1Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ľalie. Dávidov.
1Zborovođi. Po napjevu "Ljiljani". Davidov.
2Zachráň ma, Bože, lebo mi došly vody až po dušu.
2Spasi me, Bože: vode mi dođoše do grla!
3Hrúžam sa v hlbokom bahne, a nieto na čom zastať. Vošiel som do hlbín vôd, a zalial ma valiaci sa prúd.
3U duboko blato zapadoh i nemam kamo nogu staviti; u duboku tonem vodu, pokrivaju me valovi.
4Ustal som od svojho volania; moje hrdlo vyschlo; moje oči zomdlely, kým očakávam na svojho Boha.
4Iznemogoh od vikanja, grlo mi je promuklo, oči mi klonuše Boga mog čekajuć'.
5Tých, ktorí ma nenávidia bez príčiny, je viac ako vlasov na mojej hlave. Zmocneli tí, ktorí sa usilujú ma zničiť, moji lživí nepriatelia. Čoho som neulúpil, mám potom vrátiť.
5Brojniji su od vlasi na glavi mojoj oni koji me mrze nizašto. Tvrđi su od kostiju mojih oni što mi se nepravedno protive: zar mogu vratiti što nisam oteo?
6Bože, ty znáš môj nerozum, a moje previnenia nie sú skryté pred tebou.
6Bože, ti znadeš bezumnost moju, moji ti grijesi nisu sakriti.
7Nech sa nehanbia pre mňa tí, ktorí očakávajú na teba, Pane, Hospodine Zástupov; nech sa nestydia mojou vinou tí, ktorí ťa hľadajú, ó, Bože Izraelov!
7Nek' se ne postide zbog mene koji se u te uzdaju, Gospode, Jahve nad Vojskama! Neka se ne posrame zbog mene koji traže tebe, Bože Izraelov!
8Lebo pre teba nesiem pohanenie, pre teba pokryl stud moju tvár.
8Jer zbog tebe podnesoh pogrdu, i stid mi pokri lice.
9Cudzím som sa stal svojim bratom a neznámym svojej matky synom.
9Tuđinac postadoh braći i stranac djeci majke svoje.
10Lebo ma zožiera horlivosť za tvoj dom, a hanenia haniacich teba padly na mňa.
10Jer me izjela revnost za Dom tvoj i poruge onih koji se rugaju tebi padoše na me.
11Ak plačem trápiac pôstom svoju dušu, je mi to na potupu.
11Dušu sam postom mučio, okrenulo mi se u ruglo.
12A keď miesto rúcha beriem na seba smútočné vrece, vtedy som im porekadlom.
12Uzeh kostrijet za haljinu, i postah im igračka.
13Zlé hovoria o mne tí, ktorí sedia v bráne, a pesničkou k hudbe som tým, ktorí pijú opojný nápoj.
13Koji sjede na vratima protiv mene govore, vinopije mi rugalice poju.
14Ale ja k tebe odosielam svoju modlitbu, Hospodine; nech je to príjemný čas; Bože, pre mnohú svoju milosť ozvi sa mi, pre vernosť svojho spasenia.
14No tebi se molim, Jahve, u vrijeme milosti, Bože; po velikoj dobroti svojoj ti me usliši po svojoj vjernoj pomoći!
15Vytrhni ma z blata, aby som sa nepohrúžil! Nech som vytrhnutý od tých, ktorí ma nenávidia, a z hlbokostí vôd.
15Izvuci me iz blata da ne potonem, od onih koji me mrze izbavi me - iz voda dubokih.
16Nech ma nezaleje valiaci sa prúd vody, nech ma nepohltí hlbina, a nech nezavrie jama nado mnou svojich úst!
16Nek' me ne pokriju valovi, nek' me ne proguta dubina, nek' bezdan ne zatvori usta nada mnom!
17Ozvi sa mi, Hospodine, lebo je dobrá tvoja milosť. Podľa množstva svojho milosrdenstva pohliadni na mňa!
17Usliši me, Jahve, jer je dobrostiva milost tvoja, po velikom milosrđu pogledaj na me!
18A neskrývaj svojej tvári pred svojím služobníkom, lebo mi je úzko. Rýchle sa mi ohlás.
18Ne sakrivaj lica pred slugom svojim; jer sam u stisci, usliši me brzo!
19Priblíž sa mojej duši; vyprosti ju! Vykúp ma pre mojich nepriateľov!
19Približi se duši mojoj i spasi je; zbog dušmana mojih oslobodi me!
20Ty znáš moje pohanenie, moju hanbu a môj stud; pred tebou sú všetci moji protivníci.
20Ti mi znadeš porugu, stid i sramotu, pred tvojim su očima svi koji me muče.
21Pohanenie skrúšilo moje srdce, a preto som zronený. Keď čakám, že ma niekto poľutuje, nieto nikoho, a keď čakám na tešiteľov, nenachádzam ich.
21Ruganje mi slomilo srce i klonuh; čekao sam da se tko sažali nada mnom, ali ga ne bi; i da me tko utješi, ali ga ne nađoh.
22Ale mi dali miesto pokrmu žlče, a v mojej žízni ma napájali octom.
22U jelo mi žuči umiješaše, u mojoj me žeđi octom napojiše.
23Nech im je ich stôl pred nimi osídlom a ich pokojnému životu bezstarostnému smečkou.
23Nek' im stol bude zamka, a žrtvene gozbe stupica!
24Nech sa zatmia ich oči tak, aby nevideli, a daj to, aby sa ich bedrá stále klátily od bremena.
24Nek' im potamne oči da ne vide, nek' im bokovi zasvagda oslabe!
25Vylej na nich svoj prudký hnev, a nech ich dostihne páľa tvojho hnevu!
25Izlij na njih ljutinu, žar tvoga gnjeva nek' ih zahvati!
26Ich príbytok nech je pustý a nech nie je nikoho, kto by býval v ich stánoch;
26Njihova kuća nek' opusti, u njihovu šatoru nek' nitko ne stanuje!
27lebo prenasledujú toho, ktorého si ty zbil, a rozprávajú o bolesti tvojich smrteľne zranených.
27Jer su progonili koga ti pokara, bol povećaše onomu koga ti rani.
28Pridaj neprávosť k ich neprávosti, a nech nevojdú do tvojej spravedlivosti.
28Na njihovu krivnju krivnju još dodaj, ne opravdali se pred tobom!
29Nech sú vytretí z knihy života a nech nie sú zapísaní spolu so spravedlivými!
29Nek' budu izbrisani iz knjige živih, među pravednike neka se ne broje!
30A ja, keď aj som biedny a sovrený bolesťou, tvoje spasenie, Bože, ma vyvýši.
30A ja sam jadnik i bolnik - nek' me štiti tvoja pomoć, o Bože!
31Budem chváliť meno Božie piesňou a zvelebovať ho budem vďakou.
31Božje ću ime hvaliti popijevkom, hvalit ću ga zahvalnicom.
32A to bude príjemnejšie Hospodinovi ako vôl, ako rohatý junec s rozdeleným kopytom.
32Bit će to milije Jahvi no bik žrtveni, milije nego junac s papcima i rozima.
33Keď to uvidia biedni, budú sa radovať, a vám, ktorí hľadáte Boha, ožije vaše srdce.
33Gledajte, ubogi, i radujte se, nek' vam oživi srce, svima koji Boga tražite.
34Lebo Hospodin počuje chudobných a neopovrhuje svojimi väzňami.
34Jer siromahe Jahve čuje, on ne prezire sužanja svojih.
35Nech ho chvália nebesia i zem, moria i všetko, čo sa hemží v nich.
35Neka ga hvale nebesa i zemlja, mora i sve što se u njima miče.
36Pretože Bôh zachráni Sion a vystaví mestá Judska, a budú tam bývať, a ňou, zemou, budú vládnuť dedične.
36Jer Bog će spasiti Sion - on će sagradit' gradove Judine - tu će oni stanovat', imati baštinu.
37A semeno jeho služobníkov ju zdedia, a tí, ktorí milujú jeho meno, budú bývať v nej.
37Baštinit će ga potomci slugu njegovih; prebivat će u njemu oni što ljube ime Božje.