1Pieseň na cestu hore do Jeruzalema. Hospodine, pamätaj na Dávida, na všetko jeho trápenie,
1Hodočasnička pjesma.
2ktorý prisahal Hospodinovi, dal Všemohúcemu Jakobovmu sľub:
2Spomeni se, o Jahve, Davida i sve revnosti njegove: kako se Jahvi zakleo, zavjetovao Snazi Jakovljevoj:
3Nevojdem do stánu svojho domu; nevyjdem na posteľ svojho ležišťa;
3"Neću ući u šator doma svog nit' uzaći na ležaj svoje postelje,
4istotne nedám usnúť svojim očiam ani zdriemnuť svojim víčkam,
4neću pustit' snu na oči nit' počinka dati vjeđama,
5dokiaľ nenajdem Hospodinovi miesta, príbytku Všemohúcemu Jakobovmu!
5dok Jahvi mjesto ne nađem, boravište Snazi Jakovljevoj."
6Hľa, počuli sme o ňom v Efrate; našli sme ho na poliach Jaara.
6Eto, čusmo za nj u Efrati, nađosmo ga u Poljima jaarskim.
7Vojdime do jeho príbytkov; klaňajme sa podnožiu jeho nôh!
7Uđimo u stan njegov, pred noge mu padnimo!
8Povstaň Hospodine, a idi na miesto svojho odpočinutia, ty i truhla tvojej sily.
8"Ustani, o Jahve, pođi k svom počivalištu, ti i Kovčeg sile tvoje!
9Tvoji kňazi nech oblečú spravedlivosť, a tvoji svätí nech plesajú!
9Svećenici tvoji nek' se obuku u pravednost, pobožnici tvoji nek' radosno kliču!
10Pre Dávida, svojho služobníka, neodvráť tvári svojho pomazaného!
10Poradi Davida, sluge svojega, ne odvrati lica od svog pomazanika!"
11Hospodin prisahal Dávidovi a vravel pravdu, od ktorej sa nevráti: Z plodu tvojho života posadím ti na tvoj trón.
11Jahve se zakle Davidu zakletvom tvrdom od koje neće odustati: "Potomka tvoje utrobe posadit ću na prijestolje tvoje.
12Ak budú tvoji synovia ostríhať moju smluvu a moje svedoctvá, ktorým ich budem učiť, budú aj ich synovia sedieť na tvojom tróne až na veky.
12Budu li ti sinovi Savez moj čuvali i naredbe kojima ih učim, i sinovi će njini dovijeka sjedit' na tvom prijestolju."
13Lebo Hospodin si vyvolil Sion, oň si žiada za svoj príbytok, ako povedal:
13Jer Jahve odabra Sion, njega zaželje sebi za sjedište.
14Toto bude miestom môjho odpočinutia až na veky; tu budem bývať, lebo oň si žiadam.
14"Ovo mi je počivalište vječno, boravit ću ovdje jer tako poželjeh.
15Jeho potravu istotne a hojne požehnám; jeho chudobných nasýtim chlebom;
15Žitak ću njegov blagosloviti, siromahe nahraniti kruhom.
16jeho kňazov oblečiem v spasenie, a jeho svätí budú a istotne budú plesať.
16Svećenike njegove u spas ću odjenuti, sveti će njegovi kliktati radosno.
17Tam dám vyrásť rohu Dávidovmu a pripravím svojmu pomazanému sviecu.
17Učinit ću da ondje za Davida rog izraste, pripravit ću svjetiljku za svog pomazanika.
18Jeho nepriateľov odejem hanbou, a nad ním bude kvitnúť jeho koruna.
18U sram ću mu obući dušmane, a na njemu će blistat' vijenac moj."