1Toho dňa bolo čítané z knihy Mojžišovej tak, aby počul ľud, a našlo sa v nej napísané, že Ammonita a Moábita nesmie vojsť do shromaždenia Božieho, a to tak až na veky.
1U ono vrijeme čitala se narodu knjiga Mojsijeva i ondje se našlo zapisano da Amonac i Moabac ne smiju nikada ući u zbor Božji,
2Pretože neprišli vústrety synom Izraelovým s chlebom a s vodou. Lež najali proti nemu, proti Izraelovi, Baláma za mzdu, aby mu zlorečil. Ale náš Bôh obrátil to zlorečenie na požehnanie.
2jer nisu sinovima Izraelovima izašli u susret s kruhom i vodom, nego su čak najmili protiv njih Bileama da ih prokune, ali je naš Bog obratio kletvu u blagoslov.
3A stalo sa, keď počuli zákon, že oddelili každého primiešaného od Izraela.
3Kad su čuli Zakon, isključili su iz Izraela sve strance.
4Ale predtým Eljašib, kňaz, daný do komory nášho Boha, blízky Tobiášov,
4A prije toga svećenik Elijašib, postavljen nad sobama Doma Boga našega, bijaše svom rođaku Tobiji
5bol mu spravil veľkú komoru, kam dávali predtým obetný dar obilný, kadivo a nádoby a desatinu obilia, vína a oleja, nariadenú čiastku Levitov, spevákov a vrátnych ako aj pozdvihnutia obeť kňazov.
5uredio prostranu sobu gdje su se prije ostavljali prinosi, tamjan, posuđe, desetine žita, vina i ulja, određene za levite, pjevače i vratare, i doprinosi za svećenike.
6Ale kým sa to všetko dialo, nebol som v Jeruzaleme. Lebo v tridsiatom druhom roku Artaxerxa, babylonského kráľa, som bol prišiel ku kráľovi. Ale po nejakom čase som si opät vyžiadal od kráľa odísť.
6U to vrijeme nisam bio u Jeruzalemu, jer sam trideset i druge godine babilonskog kralja Artakserksa otišao kralju; ali poslije nekog vremena izmolio sam u kralja
7A tak som zase prišiel do Jeruzalema. A srozumel som tomu zlému, ktoré urobil Eljašib pre Tobiáša spraviac mu komoru vo dvoroch domu Božieho.
7da se mogu vratiti u Jeruzalem. Tada doznadoh za zlo djelo što ga učini Elijašib uredivši Tobiji sobu u predvorjima Doma Božjega.
8A veľmi sa mi to neľúbilo. A tak som vyhádzal všetko náradie domu Tobiášovho von, preč z komory.
8To me veoma rasrdilo: izbacih iz sobe sav namještaj Tobijina stana
9A rozkázal som, aby očistili komory. A zase som ta vniesol nádoby domu Božieho, obetný dar obilný a kadivo.
9i naredih da se sobe očiste, zatim unesoh onamo posuđe Doma Božjega, prinose i tamjan.
10A dozvedel som sa, že sa nedávaly čiastky Levitom, a že sa rozutekali každý na svoje pole, Levitovia i speváci, konajúci prácu.
10Doznadoh i to da levitima nisu davali njihovih dijelova i da su se i leviti i pjevači, određeni za službu, razbježali svaki u svoje polje.
11Preto som prísne dohováral pohlavárom správy a riekol som: Prečo je opustený dom Boží? A shromaždiac ich postavil som ich na ich miesto.
11I prekorih odličnike i rekoh: "Zašto je zapušten Dom Božji?" Zatim skupih levite i pjevače i vratih ih k njihovim službama.
12Potom donášali, celý Júda, desatinu obilia i vína i oleja do skladov.
12Tada je sva Judeja donosila u spremišta desetinu žita, vina i ulja.
13A ustanovil som za skladníkov nad skladmi Šelemiáša, kňaza, a Cádoka, učeného v zákone, a Pedaiáša z Levitov a im k ruke Chanána, syna Zakkúra, syna Mattaniášovho, pretože boli považovaní za verných. A ich úlohou bolo rozdeľovať ich bratom.
13Nad spremištima postavio sam svećenika Šelemju, književnika Sadoka i levita Pedaju, a uz njih Hanana, sina Zakura, sina Matanijina. Njih su smatrali pouzdanima; njihova je dužnost bila da dijele svojoj braći.
14Pamätaj na mňa, môj Bože, pre to a nedaj vytrieť mojich dobrodení, ktoré som učinil na dome svojho Boha a na jeho strážach!-
14Zato, sjeti se mene, Bože moj: ne prezri mojih pobožnih djela koja učinih za Dom Boga svoga i za službu u njemu.
15V tých dňoch som videl v Judsku takých, ktorí šliapali kade hrozna v sobotu a donášali snopy a nakladali na oslov i víno, hrozná a fíky a všelijaké iné bremeno a dopravovali do Jeruzalema v sobotný deň. A svedčil som im a dohováral v deň, v ktorý predávali potraviny.
15U ono sam vrijeme vidio u Judeji ljude koji gaze u tijescima u dan subotnji; drugi su nosili snopove žita, tovarili na magarce vino, grožđe, smokve i svakojake terete da ih u dan subotnji unesu u Jeruzalem. I prekorih ljude što u taj dan prodaju živež.
16Aj Týrania bývali v ňom, ktorí donášali ryby a všeličo na predaj a predávali v sobotu synom Júdovým, a to v Jeruzaleme!
16A Tirci koji su živjeli u Jeruzalemu donosili su onamo ribu i svakovrsnu robu da je prodaju Židovima u subotu.
17Preto som prísne dohováral popredným Judska a povedal som im: Čo je to jaká zlá vec, ktorú robíte a poškvrňujete sobotný deň?!
17Prekorih judejske velikaše i rekoh im: "Kakvo to zlo djelo činite i skrnavite dan subotnji?
18Či nerobili tak aj vaši otcovia? Preto potom uviedol náš Bôh všetko toto zlé na nás i na toto mesto, a vy ešte pridávate pále hnevu na Izraela poškvrňujúc sobotu!
18Nisu li tako činili i vaši oci te je Bog naš doveo svu ovu nesreću na nas i na ovaj grad? A zar vi želite umnažati gnjev protiv Izraela skrnaveći subotu?"
19A stalo sa, že hneď, ako boly zatônené brány Jeruzalema pred sobotou, rozkázal som, aby zamkli vráta, a tiež som rozkázal, aby ich neotvorili iba až po sobote. K tomu i niektorých zo svojich služobníkov som postavil pri bránach, aby nevošlo nijaké bremeno v sobotný deň.
19I zapovjedih još da uoči subote, kad se mrak spusti na jeruzalemska vrata, zatvore njihova krila i rekoh neka se ne otvaraju do iza subote! Postavio sam nekoliko svojih momaka na vrata da se ne unosi nikakav tovar u dan subotnji.
20A tak nocovali kramári a predavači všeličoho na predaj vonku pred Jeruzalemom raz i dva razy.
20Jednom su ili dvaput trgovci i prodavači svakovrsne robe proveli noć izvan Jeruzalema,
21A svedčil som proti nim a povedal som im: Prečo vy nocujete naproti múru? Ak to urobíte ešte raz, vystriem na vás ruku.- Od toho času neprišli v sobotu.
21ali sam ih upozorio i rekao im: "Zašto provodite noć pod zidom? Ako to ponovite, dignut ću na vas ruku!" Od toga vremena nisu više dolazili u subotu.
22A rozkázal som Levitom, aby sa očisťovali a prichádzajúc strážili brány, aby ľudia svätili sobotný deň. I čo do toho pamätaj na mňa, môj Bože, a buď mi milostivý podľa množstva svojej milosti.-
22Zapovjedio sam levitima da se očiste i da dođu čuvati vrata, kako bi se svetkovao dan subotnji. I za ovo se spomeni mene, Bože moj, i smiluj mi se po svome velikom milosrđu!
23Aj v tých dňoch som videl Židov, ktorí si boli pobrali za ženy Ašdóďanky, Ammoňanky a Moábänky.
23Onih sam dana vidio i Židove koji se bijahu oženili Ašdođankama, Amonkama i Moapkama.
24A tak aj ich synovia hovorili zpola ašdódsky a nevedeli hovoriť židovsky, ale hovorili podľa jazyka už či toho a či toho národa.
24Polovica njihovih sinova govorila je ašdodski ili jezikom ovoga ili onoga naroda: više nisu znali govoriti židovski.
25A dohadoval som sa s nimi a zlorečil som im a bil som niektorých mužov z nich a ruval som ich a zaviazal som ich prísahou na Boha, ak reku dáte svoje dcéry ich synom alebo ak vezmete z ich dcér svojim synom alebo sebe za ženy...!
25Korio sam ih i proklinjao, neke sam i tukao, čupao im kose i zaklinjao ih Bogom: "Ne dajite svojih kćeri njihovim sinovima i ne uzimajte žene od njihovih kćeri za svoje sinove, a ni za sebe!
26Či nezhrešil pre to aj Šalamún, kráľ Izraelov, hoci medzi tak mnohými národami nebolo kráľa jemu rovného, a bol milý svojmu Bohu, a Bôh ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom, a ešte aj jeho zviedly hrešiť ženy cudzozemky.
26Nije li u tome sagriješio Salomon, kralj Izraelov? Među mnogim narodima nije bilo kralja njemu ravna. Bio je drag Bogu svome i Gospod ga je postavio kraljem nad svim Izraelom. Ali su i njega tuđinke navele na grijeh!
27A či by sme mali vám povoliť, aby ste robili všetko toto veliké zlo, aby ste sa dopúšťali nevernosti proti nášmu Bohu a brali si za ženy cudzozemky?
27Treba li slušati kako i vi činite veliko zlo i postajete nevjerni Bogu našemu ženeći se tuđinkama?"
28A jeden zo synov Jojadu, syna Eljašiba, najvyššieho kňaza, bol zaťom Sanballata Choronského, a preto som ho zahnal od seba.
28Jedan od sinova Jojade, sina velikog svećenika Elijašiba, bijaše zet Horonjaninu Sanbalatu. Njega sam otjerao od sebe.
29Pamätaj na nich, môj Bože, pre poškvrnenia, ktorými poškvrnili kňazstvo a smluvu kňazstva i Levitov.
29Spomeni se, Bože moj, ovih ljudi, jer su oskvrnuli svećeništvo i zavjet svećenički i levitski.
30A tak som ich očistil od každého cudzozemca a ustanovil som poradie stráže pre kňazov a pre Levitov; každého som postavil do jeho práce,
30Tako sam ih očistio od svega tuđega i opet uspostavio službe svećenika i levita dodijelivši svakome njegov posao.
31jako som aj určil poriadok pre nosenie dreva na ustanovené časy i pre prvotiny.- Pamätaj na mňa, môj Bože, na moje dobré!
31Uredio sam i da se nose drva u određene dane i prvine. Sjeti me se, Bože moj, za moje dobro!