1A Mária a Áron hovorili proti Mojžišovi pre jeho ženu Ethiopku, ktorú si vzal, lebo si vzal ženu Ethiopku.
1A Mirjam i Aron uzeše rogoboriti protiv Mojsija zbog žene Kušanke kojom se oženio; jer bijaše uzeo za ženu jednu Kušanku.
2Povedali: Či len s Mojžišom hovoril Hospodin? Či azda nehovoril aj s nami? A počul to Hospodin.
2"Zar je samo Mojsiju govorio Jahve?" - rekoše mu. "Zar i nama nije govorio?" Jahve to ču.
3A Mojžiš bol veľmi pokorný človek, pokornejší od všetkých ľudí, ktorí boli na tvári zeme.
3Mojsije je bio veoma skroman čovjek, najskromniji čovjek na zemlji.
4A hneď povedal Hospodin Mojžišovi, Áronovi a Márii: Vyjdite vy traja ku stánu shromaždenia. A vyšli oni traja.
4I odmah reče Jahve Mojsiju, Aronu i Mirjami: "Vas se troje pojavite u Šatoru sastanka." Njih se troje pojavi.
5Vtedy sostúpil Hospodin v oblakovom stĺpe a stál pri dveriach stánu a zavolal Árona a Máriu, a vyšli oni dvaja.
5U stupu oblaka siđe Jahve te stade na ulazu u Šator. Zovnu Arona i Mirjamu. Kad njih dvoje istupi naprijed,
6A riekol: Nože počujte moje slová: Ak máte kedy proroka Hospodinovho, dám sa mu poznať vo videní, vo snách hovorím s ním.
6reče Jahve: "Saslušajte riječi moje: Nađe li se među vama prorok, u viđenju njemu ja se javljam, u snu njemu progovaram.
7Nie tak môj služobník Mojžiš, ktorý je verný v celom mojom dome.
7Ali nije tako sa slugom mojim Mojsijem. Od svih u kući mojoj najvjerniji je on.
8Ústa k ústam hovorím s ním a zjavne, a nie v záhadnej reči, a hľadí na podobu Hospodinovu. Nuž prečože ste sa nebáli hovoriť proti môjmu služobníkovi Mojžišovi?
8Iz usta u usta njemu ja govorim, očevidnošću, a ne zagonetkama, i lik Jahvin on smije gledati. Kako se onda niste bojali govoriti protiv sluge moga Mojsija?"
9A zapálil sa na nich hnev Hospodinov, a odišiel.
9Uskipjevši gnjevom na njih, Jahve ode.
10A uhnul aj oblak zponad stánu. A hľa, Mária bola malomocná, biela jako sneh. A keď pozrel Áron na Máriu, hľa, bola malomocná.
10Čim se od šatora oblak udaljio, gle! Mirjam ogubavi, kao snijegom posuta. Aron se okrenu prema Mirjami, a to guba na njoj.
11Vtedy riekol Áron Mojžišovi: Vypočuj ma, môj pane, neskladaj, prosím, na nás hriechu, pretože sme sa dopustili bláznovstva a že sme hrešili.
11Tada rekne Aron Mojsiju: "Gospodaru moj, ne svaljuj na nas kazne za grijeh koji smo u ludosti počinili i kojega smo krivci.
12Nech nie je, prosím, ako mŕtvy, ktorý, keď vychádza zo života svojej matky, má polovicu svojho tela strávenú.
12Ne daj da ona ostane kao mrtvo dijete kojemu je već na izlasku iz majčine utrobe meso napol uništeno!"
13A Mojžiš volal na Hospodina a vravel: Ó, silný Bože, prosím, uzdrav ju!
13Tada zavapi Mojsije Jahvi: "Bože, molim te, ozdravi je!"
14A Hospodin riekol Mojžišovi: A čo, keby jej jej otec napľul do tvári, či by sa nemusela hanbiť sedem dní? Zatvorí sa na sedem dní vonku za táborom, a potom sa zase vovedie.
14"Da joj je otac njezin pljunuo u lice", reče Jahve Mojsiju, "zar se ne bi morala stidjeti sedam dana? Neka i ona bude odvojena izvan tabora sedam dana, pa neka se poslije opet pripusti."
15A tak bola Mária zatvorená vonku za táborom sedem dní. A ľud sa nehnul ďalej, až zase doviedli Máriu.
15Tako je Mirjam bila odvojena izvan tabora sedam dana. Narod nije na put polazio dok Mirjam nije opet bila pripuštena.
16Poslije toga narod krenu iz Haserota i utabori se u pustinji Paranu.