¹Ale stane sa v posledných dňoch, že vrch domu Hospodinovho bude stáť pevne hore na vrchu vrchov a bude vyvýšený nad brehy, a pohrnú sa naň ľudia.

¹Dogodit će se na kraju danÄa: Gora Doma Jahvina bit će postavljena vrh svih gora, uzvišena iznad svih bregova.

²A pojdú mnohé národy a povedia: Poďte a vyjdime na vrch Hospodinov a do domu Boha Jakobovho, a bude nás vyučovať niektorým zo svojich ciest, a budeme chodiť po jeho stezkách. Lebo zo Siona vyjde zákon a slovo Hospodinovo z Jeruzalema.

²K njoj će se stjecat svi narodi, nagrnut će mnoga plemena i reći: "Hajde, uziđimo na goru Jahvinu, u Dom Boga Jakovljeva! On će nas naučit' svojim putovima, i hodit ćemo stazama njegovim. Jer će sa Siona Zakon izaći, riječ Jahvina iz Jeruzalema."

³A bude súdiť medzi mnohými ľuďmi a bude trestať mocné národy až na ďaleké časy. A skujú svoje meče na motyky a svoje kopije na srpy. Nepozdvihne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju.

³On će upravljati mnogim pučanstvima i bit će sudac moćnim narodima. Svoje će mačeve prekovati u ralice, a svoja koplja u radne srpove. Narod na narod neće mača dizati niti će se više za rat vježbati.

⁴Ale budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím fíkom, a nebude toho, kto by prestrašil, lebo ústa Hospodina Zástupov hovorily.

⁴Svaki će mirno živjeti pod lozom vinovom, pod smokvom svojom, i nitko ga neće plašiti. To rekoše usta Jahve nad Vojskama.

⁵Lebo všetky národy budú chodiť každý v mene svojho boha, ale my budeme chodiť v mene Hospodina, svojho Boha, na veky vekov.

⁵Jer svi narodi idu, svaki u ime boga svojega, a mi, mi idemo u imenu Jahve, Boga našega, uvijek i dovijeka.

⁶Toho dňa, hovorí Hospodin, soberiem kulhavú a zahnanú shromaždím, aj tú, ktorej som zle robil.

⁶"U onaj dan - riječ je Jahvina - sabrat ću hrome, okupiti raspršene i sve kojima sam zlo učinio.

⁷A učiním kulhavú ostatkom a ďaleko zahnanú mocným národom, a Hospodin bude kraľovať nad nimi na vrchu Sione od teraz až na veky.

⁷Od hromih ću Ostatak učiniti, moćan narod od onih što su izgnani." Tada će Jahve nad njima kraljevati na gori Sionu od sada i dovijeka.

⁸A ty, vežo Čriedy, Ofele, hradbo dcéry Siona, k tebe to pojde, a prijde predošlé panstvo, kráľovstvo dcére Jeruzalema.

⁸I ti Kulo stadÄa, Ofele Kćeri sionske, opet će se tebi vratiti prijašnja vlast, kraljevstvo Kćeri jeruzalemske.

⁹A tak teraz prečože kričíš takým krikom? Či nie je v tebe kráľa? Či azda zahynul tvoj radca, že ťa pochytila bolesť ako ženu, ktorá ide porodiť?

⁹Zašto sada kukaš kuknjavom? Nema li kralja u tebi? Zar su savjetnici tvoji propali da te obuzimlju bolovi kao porodilju?

¹⁰Svíjaj sa bolesťou a vyrúť, dcéro Siona, jako žena, ktorá ide porodiť, lebo teraz už vyjdeš z mesta a budeš bývať na poli a prijdeš až do Babylona; tam budeš vytrhnutá; tam ťa vykúpi Hospodin z ruky tvojich nepriateľov.

¹⁰Savijaj se od boli i kriči, Kćeri sionska, kao žena koja porađa, jer ćeš sada iz grada izići i stanovati na polju. Do Babilona ti ćeš otići, ondje ćeš se osloboditi, ondje će te Jahve otkupiti iz šaka tvojih dušmana.

¹¹No, teraz sa shromaždily proti tebe mnohé národy, ktoré hovoria: Nech je poškvrnený, a nech sa podívajú naše oči na Sion!

¹¹A sada se mnogi narodi protivu tebe sabraše. Oni govore: "Neka se obeščasti, neka se naše oči nasite Siona!"

¹²Ale ony neznajú myšlienok Hospodinových ani nerozumejú jeho rade, že ich shromaždil ako snopy na humno.

¹²Ali zamisli Jahvine oni ne znaju i ne razumiju namjere njegove: kao snoplje na gumnu on ih je sabrao.

¹³Vstaň a mláť, dcéro Siona, lebo tvoj roh učiním železom a tvoje kopytá učiním meďou, a zdrtíš mnohé národy, a zarieknem Hospodinovi ich zisk a ich majetok Pánovi celej zeme.

¹³Ustani! Ovrši žito, Kćeri sionska, jer ti pravim gvozden rog i mjedena kopita. I satrt ćeš mnoge narode; zavjetovat ćeš Jahvi blago njihovo i bogatstvo njihovo Gospodaru sve zemlje.

¹⁴Utvrdi se sada, Tvrđavo! Opkoljeni smo i opsjednuti, palicom po licu udaraju Suca Izraelova.