¹Náčelníkovi speváckeho sboru. Vyučujúci žalm synov Kórachových.

¹Zborovođi. Poučna pjesma. Sinova Korahovih.

²Ako reve jeleň za potokmi vody, tak reve moja duša k tebe, ó, Bože.

²Kao što košuta žudi za izvor-vodom, tako duša moja čezne, Bože, za tobom.

³Moja duša žízni túžbou po Bohu, po živom Bohu, a hovorí: Kedy už prijdem a ukážem sa pred tvárou Božou!

³Žedna mi je duša Boga, Boga živoga: o, kada ću doći i lice Božje gledati?

⁴Lebo ta prišlo, že mi je moja slza chlebom vodne i vnoci, keď mi hovoria každý deň: Kdeže je tvoj Bôh?

⁴Suze su kruh moj danju i noću, dok me svednevice pitaju: "Gdje ti je Bog tvoj?"

⁵Keď sa rozpomínam na to, vylievam v sebe svoju dušu, že som chodieval so zástupom a vodieval som ich až do domu Božieho s hlasom spevu a chvály, slávnostné množstvo.

⁵Duša moja gine kada se spomenem kako koračah u mnoštvu predvodeć' ih k Domu Božjem uz radosno klicanje i hvalopojke u povorci svečanoj.

⁶Prečo si smutná, moja duša, a prečo sa nepokojíš vo mne? Čakaj na Boha lebo ho ešte budem chváliť, rôzne spasenie jeho tvári.

⁶Što si mi, dušo, klonula i što jecaš u meni? U Boga se uzdaj, jer opet ću ga slaviti, spasenje svoje, Boga svog!

⁷Môj Bože, moja duša smúti vo mne; preto sa rozpomínam na teba zo zeme Jordána, zo zeme výšin Hermona a od vrchu Mic'ára.

⁷Tuguje duša u meni, stoga se tebe spominjem iz zemlje Jordana i Hermona, s brda Misara.

⁸Priepasť priepasti sa ozýva na zvuk tvojich trubíc, plných riavy. Všetok tvoj príboj a všetky tvoje vlny sa valia prezo mňa.

⁸Bezdan doziva bezdan bukom slapova tvojih: sve vode tvoje i vali preko mene prijeđoše.

⁹Avšak vodne prikáže Hospodin svojej milosti, a vnoci bude jeho pieseň u mňa, a modlitba sa bude vznášať k silnému Bohu môjho života.

⁹Nek' mi danju Jahve naklonost udijeli, a noću pjesmom ću hvalit' Boga života svog.

¹⁰Poviem silnému Bohu, svojej skale: Prečo si zabudol na mňa? Prečo musím chodiť smutný pre útisk nepriateľa?

¹⁰Reći ću Bogu: "Hridino moja, zašto me zaboravljaš? Zašto obilazim žalostan, pritisnut dušmanima?"

¹¹Je to, jako čo by mi lámal kosti, keď sa mi rúhajú moji protivníci, keď mi hovoria deň ako deň: Kde je tvoj Bôh?

¹¹Kosti mi se lome od poruge neprijatelja dok me svednevice pitaju: "Gdje ti je Bog tvoj?"

¹²Prečo si smutná, moja duša, a prečo sa nepokojíš vo mne? Čakaj na Boha, lebo ho ešte budem chváliť, rôzne spasenie svojej tvári a svojho Boha.

¹²Što si mi, dušo, klonula i što jecaš u meni? U Boga se uzdaj, jer opet ću ga slaviti, spasenje svoje, Boga svog!