¹Pustošiteľ, ktorý všetko rozmetáva, vyšiel hore na tvoju tvár, ó, zem! Strážiť svoju pevnosť! Pozoruj na cestu, posilni bedrá, sober dovedna silu!

¹Gledajte, preko gora hrli glasnik, on naviješta: "Spasenje!" Svetkuj svoje blagdane, Judo, ispuni svoje zavjete, jer Belijal više neće prolaziti po tebi, on je sasvim zatrt.

²Lebo Hospodin navráti dôstojnosť Jakobovu jako dôstojnosť Izraelovu, pretože ich vyprázdnili lúpežníci a zkazili ich révy.

²Protiv tebe dolazi rušitelj. Postavi stražu na bedeme, gledaj na put, opaši bedra, saberi sve svoje snage.

³Štít jeho udatných je červený, silní mužovia sú odiati v šarláte, vozy v ohni ocele v deň jeho prípravy, a jedle pík sa mocne trasú.

³Da, Jahve će obnoviti vinograd Jakovljev i vinograd Izraelov. Pljačkaši ih opljačkali, mladice im potrli.

⁴Vozy šialene behajú po uliciach; s rachotom sa predbiehajú po námestiach; na pohľad sú jako fakle, lietajú ako blesky.

⁴Štitovi njegovih junaka crvene se, njegovi su ratnici u grimizu; ognjem blista čelik na njihovim bojnim kolima kad krenu u boj; konji im se propinju.

⁵Spomenie si na svojich slávnych; budú klesať na svojich pochodoch, ponáhľať sa budú k jeho (mesta) múru, a útočný kryt je pripravený.

⁵Po ulicama bjesne bojna kola, lete preko trgova; na pogled su baklje goruće; kao munje, samo sijevaju.

⁶Brány od strany riek sú otvorené, a palác sa rozplýva.

⁶Pozivaju se borci odabrani, bacaju se u rovove, hrle brzo na bedeme, već je zaklon postavljen.

⁷Stojí! Dcéra Ninive bude odhalená, bude odvedená hore do zajatia, a jej dievky vedúc ju budú lkať ako holubice bijúc sa vo svoje prsia.

⁷Vrata koja gledaju na Rijeku otvaraju se, strava je u palači.

⁸A Ninive bolo jako jazero, plné vôd, hneď od svojho začiatku. Ale ony utečú. Stojte! Postojte! budú volať; ale nebude toho, kto by sa ozrel.

⁸Podižu, u izgnanstvo odvode Gospodaricu, robinjice njene cvile, tuguju kao golubice, u prsa se udaraju.

⁹Chvátajte striebro, chvátajte zlato, lebo veď nieto konca nahromadenému bohatstvu, sláve, pre všelijaké vzácne klenoty.

⁹Niniva je nabujalo jezero, oni bježe pred vodom njezinom. "Zaustavite se, stanite!" Ali se nitko ne okreće.

¹⁰Prázdne a vyprázdnené, ba úplne spustošené bude Ninive. A srdce sa rozplynie; kolená budú trepotať; kŕčovitá bolesť bude po celých bedrách, a tváre všetkých zblednú.

¹⁰"Grabite srebro! Grabite zlato!" Blagu kraja nema, obilje dragocjenosti!

¹¹Kde je peleš ľvov, to pastvisko pre ľvíčatá, kam chodieval lev a ľvica i mláďa ľva, a kde nebolo toho, kto by bol postrašil?!

¹¹Pljačkanje, haranje, razaranje! Srce zamire, koljena klecaju, u bedrima drhtavica, svima su lica poblijedjela.

¹²Lev, ktorý trhajúc lovil pre potrebu svojich mláďat a dávil svojim ľviciam, naplňoval lúpežou svoje diery a svoje brlohy korisťou!

¹²Gdje je skrovište lavovima i log lavićima? Kad je lav izlazio, lavica je ostajala i lavovi mališani; plašio ih nitko nije.

¹³Hľa, prijdem na teba, hovorí Hospodin Zástupov; a popálim jeho vozy v dyme, tvoje ľvíčatá požerie meč, a vyplienim tvoju lúpež zo zeme, a nepočuje sa už viacej hlas tvojich poslov.

¹³Lav je grabio za svoje laviće, davio je za svoje lavice; svoje spilje punio je plijenom, svoja skrovišta lovinom.

¹⁴"Evo me! Tebi!" - riječ je Jahve nad Vojskama. "Pretvorit ću u dim tvoja bojna kola, mač će poklati tvoje laviće. Istrijebit ću sa zemlje tvoja pljačkanja, i neće se više čuti povik tvojih glasnika."