¹Slová Nehemiáša, syna Chachaliášovho. A stalo sa dvadsiateho roku v mesiaci kisleve, keď som ja bol na hrade Susane,

¹Povijest Nehemije, sina Hakalijina. Mjeseca Kisleva, dvadesete godine, kad sam bio u Susi,

²že prišiel Chanani, jeden z mojich bratov, on aj s niektorými mužmi z Judska, ktorých som sa pýtal na Židov, uniklých záhube, ktorí boli pozostali zo zajatia, a na Jeruzalem.

²dođe Hanani, jedan od moje braće, s nekim ljudima iz Judeje. Ja ih zapitah o Židovima - o Ostatku što se spasio od sužanjstva i o Jeruzalemu.

³A riekli mi: Pozostalí, ktorí pozostali zo zajatia tam v tej krajine, sú vo veľkom súžení a v potupe, i múr Jeruzalema je rozborený, a jeho brány sú spálené ohňom.

³Oni mi odgovoriše: "Ostatak, oni koji su nakon sužanjstva ostali u zemlji, u velikoj su nevolji i sramoti. Jeruzalemski je zid sav razoren, a vrata mu ognjem spaljena."

⁴A stalo sa, keď som počul tie slová, že som sadol a plakal som a smútil som niekoľko dní, postil som sa a modlil pred Bohom nebies.

⁴Kad sam čuo te vijesti, sjedoh i zaplakah. Tugovao sam više dana, postio i molio se pred Bogom nebeskim.

⁵A riekol som: Prosím, ó, Hospodine, Bože nebies, Bože, veľký a strašný, ktorý ostríhaš smluvu a milosť tým, ktorí ťa milujú, a ktorí ostríhajú tvoje prikázania,

⁵I rekoh: "O, Jahve, Bože nebeski, veliki i strašni Bože koji čuvaš Savez i naklonost onima koji te ljube i drže zapovijedi tvoje!

⁶nech pozoruje, prosím, tvoje ucho, a nech sú tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú sa ja modlím pred tebou dnes, vodne i vnoci, za synov Izraelových, tvojich služobníkov, a vyznávam hriechy synov Izraelových, ktorými sme hrešili proti tebe, i ja i dom môjho otca sme hrešili.

⁶Neka uho tvoje bude pažljivo i oči tvoje otvorene da čuješ molitvu sluge svoga. Molim ti se sada, danju i noću, za sinove Izraelove, sluge tvoje, i ispovijedam grijehe sinova Izraelovih koje smo učinili protiv tebe; sagriješili smo i ja i kuća oca mojega!

⁷Hrubo sme hrešili proti tebe a neostríhali sme prikázaní a ustanovení ani súdov, ktoré si prikázal Mojžišovi, svojmu služobníkovi.

⁷Veoma smo zlo činili prema tebi, ne držeći naredaba tvojih, zakona i običaja koje si ti naredio po Mojsiju, sluzi svome.

⁸Rozpomeň sa, prosím, na slovo, ktoré si prikázal Mojžišovi, svojmu služobníkovi, povediac: Vy zhrešíte dopustiac sa nevernosti, ja vás rozptýlim medzi národy.

⁸Ali se opomeni riječi koje si povjerio Mojsiju, sluzi svome: 'Ako budete nevjerni, ja ću vas rasuti među narode;

⁹Ale keď sa navrátite ku mne a budete ostríhať moje prikázania a budete ich činiť, keby boli niektorí z vás zahnaní až na konci nebies, aj odtiaľ ich shromaždím a dovediem ich na miesto, ktoré som si vyvolil na to, aby tam prebývalo moje meno.

⁹ali ako se obratite meni i budete poštovali moje naredbe i držali ih, budu li neki od vas prognani i nakraj neba, ja ću vas sakupiti i odvesti na mjesto koje sam izabrao da ondje prebiva moje Ime.'

¹⁰A oni sú predsa tvojimi služobníkmi a tvojím ľudom, ktorých si si vykúpil svojou velikou silou a svojou mocnou rukou.

¹⁰A, eto, oni su tvoje sluge i tvoj narod, koji si izbavio svojom velikom moći i snažnom rukom svojom.

¹¹Prosím tedy, ó, Pane, nech pozoruje tvoje ucho na modlitbu tvojho služobníka a na modlitbu tvojich služobníkov, ktorí si žiadajú báť sa tvojho mena, a daj dnes, prosím, svojmu služobníkovi zdaru a daj mu najsť zľutovanie pred tým mužom. A ja som bol pohárnikom kráľovým.

¹¹Ah, Gospode, neka uho tvoje bude pažljivo na molitvu sluge tvoga, na molitvu slugu tvojih, koji su spremni bojati se tvoga Imena. Smjerno te molim, udijeli danas sreću sluzi svome i učini da nađe milost pred ovim čovjekom." A ja bijah tada peharnik kraljev.