¹Tu sa pozdvihla celá obec, a dali sa kričať, a ľud plakal celú tú noc.

¹Tada zagraja sva zajednica i poče vikati. I te noći narod plakaše.

²A reptali na Mojžiša a na Árona všetci synovia Izraelovi, a vraveli im, celá obec: Ach, keby sme len boli zomreli v Egyptskej zemi alebo aspoň na tejto púšti keby sme boli zomreli!

²Svi su Izraelci mrmljali protiv Mojsija i Arona. Sva im je zajednica govorila: "Kamo sreće da smo pomrli u zemlji egipatskoj! Ili da smo pomrli u ovoj pustinji!

³Prečo nás len vedie Hospodin do tej zeme, aby sme popadali od meča?! Naše ženy a naše deti budú za lúpež. Či nie je nám lepšie vrátiť sa do Egypta?

³Zašto nas Jahve vodi u tu zemlju da padnemo od mača a žene naše i djeca da postanu roblje! Zar nam ne bi bilo bolje da se vratimo u Egipat!"

⁴A povedali jeden druhému: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta!

⁴Jedan je drugome govorio: "Postavimo sebi vođu i vratimo se u Egipat!"

⁵Vtedy padol Mojžiš a Áron na svoju tvár pred celým shromaždením obce synov Izraelových.

⁵Mojsije i Aron padoše ničice pred svom okupljenom izraelskom zajednicom.

⁶A Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefunneho, z tých, ktorí boli prezkúmať zem, roztrhli svoje rúcha

⁶A Jošua, sin Nunov, i Kaleb, sin Jefuneov, koji bijahu među onima što su izviđali zemlju, razderaše svoju odjeću.

⁷a vraveli celej obci synov Izraelových a riekli: Zem, ktorou sme prešli, aby sme ju prezkúmali, je veľmi, veľmi dobrá zem.

⁷Zatim rekoše svoj zajednici izraelskoj: "Zemlja kroz koju smo prošli da je istražimo izvanredno je dobra.

⁸Keď sa budeme ľúbiť Hospodinovi, vovedie nás do tej zeme a dá nám ju, zem, ktorá tečie mliekom a medom.

⁸Ako nam Jahve bude dobrostiv, u tu će nas zemlju dovesti i dat će nam je. To je zemlja u kojoj teče med i mlijeko.

⁹Len proti Hospodinovi sa nebúrte, a vy sa nebojte ľudu tej zeme, lebo sú naším chlebom; odišla od nich ich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich!

⁹Samo, nemojte se buniti protiv Jahve! Ne bojte se naroda one zemlje: tÓa on je zalogaj za nas. Oni su bez zaštite, a s nama je Jahve! Ne bojte ih se!"

¹⁰A celá obec, všetci povedali, že vraj ukameňovať ich! Ale sláva Hospodinova sa ukázala na stáne shromaždenia, všetkým synom Izraelovým.

¹⁰I dok je sva zajednica već mislila da ih kamenuje, pokaza se Slava Jahvina u Šatoru sastanka svima sinovima Izraelovim.

¹¹A Hospodin riekol Mojžišovi: Až dokedy ma bude popudzovať tento ľud pohŕdajúc mnou? A až dokedy mi nebudú veriť pre všetky tie znamenia, ktoré som učinil medzi nimi?

¹¹Tada reče Mojsiju: "Dokle će me taj narod prezirati? Dokle mi neće vjerovati unatoč svim znamenjima što sam ih među njima izvodio?

¹²Zbijem ho morom a zaženiem ho, a učiním teba veľkým národom a mocnejším od neho.

¹²Udarit ću ih pomorom i istrijebiti, a od tebe ću učiniti narod veći i moćniji od njega."

¹³A Mojžiš povedal Hospodinovi: Ale počujú to Egypťania, lebo si vyviedol tento ľud hore vo svojej sile z ich stredu.

¹³Onda Mojsije reče Jahvi: "Egipćani su shvatili da si ti, svojom moći, izveo ovaj narod između njih.

¹⁴A povedia obyvateľom tejto zeme (lebo veď počuli všetci, že ty, Hospodine, si prostred tohoto ľudu, ktorý si sa ukázal zoka - voko, ty, ó, Hospodine, a že tvoj oblak stojí nad nimi a že v oblakovom stĺpe ideš pred nimi vodne a v ohnivom stĺpe vnoci),

¹⁴Oni su to kazali žiteljima one zemlje. Već su saznali da si ti, Jahve, usred ovog naroda, kojemu se očituješ licem u lice, i da ti, Jahve, u oblaku stojiš nad njima; da obdan u stupu od oblaka, a obnoć u stupu od ognja ideš pred njima.

¹⁵keď tedy usmrtíš tento ľud sťa jedného muža, povedia národy, ktoré počuly povesť o tebe, a rieknu:

¹⁵Zato, ako pobiješ ovaj narod kao jednoga čovjeka, narodi koji su čuli glas o tebi reći će:

¹⁶Pretože nemohol Hospodin voviesť tento ľud do zeme, ktorú im sľúbil prísahou, nuž vraj preto ich pobil na púšti.

¹⁶'Jahve je bio nemoćan da dovede ovaj narod u zemlju koju mu je pod zakletvom obećao, i zato ih je poubijao u pustinji.'

¹⁷Ale teraz, prosím, nech je zvelebená moc Pánova, tak ako si hovoril povediac:

¹⁷Zato neka se snaga moga Gospodina uzvisi, kako si najavio rekavši:

¹⁸Hospodin je dlho shovievajúci a veľký čo do milosti, ktorý odpúšťa neprávosť a prestúpenie, ktorý však nijakým činom nenechá bez trestu vinného, ale navštevuje neprávosť otcov na synoch, na treťom i na štvrtom pokolení.

¹⁸'Jahve je spor na srdžbu, a bogat milosrđem; podnosi opačinu i prijestup, ali krivca ne ostavlja nekažnjena, nego opačinu otaca kažnjava na djeci do trećega i četvrtog koljena.'

¹⁹Odpusť, prosím, neprávosť tohoto ľudu podľa veľkosti svojej milosti a tak, ako si odpúšťal tomuto ľudu odvtedy, odkedy vyšiel z Egypta, až doteraz.

¹⁹Oprosti krivnju ovome narodu po veličini svoga milosrđa, kao što si vodio ovaj narod od Egipta dovde."

²⁰A Hospodin riekol: Odpustil som podľa tvojho slova.

²⁰"Opraštam po riječi tvojoj", reče Jahve.

²¹Ale ako že ja žijem, a jako je isté, že bude celá zem naplnená slávou Hospodinovou,

²¹"Ali ipak, tako ja živ bio i slave se Jahvine napunila sva zemlja,

²²tak isté je, že všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som učinil v Egypte i na púšti, a pokúšali ma toto už desať ráz a neposlúchli môjho hlasu,

²²ni jedan od ljudi koji su vidjeli slavu moju i znamenja što sam ih izveo u Egiptu i u pustinji, pa me ipak iskušavali već deset puta ne hoteći poslušati moj glas,

²³prisahám, že neuvidia zeme, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom, ani niktorý z tých, ktorí ma popudzovali pohŕdajúc mnou, jej neuvidia.

²³neće vidjeti zemlje što sam je pod zakletvom obećao njihovim ocima; nitko od onih koji me preziru neće je vidjeti.

²⁴Ale môj služobník Kálef, pretože bol u neho iný duch, a že ma cele nasledoval, toho vovediem do zeme, do ktorej bol vošiel, a jeho semeno ju obdrží dedične.

²⁴A slugu svoga Kaleba, jer je u njemu drukčiji duh i jer mi bijaše poslušan, njega ću ja dovesti u zemlju u koju je išao i njegovi će je potomci zaposjesti! Neka Amalečani i Kanaanci samo ostanu u dolini.

²⁵No, pretože Amalech a Kananej býva v doline, zajtra sa obráťte a rušajte sa na púšť cestou smerom k Červenému moru.

²⁵Sutra se vratite i krenite u pustinju put Crvenog mora."

²⁶A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol:

²⁶Još reče Jahve Mojsiju i Aronu:

²⁷Dokedy to budem trpieť tejto zlej obci, ktorá neprestajne repce proti mne? Dokedy budem počúvať reptania synov Izraelových, ktorí repcú proti mne?

²⁷"Dokle će ta opaka zajednica mrmljati protiv mene? Čuo sam tužbe što ih Izraelci na me dižu.

²⁸Povedz im: Ako že ja žijem, hovorí Hospodin, prisahám, že vám učiním tak, ako ste hovorili v moje uši.

²⁸Kaži im: Tako ja živ bio, objavljuje Jahve, kako ste na moje uši govorili, tako ću vam i učiniti.

²⁹Na tejto púšti popadajú vaše mŕtve telá, a tu pohyniete všetci, ktorí ste boli počítaní, podľa celého svojho počtu, vo veku od dvadsiateho roku a vyše, ktorí ste reptali proti mne.

²⁹U ovoj pustinji popadat će vaša mrtva tijela: svih vas koji ste ubilježeni u bilo koji vaš popis od dvadeset godina pa naprijed, koji ste rogoborili protiv mene.

³⁰Prisahám, že nevojdete do zeme, vzhľadom na ktorú som bol pozdvihol svoju ruku prisahajúc, že vás osadím v nej, krome Kálefa, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núnovho.

³⁰Nećete ući u zemlju na koju sam svoju ruku digao da vas u njoj nastanim, osim Kaleba, sina Jefuneova, i Jošue, sina Nunova.

³¹Ale vaše malé deti, o ktorých ste povedali, že budú za lúpež, tie ta vovediem, a poznajú zem, ktorou ste vy pohŕdli.

³¹A vašu djecu, o kojoj kažete da bi postala roblje, njih ću uvesti da nastane zemlju što ste je vi prezreli.

³²Ale vaše mŕtve telá padnú na tejto púšti.

³²A vi? Neka vam tjelesa popadaju u ovoj pustinji!

³³A vaši synovia budú pastiermi na púšti za štyridsať rokov a ponesú trest za vaše smilstvo, dokiaľ nebude koniec vašim mŕtvym telám tu na púšti.

³³Vaši sinovi neka lutaju pustinjom četrdeset godina, neka trpe zbog vaše nevjere dok vam ne ispropadaju tjelesa u ovoj pustinji.

³⁴Podľa počtu dní, v ktorých ste zkúmali zem, štyridsať dní, počítajúc každý deň za rok, ponesiete svoje neprávosti štyridsať rokov a poznáte, čo je to, keď sa ja odvrátim v nevoli.

³⁴Prema broju dana u koje ste istraživali zemlju - dana četrdeset, za svaki dan jednu godinu - ispaštajte svoje opačine četrdeset godina. Iskusite što znači mene napustiti.

³⁵Ja Hospodin som hovoril, že to istotne učiním celej tejto zlej obci, všetkým tým, ktorí sa srotili proti mne; na tejto púšti pohynú a tu pomrú.

³⁵Ja, Jahve, to kažem: tako ću postupiti s ovom opakom zajednicom što se sjatila protiv mene. U ovoj istoj pustinji neka završi! Tu neka izgine."

³⁶A mužovia, ktorých bol poslal Mojžiš, aby prezkúmali zem, a ktorí navrátiac sa spôsobili to, že reptala proti nemu celá obec, vypustiac zlú povesť o zemi,

³⁶A oni ljudi koje Mojsije bijaše poslao da istraže zemlju i koji su nakon povratka potakli svu zajednicu da rogobori protiv njega ozloglašujući zemlju;

³⁷mužovia, ktorí vypustili zlú povesť o zemi, zomreli ťažkou ranou pred Hospodinom.

³⁷oni, dakle, ljudi koji su zlobno ozloglasili zemlju bijahu pomoreni pred Jahvom.

³⁸Ale Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefunneho, žili zpomedzi tých mužov, zpomedzi tých, ktorí chodili, aby prezkúmali zem.

³⁸Od onih ljudi koji su išli da istraže zemlju ostadoše na životu jedino Jošua, sin Nunov, i Kaleb, sin Jefuneov.

³⁹A Mojžiš hovoril tieto slová všetkým synom Izraelovým, a ľud sa veľmi zarmútil.

³⁹Kad je Mojsije prenio te riječi svim Izraelcima, narod se uvelike ražalosti.

⁴⁰Potom vstali skoro ráno a vyšli na temeno vrchu a riekli: Hľa, tu sme a ideme hore na miesto, o ktorom riekol Hospodin, lebo sme zhrešili.

⁴⁰I uranivši ujutro počnu se uspinjati na vrh brda govoreći. "Evo uzlazimo na mjesto o kojem je govorio Jahve jer smo zgriješili."

⁴¹Ale Mojžiš povedal: Prečo vy zase prestupujete rozkaz Hospodinov? Nepodarí sa to.

⁴¹A Mojsije rekne: "Zašto kršite zapovijed Jahvinu? Nećete uspjeti.

⁴²Nejdite hore, lebo nie je Hospodin medzi vami, aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi.

⁴²Ne penjite se, da vas ne potuku vaši neprijatelji, jer Jahve nije među vama.

⁴³Lebo Amalech a Kananej sú tam pred vami, a padnete od meča, a to preto, že ste sa odvrátili od Hospodina nejdúc za ním, ani nebude s vami Hospodin.

⁴³Ta ondje se pred vama nalaze Amalečani i Kanaanci te ćete od mača pasti jer ste se odvratili od Jahve i jer Jahve neće biti s vama."

⁴⁴No, oni, spupní, opovážili sa ísť hore na temeno vrchu. Ale ani truhla smluvy Hospodinovej ani Mojžiš nepohli sa zprostred tábora.

⁴⁴Ali se oni prkosno penjahu prema vrhu brda, iako se ni Kovčeg saveza Jahvina ni Mojsije nisu micali iz tabora.

⁴⁵Vtedy sišiel Amalech a Kananej, ktorý býval na tom vrchu, a porazili ich a bijúc prenasledovali ich až do Hormy.

⁴⁵Amalečani i Kanaanci koji su živjeli na onome brdu spuste se, udare po njima i rasprše ih sve do Horme.