¹A piaty anjel zatrúbil, a videl som hviezdu, ktorá padla s neba na zem, a dal sa jej kľúč od studnice priepasti.

¹Peti anđeo zatrubi. I vidjeh: zvijezda je s neba na zemlju pala i dani su joj ključi zjala Bezdanova.

²A otvorila studnicu priepasti, a vyšiel dym zo studnice jako dym z veľkej pece, a zatmilo sa slnce i povetrie od dymu studnice.

²Ona otvori zjalo Bezdanovo i vinu se iz zjala dim kao dim iz peći goleme te pomrča sunce i zrak od dima iz zjala.

³A z dymu vyšly kobylky na zem, a dala sa im moc, ako majú moc zemskí škorpióni.

³Iz dima pak iziđoše na zemlju skakavci i dana im je moć kakvu imaju štipavci zemaljski.

⁴A bolo im rečené, aby neškodily tráve zeme ani ničomu zelenému ani niktorému stromu, iba jedine ľuďom, ktorí nemajú pečate Božej na svojich čelách.

⁴I zapovjeđeno im je da ne ude travi zemaljskoj nit ikojem zelenilu nit ikojem stablu, nego samo ljudima koji nemaju pečata Božjega na čelu.

⁵A bolo im dané, aby ich nezbíjaly, ale aby boli mučení päť mesiacov. A ich mučenie aby bolo jako od škorpióna, keď bodne človeka.

⁵I dano im je ne da ih ubijaju, nego samo da ih muče pet mjeseci, a muka njihova da bude kao muka od uboda štipavaca.

⁶A v tých dňoch budú ľudia hľadať smrť, a nenajdú jej a budú si žiadať zomrieť, ale smrť utečie od nich.

⁶U one će dane ljudi iskati smrt, ali je neće naći; poželjet će umrijeti, ali smrt će bježati od njih.

⁷A podoby kobyliek boly podobné koňom, prihotoveným do boja, a na ich hlavách bolo čosi jako nejaké koruny, podobné zlatu, a ich tváre boly jako ľudské tváre,

⁷Skakavci bijahu izgledom nalik na konje za boj spremne. Na glavama im kao neki zlatni vijenci, lica im kao u ljudi,

⁸a maly vlasy jako ženské vlasy, a ich zuby boly jako zuby ľvov;

⁸kose kao u žena, a zubi kao u lavova.

⁹a maly panciere jako železné panciere, a zvuk ich krýdel ako hrmot vozov mnoho koní, bežiacich do boja.

⁹Imahu oklope kao od željeza, a šum krila njihovih kao štropot bojnih kola s mnogo konja što u boj jure.

¹⁰A maly chvosty, podobné škorpiónom, a žihadlá boly v ich chvostoch, a ich moc bola škodiť ľuďom päť mesiacov.

¹⁰Repovi im kao u štipavaca, sa žalcima, a u repovima im moć da ude ljudima pet mjeseci.

¹¹A majú nad sebou kráľa, anjela priepasti, ktorému je, hebrejsky meno Abaddon a v gréckom jazyku má meno Apollyon, Zhubca.

¹¹Nad njima je kralj, anđeo Bezdana, hebrejski mu ime Abadon, grčki Apolion - Upropastitelj.

¹²Jedno beda pominulo a hľa, za týmto prijde ešte dvoje beda.

¹²Prvi Jao prođe. Evo, za njim dolaze još dva druga Jao.

¹³A šiesty anjel zatrúbil, a počul som jeden hlas zo štyroch rohov zlatého oltára, ktorý stál pred Bohom,

¹³Šesti anđeo zatrubi. I začujem neki glas iz rogova zlatnoga žrtvenika pred Bogom.

¹⁴ktorý to hlas hovoril šiestemu anjelovi, ktorý mal trúbu: Rozviaž tých štyroch anjelov, poviazaných pri veľkej rieke Eufrate.

¹⁴Govoraše šestom anđelu koji je držao trublju: "Odriješi ona četiri anđela svezana na Rijeci velikoj, Eufratu."

¹⁵A boli rozviazaní štyria anjeli, ktorí boli prihotovení na hodinu a na deň a na mesiac a na rok, aby pobili tretinu ľudí.

¹⁵I odriješena bijahu četiri anđela, spremna za taj čas i dan i mjesec i godinu, da pobiju trećinu ljudi.

¹⁶A počet vojsk tej jazdy bol dve myriady myriád. Počul som ich počet.

¹⁶A broj četa konjaničkih, kako sam čuo, bijaše dvije mirijade mirijada.

¹⁷A tak som videl kone vo videní aj tých, ktorí sedeli na nich, ktorí mali ohnivé panciere a hyacintové a sírové. A hlavy koní boly jako hlavy ľvov, a z ich úst vychádzal oheň, dym a síra.

¹⁷Ovako u viđenju vidjeh konje i njihove jahače: imahu oklope ognjene, plavetne i sumporne boje; glave im kao u lavova, iz usta im sukljao oganj, dim i sumpor.

¹⁸Od toho trojeho bola pobitá tretina ľudí, od ohňa, dymu a od síry, ktoré vychádzaly z ich úst.

¹⁸Od ovih triju zala poginu trećina ljudi - od ognja, dima i sumpora što sukljahu konjima iz usta.

¹⁹Lebo moc koní je v ich ústach a ich chvostoch, lebo ich chvosty sú podobné hadom a majú hlavy a nimi škodia.

¹⁹Doista, snaga je ovim konjima u ustima i repovima: repovi im kao u zmija, s glavama kojima ude.

²⁰A ostatní ľudia, ktorí neboli pobití ranami, ani neurobili pokánia zo skutkov svojich rúk, aby sa neklaňali démonom a modlám, zlatým a strieborným, medeným a kamenným a dreveným, ktoré nemôžu ani vidieť ani počuť ani chodiť;

²⁰Ipak, preostali ljudi, što ne poginuše od tih zala, ne obratiše se od djela ruku svojih, da se više ne klanjaju zlodusima i kumirima - ni zlatnima, ni srebrnima, ni mjedenima, ni kamenima ni drvenima koji niti vide niti čuju nit hodaju -

²¹ani neurobili pokánia zo svojich vrážd ani zo svojich čarov ani zo svojho smilstva ani zo svojich krádeží.

²¹i ne obratiše se od svojih ubojstava ni od svojih čaranja ni od svoga bluda niti od svojih krađa.