sviažte mu nohy aj ruky a vezmite ho a vyhoďte ho do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami.

¹³Tada kralj reče poslužiteljima: 'Svežite mu ruke i noge i bacite ga van u tamu, gdje će biti plač i škrgut zubi.'

¹⁴Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených.

¹⁴Doista, mnogo je zvanih, malo izabranih."

¹⁵Vtedy odišli farizeovia a radili sa, jako by ho lapili v reči.

¹⁵Tada farizeji odoše i održaše vijeće kako da Isusa uhvate u riječi.

¹⁶A poslali k nemu svojich učeníkov s heródiánmi, ktorí mu povedali: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a že ceste Božej učíš v pravde a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu ľudí;

¹⁶Pošalju k njemu svoje učenike s herodovcima da ga upitaju: "Učitelju! Znamo da si istinit te po istini putu Božjem učiš i ne mariš tko je tko jer nisi pristran.

¹⁷povedzže nám tedy, čo sa tebe zdá: či sa má dať cisárovi daň a či nie?

¹⁷Reci nam, dakle, što ti se čini: je li dopušteno dati porez caru ili nije?"

¹⁸Ale Ježiš poznal ich zlobu a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci?

¹⁸Znajući njihovu opakost, reče Isus: "Zašto me iskušavate, licemjeri?

¹⁹Ukážte mi daňový peniaz! A oni mu doniesli denár.

¹⁹Pokažite mi porezni novac!" Pružiše mu denar.

²⁰A povedal im: Čí je tento obraz a nápis?

²⁰On ih upita: "Čija je ovo slika i natpis?"

²¹A riekli: Cisárov. Vtedy im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.

²¹Odgovore: "Carev." Kaže im: "Podajte dakle caru carevo, a Bogu Božje."

²²A keď to počuli, zadivili sa a zanechajúc ho odišli.

²²Čuvši to, zadive se pa ga ostave i odu.

²³Toho dňa pristúpili k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, že nieto zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho

²³Toga dana pristupiše k njemu saduceji, koji vele da nema uskrsnuća, i upitaše ga:

²⁴a riekli: Učiteľu, Mojžiš povedal: Keby niekto zomrel nemajúc detí, nech si jeho brat švagrovským právom vezme jeho ženu a vzbudí svojmu bratovi semeno.

²⁴"Učitelju, Mojsije reče: Umre li tko bez djece, neka se njegov brat oženi njegovom ženom te podigne porod bratu svomu.

²⁵Nuž bolo u nás sedem bratov, a prvý oženiac sa zomrel a pretože nemal semena, zanechal svoju ženu svojmu bratovi.

²⁵Bijaše tako u nas sedmero braće. Prvi se oženi i umrije bez poroda ostavivši ženu svom bratu.

²⁶Tak podobne aj druhý aj tretí až do siedmeho.

²⁶Tako i drugi i treći, sve do sedmoga.

²⁷A naposledy po všetkých zomrela aj žena.

²⁷A nakon svih umrije i žena.

²⁸Pri zmŕtvychvstaní tedy ktorého z tých siedmich bude ženou, lebo ju všetci mali?

²⁸Kojemu će dakle od te sedmorice biti žena o uskrsnuću? Jer sva su je sedmorica imala."

²⁹A Ježiš odpovedal a riekol im: Blúdite, pretože neznáte písem ani moci Božej;

²⁹Odgovori im Isus: "U zabludi ste jer ne razumijete Pisama ni sile Božje.

³⁰lebo pri zmŕtvychvstaní nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú jako anjelia Boží v nebi.

³⁰Ta u uskrsnuću niti se žene niti udavaju, nego su kao anđeli na nebu.

³¹A o zmŕtvychvstaní mŕtvych či ste nečítali, čo vám je povedané od Boha, ktorý povedal:

³¹A što se tiče uskrsnuća mrtvih, zar niste čitali što vam reče Bog:

³²Ja som Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov? Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých.

³²Ja sam Bog Abrahamov, Bog Izakov i Bog Jakovljev? Nije on Bog mrtvih, nego živih!"

³³A keď to počuly zástupy, žasly nad jeho učením.

³³Čuvši to, mnoštvo osta zaneseno njegovim naukom.

³⁴Ale farizeovia počujúc že umlčal sadúceov, sišli sa dovedna,

³⁴A kad su farizeji čuli kako ušutka saduceje, okupiše se,

³⁵a jeden z nich, zákonník sa opýtal pokúšajúc ho a povedal:

³⁵a jedan od njih, zakonoznanac, da ga iskuša, upita:

³⁶Učiteľu, ktoré prikázanie je veľké v zákone?

³⁶"Učitelju, koja ja zapovijed najveća u Zakonu?"

³⁷A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!

³⁷A on mu reče: "Ljubi Gospodina Boga svojega svim srcem svojim, i svom dušom svojom, i svim umom svojim.

³⁸To je to veľké a prvé prikázanie.

³⁸To je najveća i prva zapovijed.

³⁹A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba!

³⁹Druga, ovoj slična: Ljubi svoga bližnjega kao sebe samoga.

⁴⁰Na týchto dvoch prikázaniach visí celý zákon i proroci.

⁴⁰O tim dvjema zapovijedima visi sav Zakon i Proroci."

⁴¹A keď sa sišli farizeovia, opýtal sa ich Ježiš

⁴¹Kad se farizeji skupiše, upita ih Isus:

⁴²a riekol: Čo sa vám zdá o Kristovi, čí je syn? Povedali mu: Dávidov.

⁴²"Što mislite o Kristu? Čiji je on sin?" Kažu mu: "Davidov."

⁴³A povedal im: Ako ho tedy Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí:

⁴³A on će njima: "Kako ga onda David u Duhu naziva Gospodinom, kad veli:

⁴⁴Pán riekol môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.

⁴⁴Reče Gospod Gospodinu mojemu: 'Sjedi mi zdesna dok ne položim neprijatelje tvoje za podnožje nogama tvojim?'

⁴⁵Ak ho tedy Dávid nazýva svojím Pánom, ako je potom jeho synom?

⁴⁵Ako ga dakle David naziva Gospodinom, kako mu je sin?"

⁴⁶A nikto mu nemohol odpovedať ani slova, ani sa ho viacej od toho dňa nikto neopovážil opytovať.

⁴⁶I nitko mu nije mogao odgovoriti ni riječi, niti se od toga dana tko usudio upitati ga bilo što.