¹A stalo sa, keď už býval Dávid vo svojom dome, že povedal Dávid prorokovi Nátanovi: Hľa, ja bývam v cedrovom dome, a truhla smluvy Hospodinovej býva pod pokrovcami.

¹And it came to pass as David dwelt in his house, that David said to Nathan the prophet, Behold, I dwell in a house of cedars, and the ark of the covenant of Jehovah under curtains.

²Na to riekol Nátan Dávidovi: Učiň všetko, čokoľvek je v tvojom srdci, lebo Bôh je s tebou.

²And Nathan said to David, Do all that is in thy heart; for God is with thee.

³A stalo sa tej istej noci, že stalo sa slovo Božie k Nátanovi povediac:

³And it came to pass that night that the word of God came to Nathan saying,

⁴Iď a povieš Dávidovi, môjmu služobníkovi: Takto hovorí Hospodin: Nie ty mi budeš staväť dom na bývanie.

⁴Go and say to David my servant, Thus saith Jehovah: Thou shalt not build me a house to dwell in;

⁵Lebo veď som nebýval v dome od toho dňa, ktorého som vyviedol Izraela hore, až do tohoto dňa a bol som s ním tak, že som chodil zo stánu do stánu a zo svätopríbytku do svätopríbytku.

⁵for I have not dwelt in a house since the day that I brought up Israel to this day; but I have been from tent to tent, and from [one] tabernacle [to another].

⁶Kadekoľvek som chodil medzi celým Izraelom, či som azda voľakedy povedal slovo niektorému zo sudcov Izraelových, ktorému som prikázal pásť môj ľud, aby som bol povedal: Prečo ste mi nevystavili cedrového domu?

⁶In all my going about with all Israel, did I speak a word to any of the judges of Israel, whom I commanded to feed my people, saying, Why build ye me not a house of cedars?

⁷A tak teraz takto povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ja som ťa vzal s pastviska zpoza oviec, aby si bol vojvodom nad mojím ľudom Izraelom.

⁷And now, thus shalt thou say unto my servant David, Thus saith Jehovah of hosts: I took thee from the pasture-grounds, from following the sheep, to be prince over my people Israel;

⁸A bol som s tebou všade, kamkoľvek si išiel, a vyhladil som všetkých tvojich nepriateľov zpred tvojej tvári a učinil som ti meno jako meno niektorého z veľkých, ktorí sú na zemi.

⁸and I have been with thee whithersoever thou wentest, and have cut off all thine enemies from before thee, and have made thee a name, like unto the name of the great men that are on the earth.

⁹A ustanovil som svojmu ľudu Izraelovi miesto a zasadil som ho tak, že býva na svojom vlastnom mieste a nebude sa viacej triasť, ani ho už nebudú viacej zdierať synovia neprávosti jako tam prv,

⁹And I will appoint a place for my people Israel, and will plant them, that they may dwell in a place of their own, and be disturbed no more; neither shall the sons of wickedness waste them any more, as formerly,

¹⁰a jako ho zdierali od tých čias, ako som prikázal, aby boli sudcovia nad mojím ľudom Izraelom, a zohnul som všetkých tvojich nepriateľov pod teba a k tomu ti oznamujem, že Hospodin vystaví tebe dom.

¹⁰and since the days that I commanded judges to be over my people Israel. And I will subdue all thine enemies; and I tell thee that Jehovah will build thee a house.

¹¹A bude, keď sa vyplnia tvoje dni, aby si odišiel a bol so svojimi otcami, že postavím tvoje semeno po tebe, ktoré bude zpomedzi tvojich synov, a upevním jeho kráľovstvo.

¹¹And it shall come to pass, when thy days are fulfilled that thou must go [to be] with thy fathers, that I will set up thy seed after thee, which shall be of thy sons; and I will establish his kingdom.

¹²Ten mi vystaví dom, a ja postavím pevne jeho trón, aby stál až na veky.

¹²It is he who shall build me a house, and I will establish his throne for ever.

¹³Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, a svojej milosti neodnímem od neho, jako som ju odňal od toho, ktorý bol pred tebou.

¹³I will be his father, and he shall be my son; and I will not take away my mercy from him, as I took it from him that was before thee;

¹⁴A postavím ho, aby stál v mojom dome a v mojom kráľovstve až na veky, a jeho trón bude stáť pevne až na veky.

¹⁴and I will settle him in my house and in my kingdom for ever; and his throne shall be established for ever.

¹⁵Podľa všetkých týchto slov a podľa celého tohoto videnia, tak hovoril Nátan Dávidovi.

¹⁵According to all these words, and according to all this vision, so did Nathan speak to David.

¹⁶Potom vošiel kráľ Dávid a posadiac sa pred Hospodinom povedal: Kto som ja Hospodine, Bože, a kto je môj dom, že si ma doviedol až sem?!

¹⁶And king David went in and sat before Jehovah, and said, Who am I, Jehovah Elohim, and what is my house, that thou hast brought me hitherto?

¹⁷A ešte i to bolo málo v tvojich očiach, ó, Bože, a preto si hovoril aj o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti a pohliadol si na mňa na spôsob, ako hľadíme na vznešeného človeka, Hospodine, Bože!

¹⁷And this hath been a small thing in thy sight, O God; and thou hast spoken of thy servant's house for a great while to come, and hast regarded me according to the rank of a man of high degree, Jehovah Elohim.

¹⁸A čože ti má ešte viacej hovoriť Dávid o sláve, ktorou si poctil svojho služobníka, keď ty predsa znáš svojho služobníka!

¹⁸What can David [say] more to thee for the glory of thy servant? thou indeed knowest thy servant.

¹⁹Hospodine, pre svojho služobníka a podľa dobroty svojho srdca činíš všetko toto veľké, aby si dal znať všetky tie veľké veci.

¹⁹Jehovah, for thy servant's sake, and according to thine own heart, hast thou done all this greatness, to make known all these great things.

²⁰Hospodine, nikto nie je tebe rovný, ani niet Boha krome teba podľa všetkého toho, čo sme počuli na svoje uši.

²⁰Jehovah, there is none like thee, neither is there any God beside thee, according to all that we have heard with our ears.

²¹A kto je ako tvoj ľud Izrael, jediný to národ na zemi, ktorý išiel Bôh vykúpiť sebe za ľud; aby si si učinil meno učiniac veľké a strašné veci, vyženúc zpred tvári svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta národy!

²¹And who is like thy people Israel, the one nation in the earth that God went to redeem to be a people to himself, to make thee a name of greatness and terribleness, by driving out nations from before thy people, which thou hast redeemed out of Egypt?

²²A dal si svoj ľud, Izraela, aby ti bol za ľud až na veky. A ty, Hospodine, si sa im stal Bohom.

²²And thy people Israel hast thou made thine own people for ever; and thou, Jehovah, art become their God.

²³A tak teraz Hospodine, slovo, ktoré si hovoril vzhľadom na svojho služobníka a na jeho dom, nech stojí neochvejne až na veky, a učiň, ako si hovoril.

²³And now, Jehovah, let the word that thou hast spoken concerning thy servant and concerning his house be established for ever, and do as thou hast said.

²⁴A tvoje meno nech stojí neochvejne a nech je velebené až na veky tým, že budú hovoriť: Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov, je Bohom Izraelovi! A dom Dávida, tvojho služobníka, nech je stály pred tvojou tvárou.

²⁴Let it even be established, and let thy name be magnified for ever, saying, Jehovah of hosts, the God of Israel, is God to Israel; and let the house of David thy servant be established before thee.

²⁵Lebo ty, môj Bože, si odhalil ucho svojho služobníka a tak si mu zjavil, že mu vystavíš dom. Preto našiel tvoj služobník hotové svoje srdce modliť sa pred tebou.

²⁵For thou, my God, hast revealed to thy servant that thou wilt build him a house; therefore hath thy servant found [in his heart] to pray before thee.

²⁶A tak teraz, ó, Hospodine, ty si Bôh a hovoril si to dobré o svojom služobníkovi!-

²⁶And now, Jehovah, thou art that God, and hast promised this goodness unto thy servant;

²⁷Teraz tedy si ráčil požehnať dom svojho služobníka, aby bol na veky pred tvojou tvárou, lebo ty, Hospodine, si požehnal, a bude požehnaný až na veky.

²⁷and now, let it please thee to bless the house of thy servant, that it may be before thee for ever; for thou, Jehovah, hast blessed [it], and it shall be blessed for ever.